Bugár o prezidentských voľbách: Problémom je, že témy určujú novinári. Vyjadril sa aj k Šefčovičovi

18.1.2019 15:50

ROZHOVOR Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ubehol takmer rok, počas ktorého sa udialo množstvo zmien na slovenskej politickej scéne. Čo bolo podľa predsedu koaličnej strany Most-Híd a prezidentského kandidáta Bélu Bugára najťažšie rozchodiť? A čo bolo najdôležitejšie pre vládu? Aj o tom v rozhovore s Bélom Bugárom.

Bugár o prezidentských voľbách: Problémom je, že témy určujú novinári. Vyjadril sa aj k Šefčovičovi
Foto: TASR
Popis: Podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd) počas 34. schôdze parlamentu 11. septembra 2018

V pondelok ste oznámili vyzbieranie a odovzdanie 35-tisíc podpisov pod vašu kandidatúru na post prezidenta republiky. Médiá skôr informovali o tom, aký postoj zastávate voči Robertovi Ficovi ako kandidátovi na sudcu ústavného súdu ako o tom, že ste ako ďalší prezidentský kandidát vyzbierali podpisy občanov. Čo si o tom myslíte?

To charakterizuje v súčasnosti médiá na Slovensku. Jednoznačne som hovoril, že naším záujmom, teda nielen strany Most-Híd, ale aj mojím osobným je, aby sme zvolili 18 kandidátov, z ktorých si následne prezident vyberie deviatich, ktorých vymenuje za ústavných sudcov. Ak sa tento plán podarí, tým pádom nie je na mieste otázka, ako bude nový prezident konať. Či to budem ja, alebo ktokoľvek iný.

Po tom, ako ste prijali ponuku do súčasnej vládnej koalície, vás za tento krok súdilo viacero médií. V súčasnosti zvádzate najvýraznejší osobný politický boj, keďže kandidujete na najvyšší ústavný post. Máte pocit, že kedysi by o vás médiá informovali inak?

Nikdy som nerobil politiku na základe toho, či ma majú radi, alebo nie. To ani nie je úlohou politika. Nemôžete robiť politiku na základe sympatií ľudí k vám. Ak sa dáte na túto dráhu, nezbavíte sa populizmu. Vidíte dnes v Anglicku, kam populizmus doviedol túto krajinu a možno aj Európu.

Zodpovednosť za to majú vždy všetci politici, ktorých zvolili do národnej rady. Čiže, aké boli naše možnosti? Mohli sme vytvoriť vládu so šiestimi stranami. To sa ale nepodarilo, lebo SNS odmietla takúto možnosť.

Následne sme mali už iba dve možnosti – ísť do vlády so Smerom alebo trvať na tom, aby boli nové parlamentné voľby. Čo by sa však nimi vyriešilo? Po všetkých udalostiach, ktoré sa udiali od roku 2016, je zrejmé, že ani vládna koalícia, ani opozícia nemajú ani dnes možnosť vytvoriť stabilnú vládu. A to dokonca ani s novými stranami.

A to bolo aj mojou zodpovednosťou po posledných parlamentných voľbách. Mojou úlohou je splniť to, čo som sľúbil voličom, keď som ich navštevoval a vytváral náš volebný program. A to sme robili, robíme to aj to budeme robiť. 

Pozornosť okolo prezidentských volieb je zatiaľ celkovo skôr slabšia, pritom sú o dva mesiace. Prečo sa podľa vás debatu zatiaľ nepodarilo viac rozhýbať? Nerezonujú vážne témy, súboj vizionárskych pozícií je nulový, debata sa točí okolo toho, kto bude kandidovať, kto by sa mal vzdať, kto sa cíti najsilnejší...

Problémom je, že témy, ktoré sa riešia, určujú novinári. Nikto nestojí o súboj tém, vízií. Tak sa hlavnou otázkou stáva, či ten, alebo onen kandidát vymenuje Roberta Fica za ústavného sudcu. Debaty doteraz charakterizujú dve veci: populizmus, v každej vete sa päťkrát objaví slovo „pre ľudí“, a v každej druhej vete sa objaví slovo kresťan. A, samozrejme, veľa, veľmi veľa rečí o tom, čo ten-ktorý kandidát, ako prezident urobí.

Deväťdesiat percent týchto sľubov prezident nemá v právomociach. A druhá vec sú polarizujúce vyhlásenia už teraz, napr.: toho nevymenujem, toho vymenujem, tomu dám takú podmienku, tomu onakú, tomu dám poverenie, tomu nedám. Je to dôsledok politiky, ktorá sa tu objavila v roku 2010. Niektorí kandidáti si už teraz uzurpujú právo hovoriť, kto je demokratický, kto je nedemokratický kandidát, kto má právo a silu kandidovať, kto nemá. Toto odsudzujem.

Vidíte, že turbulentné obdobie neprežíva iba Európa či celý svet, ale aj Slovenská republika. Preto tvrdím, že Slovensko potrebuje skúseného politika na čele krajiny. Na experimenty a prekvapenia nie je vhodný čas.

Ste v kampani niekoľko mesiacov. Čo vám tie mesiace ukázali? Nielen čo sa týka problémov a náhľadu ľudí, ale aj čo sa týka toho, v ktorých regiónoch okrem juhu máte pocit, že by ste ráznejšie zabodovali?

Tak je samozrejmé, že sa počas kampane stretávam s občanmi, a práve počas týchto stretnutí mi hovoria informácie, ktoré viem využiť v súčasnosti, ale aj v budúcnosti. Počas návštev regiónov sa snažíme hovoriť o témach, o ktorých sme doteraz nehovorili. V minulosti sme nemali vlastného kandidáta, a keď sme ho mali, tak sme si hovorili, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.

Ja hovorím, že situácia sa oproti minulosti zmenila, a aj v zahraničí cítim, že nie je dôležité, akej národnosti je kandidát, ale čo a ako chce urobiť. Dôležité je aj to, či má vôbec víziu do budúcnosti. A presne o tomto sa bavíme s ľuďmi. Musím povedať, že ide o veľmi zaujímavé diskusie, dokonca aj pre mňa, čo sa v politike pohybujem už veľmi dlho.

Vaša podpora sa pohybuje okolo 10 percent, celkovo sú však tie prieskumy dosť mätúce. Na akú podporu sa dnes cítite sám?

Samozrejme, že na tú najlepšiu. Od septembra chodíme do regiónov, nedávno sme začali intenzívnejšiu kampaň cez bilbordy. Preto dúfam, že percentá ešte porastú a zabojujem o to, aby som bol aj v druhom kole.

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár  Zdroj: TASR

Keď sa často hovorí o tom, že opozícia by mala ísť do volieb s jedným kandidátom, nemala by tak spraviť aj koalícia?

Myslím si, že nie. Primárne by nemalo ísť o opozično-koaličný súboj. Budúci prezident nesmie byť ani koaličný, ani opozičný, ani ľavý, ani pravý, ale musí byť prezidentom všetkých. To bude jeho najdôležitejšia úloha, pretože „nezávislým“ prezidentom sa nestáva tým, že to bude vyhlasovať, ale tým, že bude aj tak konať.

Viackrát ste hovorili, že druhé kolo považujete za reálne, ako to ovplyvňuje informácia, že o prezidentský úrad chce zabojovať aj možný kandidát Smeru Maroš Šefčovič? Myslíte si, že by mohli prejsť napríklad dvaja koaliční kandidáti?

V súčasnosti sa to nedá potvrdiť, ale skôr to vylučujem. Ale človek mieni, pán Boh mení, teda v tomto prípade voliči. Vieme, že Maroš Šefčovič je odborník, zastupoval nás v Európskej komisii, ale nie je jasné, nakoľko ho poznajú ľudia. Uvidíme, čo povedia prvé prieskumy po oficiálnom potvrdení jeho kandidatúry za Smer.

Na vašom „prezidentskom“ webe som čítala, že každý, kto to myslí s touto funkciou vážne, to už oznámil. Narážali ste tým na postup v prezidentských voľbách, ktorý si zvolili vaši koaliční partneri, a teda že vyčkávajú do poslednej možnej chvíle?

Myslím si, že ak je niekto dostatočne známy a svoju kandidatúru oznámi aj 31. januára, tak má šancu na úspech. Skôr som narážal na tých, ktorí známi až tak nie sú. Nehovoriac o tom, že aj v súčasnosti sa ešte niektorí zobúdzajú a žiadajú podpis aj od našich poslancov, pretože chcú kandidovať.

Pred prezidentskými voľbami vám Pál Csáky posiela jasný odkaz: „Neviem si predstaviť slušných a rozumných Slovákov, ktorí by ho volili. A tiež si neviem predstaviť slušných a rozumných Maďarov, ktorí by ho volili.“ Následne doplnil informáciu,  že po parlamentných voľbách si nevie predstaviť spoluprácu SMK s Mostom-Híd aj preto, že ste „stranou biznisu“. To sú silné slová od predstaviteľa konkurenčnej strany. Je to viac osobná animozita alebo klasická snaha o odlíšenie, politický boj?

Pál Csáky sa za 10 rokov existencie Mosta-Híd nezmohol na viac ako na osobné útoky. Nebudem ich komentovať. Uráža tým nielen našich, mojich, ale aj svojich voličov.

Viete si naopak vy predstaviť spoluprácu Mosta-Híd s SMK? V minulosti ste sa vyjadrili, že spoluprácu si viete predstaviť za určitých okolností. Zmenilo sa v tomto smere niečo?

Na spoluprácu treba dvoch. SMK o tom rozpráva a pritom nemá oporu na takýto krok v svojej členskej základni. Nepomáhajú tomu ani vyhlásenia, ktoré ste citovali.  

Kandidát širokej opozície Robert Mistrík zatiaľ napriek vynaloženým finančným prostriedkom nedominuje v rebríčkoch preferencií, myslíte si, že dôjde k nejakému zjednoteniu opozično-"demokratických" kandidátov na prezidenta v prospech jedného z nich? Zatiaľ sa to nejaví tak, že by o tom niektorý z nich premýšľal...

Pred rokom 1989 sme vždy mali kandidáta Národného frontu, kde ústredná strana vždy povedala, kto je naším kandidátom, za ktorého bude hlasovať väčšina ľudí. Nemyslím si, že by to malo fungovať takýmto štýlom. Predpokladám, že voliči sú dostatočne erudovaní na to, aby sa vedeli rozhodnúť, koho podporia.

Končí sa naozaj turbulentný rok 2018, začnime od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, Robert Fico už nie je premiérom, Robert Kaliňák ministrom vnútra, Kočner vo väzbe a končiac pri rigorózke predsedu parlamentu Danka a tak ďalej. Čo z toho pre vás ako koaličného partnera bolo počas toho roku najťažšie "rozchodiť", doslova myslím z pozície "neodísť z koalície"?

Vždy je najťažšie nájsť riešenie. Ešte v čase, keď začali demonštrácie a začalo sa hovoriť o odstúpení Kaliňáka, sme hovorili predstaviteľom Smeru, že podľa nášho názoru by bolo najlepšie, aby ho odvolali z funkcie ministra vnútra. Samozrejme, ako čas plynul, už nestačilo ani to a protestujúci žiadali aj „hlavu“ vtedajšieho premiéra či policajného prezidenta. Námestie bez nás by nič nedosiahlo a rovnako ani my bez námestia.

Po tom, ako odstúpil premiér, čím padla vláda, rovnako aj minister vnútra, tak ľudia na námestiach chceli, aby boli predčasné voľby. Ale podľa nás úlohou dňa bolo čo najrýchlejšie a najdôslednejšie vyšetrenie tejto vraždy. Vláda v novom zložení funguje doteraz a vyšetrovanie sa pohlo. To je dôležité, nie plnenie politických snov niektorých členov opozície. Najťažšie veci, ktoré človeku skrížia cestu, buď vydrží, alebo utečie. A ja osobne som bojovník.

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák a expremiér Robert Fico  Zdroj: TASR

Mali ste v niektorom momente počas roka pocit, že koalícia má naozaj namále?

Určite áno, konkrétne to bolo v čase, keď som sa vrátil z dovolenky a začali sme rokovať v rámci strany či samotnej vlády. Dokonca ani v deň, keď sme mali republikovú radu, to nevyzeralo tak, že by sa koalícia zachránila, pretože premiér Robert Fico odmietal demisiu. Až po pár dňoch pristúpil na to, že odstúpi.

V komunálnych voľbách na jeseň ste získali o 30 percent starostov viac, ako ste mali, hovorili ste o pozitívnom trende, čo si o tom myslíte?

Rád by som hodnotil len náš výsledok, ktorý bol dokonca o 50 percent vyšší ako v predchádzajúcich voľbách. Vtedy sme mali 88 starostov a v súčasnosti máme 127. A čo sa týka rastu nezávislých, tak sa treba opýtať, ako funguje samospráva, kde väčšina poslancov aj starosta sú nezávislí a nie z toho istého košiara? Či je spolupráca s nimi jednoduchá, či sa vedia dohodnúť.

Pribúda vám stále viac kritikov, ktorí tvrdia, že strácate to, na čo ste pred voľbami v kampani na bilbordoch najviac akcentovali  charakter. Čo by ste im odkázali?

Pred poslednými parlamentnými voľbami sme na bilbordoch mali napísané: Viete si predstaviť vládu bez Smeru? My áno. Ale voliči tak navolili, že súčasná koalícia bola jediná relevantná vláda alebo by bolo potrebné vyhlásiť nové parlamentné voľby.

Z toho dôvodu usudzujem, že charakterné bolo rozhodnúť sa tak, aby sme krajinu, ktorá práve prevzala svoje prvé polročné predsedníctvo v Rade EÚ, nenahnali do predčasných volieb. Charakterné je to, že sľuby, ktoré dáte svojim voličom, aj pretlačíte do programového vyhlásenia vlády a pomaličky zrealizujete. A to aj robíme.

To, že niektorí naše aktivity vykrúcajú a považujú za niečo iné, je už ich zodpovednosť. Mojou zodpovednosťou je splnenie sľubov, ktoré sme dali voličom.

Neobávate sa, že Most vďaka partnerstvu so Smerom a SNS stráca koaličný potenciál s výhľadom pre budúce voľby?

Nemyslím si, že by sme stratili takýto potenciál. O vašom potenciáli rozhodnú nasledujúce voľby. To znamená, že máte poslancov, ktorých formujúca sa vláda potrebuje. Samozrejme aj to, či program danej strany je kompatibilný s predstavami ľudí, ktorí vytvárajú danú vládnu koalíciu.

Podľa niektorých prieskumov by ste sa po najbližších parlamentných voľbách ani nemuseli dostať do parlamentu. Čo je podľa vás dôvodom?

Tieto prieskumy nepovažujem za dostihy. Netreba byť úspešný v prieskumoch verejnej mienky, ale vo voľbách.

V prípade, že sa naplnia prognózy prieskumov, môže reálne nastať, že maďarská komunita nebude mať v parlamente zastúpenie politickou stranou. Čo na to hovoríte? Aké východisko z tejto situácie vidíte ako reálne?

Musíme razantnejšie vysvetľovať Maďarom, čo znamená skutočná reprezentácia. Podľa mňa takou je strana, ktorá má šancu meniť veci k lepšiemu a to môžete vtedy, keď ste vo vláde. Verím, že občania maďarskej národnosti už cítia tento posun. Nepotrebujú desať strán s politickými deklaráciami a prežívaním, ale takú, ktorá skutočne vie niečo aj urobiť.

A Most-Híd takou stranou je. V týchto dňoch som videl prieskum, kde 95 % občanov južného Slovenska tvrdí, že nevidí v spolunažívaní Slovákov a Maďarov žiaden problém. Toto je konkrétny výsledok 10-ročného pôsobenia Most-Híd.

Na záver: Ste jedným z najskúsenejších a najdlhšie pôsobiacich politikov na slovenskej politickej scéne. Aký je recept na to, aby človek tak dlho zotrval v politike a navyše bol úspešný? Radíte sa o svojich politických rozhodnutiach aj s rodinou?

Politika sa nedá robiť bez toho, aby ste nemali podporu rodiny. A, samozrejme, musíte chodiť medzi ľudí nielen počas kampane. Politik sa musí vedieť dohodnúť, hľadať kompromisy. Myslím si, že konkrétne môj tzv. úspech spočíva v tom, že som chodil medzi ľudí, neklamal som a stál som si za svojím názorom. Aj vtedy, keď to nebolo populárne, ale správne. Občania ma poznajú, lebo prakticky celý svoj život žijem na verejnosti. Kým ma budú akceptovať takého, aký som – aj s možnými nedostatkami (lebo kto ich nemá), tak budem v politike. Keď nie, odídem. Je to jednoduché.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kto pomôže Kiskovi s rozbehom jeho novej strany?

0:00 Kto pomôže Kiskovi s rozbehom jeho novej strany?

Prezident SR Andrej Kiska pri zakladaní novej strany rokuje aj s už existujúcimi politickými subjekt…