Buduje Poľsko protiváhu nemecko-francúzskemu paktu? Ktovie, čo bude o desať rokov, hovorí analytik

9.7.2017 6:00

Slovenskí politici sa zúčastnili summitu iniciatívy Trojmorie, ktorú niektorí chápu ako snahu Poľska vytvoriť politickú protiváhu Nemecku či nemecko-francúzskej spolupráci. K téme pre PL povedal viac zahraničnopolitický analytik Ivo Samson.

Buduje Poľsko protiváhu nemecko-francúzskemu paktu? Ktovie, čo bude o desať rokov, hovorí analytik
Foto: TASR - KP SR
Popis: Vrcholná schôdzka predstaviteľov Iniciatívy troch morí (Baltské, Jadranské a Čierne more) vo Varšave 6. júla 2017

Prezident Andrej Kiska sa v sprievode podpredsedu vlády Petra Pellegriniho vo štvrtok vo Varšave zúčastnil summitu iniciatívy Trojmoria, ktorý nadväzoval na summit z augusta minulého roka v Dubrovníku. Pozvanie poľského prezidenta a chorvátskej prezidentky prijali aj zástupcovia ďalších krajín strednej, východnej a južnej Európy. Cieľom iniciatívy 12 štátov je zlepšovať vzájomnú spoluprácu a infraštruktúru a prispieť k súdržnosti EÚ. Na Transatlantickom paneli sa zúčastnil aj prezident Spojených štátov amerických Donald Trump. 

Jednou z hlavných tém Transatlantického panelu bola energetika, pri ktorej prezident Kiska podčiarkol dôležitosť diverzifikácie zdrojov. „Energetika sa často využíva na vydieranie iných štátov. Pamätáme si plynovú krízu z roku 2009. A nesmieme zabudnúť na Ukrajinu. Musíme spraviť všetko pre to, aby sa plánovaný plynovod Nord Stream 2 nestal realitou, lebo bude zbraňou na vydieranie Ukrajiny,“ nazdáva sa. Pri téme bezpečnosti sa Kiska štandardne postavil za NATO a uviedol, že je alianciou postavenou na spoločných hodnotách.

Energetická diverzifikácia a infraštruktúrny projekt

Podľa informácií portálu venergetike.sk prvý tanker so skvapalneným zemným plynom z USA dorazil do Poľska už pred mesiacom. Dovoz amerického plynu je súčasťou snahy Poľska o diverzifikáciu zdrojov energie a zníženie závislosti od Ruska. Poľská premiérka Beata Szydlová to označila za historický okamih zlepšujúci energetickú bezpečnosť regiónu. Poľsko v súvislosti s dodávkami amerického plynu vybudovalo nový prístav v meste Swinoujscie pri Baltskom mori.

Poľsko a Ukrajina začiatkom júna uviedli, že majú záujem do roku 2022 vybudovať regionálne plynárenské centrum na poľsko-ukrajinských hraniciach, ktoré ukončí závislosť strednej a východnej Európy od ruského plynu a bude udržiavať ceny na úrovni európskych štandardov. Stredisko má zásobovať región plynom zo západnej Európy, skvapalneným zemným plynom z poľských prístavov a plynom zo Severného mora, dopravovaným prostredníctvom nového pobaltského plynovodu. Ukrajina však nie je členom iniciatívy. Chorvátsko ako spoluorganizátor summitu plánuje dokončiť vlastný terminál na skvapalnený zemný plyn už o dva roky.

Podľa poľskej vlády je najdôležitejším regionálnym infraštruktúrnym projektom vybudovanie diaľnice Via Carpathia, ktorá má spojiť litovský prístav Klaipeda s gréckym Solúnom cez východné Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. „Chceme, aby bola Európa spojená, v neposlednom rade cez spojenú infraštruktúru, a vyplniť tak medzery v rozvoji medzi krajinami,“ vyhlásil šéf kabinetu poľského prezidenta Krzysztof Szczerski. Dodal, že infraštruktúra medzi východom a západom bola budovaná roky a teraz nastal čas budovať severojužné spojenie. Poliaci tiež v rámci modernizácie armády plánujú od USA kúpiť raketové systémy Patriot za 8 miliárd dolárov.

Od Medzimoria k Trojmoriu

Hoci sa dnes v obchodných, infraštruktúrnych, energetických a politických súvislostiach skloňuje najmä Trojmorie, viedol k nemu poľský koncept Medzimoria. Jeho propagátorom bol medzivojnový líder Poľska Józef Piłsudski. V jeho predstave malo ísť o federáciu, kde by okrem Poľska boli členmi pobaltské štáty (vrátane Fínska), Bielorusko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia a Československo. Tento projekt sa však nestretol s podporou Ruska ani Západu, s výnimkou Francúzska. V rokoch 2005 až 2010 myšlienku Medzimoria obnovil poľský prezident Lech Kaczynski, ktorý tiež sledoval myšlienku energetickej spolupráce. Naňho po prezidentovej tragickej smrti nadviazal jeho brat Jaroslav, predseda strany Právo a spravodlivosť.

„Vládna strana Právo a spravodlivosť sa v poslednom čase usiluje inkorporovať do zahraničnej politiky niektoré prvky konceptu užšej spolupráce stredoeurópskych krajín nachádzajúcich sa v pásme od Baltického po Čierne a Adriatické more,“ písal v decembri 2016 analytik Grigorij Mesežnikov v komentári na SME. Samotnú myšlienku posilnenia existujúcich väzieb medzi stredoeurópskymi štátmi v oblastiach dopravy, infraštruktúry, energetiky a cezhraničnej spolupráce považuje Mesežnikov za potenciálne veľmi prínosnú. Neočakáva však, že štáty, ktorých sa to týka, budú nadraďovať túto platformu voči už existujúcim zväzkom ako EÚ, NATO, Pobaltie a V4.

Trojmorie z pohľadu analytika

Pre PL sa k iniciatíve Trojmoria vyjadril bezpečnostný analytik Ivo Samson. Na otázku, či je Trojmorie len novou značkou pre starý koncept Medzimoria, odpovedal, že posun nie je výrazný, treba mu dať však nový názov, inak by zašiel do úzadia podobne ako Severská rada alebo Benelux. „Tieto krajiny, ktoré sú dynamické a sú to krajiny strednej a východnej Európy, sa potrebovali spojiť s morami. Z tohto dôvodu si myslím, že síce obsah ostáva ten istý, ale forma je iná,“ uviedol.

Samson sa vyjadril aj k náznakom, že časť poľských predstaviteľov by z iniciatívy chcela vytvoriť akúsi politickú protiváhu Nemecku či nemecko-francúzskej spolupráci. Podobné úvahy Samson považuje za veľmi odvážne tvrdenia vychádzajúce zo súčasných problémov Európy, ako je Grécko a migračná kríza či vzťahy medzi Nemeckom a USA a medzi niektorými európskymi politikmi a Trumpom. 

„Ťažko predvídať, ale ja osobne sa domnievam, že toto si Poľsko netrúfne z jednoduchého dôvodu, že je členom NATO a EÚ. Jedno krídlo mu istí vojenskú bezpečnosť, druhé ekonomickú. Myslím si, že Poľsko to veľmi dobre chápe, keďže je to skúsená krajina so skúsenými diplomatmi, a netrúfne si rozbiť takýto systém, ktorý je efektívny,“ povedal analytik. Podľa neho sa Poľsko skôr snaží dokázať, že v regióne strednej a východnej Európy hrá prím, ale ruka v ruke s partnermi, ako je Nemecko a USA, hoci je Nemecko historicky poľským úhlavným nepriateľom.

Domnieva sa, že v záujme pudu sebazáchovy ani jedna zúčastnená krajina nemá záujem na roztržke medzi členmi regionálneho združenia a zvyškom Európy, ktorý je členom EÚ alebo NATO. „Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa toto mohlo odraziť v nejakých politických víziách. Možno v akademických alebo v extrémnych, ale nie v politických. To by si ťažko dnes nejaký politik dovolil. Možno to o nejakých desať, dvadsať rokov bude inak, ale momentálne si myslím, že nie,“ konštatoval.

Toto nie je namierené voči niekomu

Podobne sa koniec koncov na summite vyjadril aj samotný poľský prezident. „Nerozumiem, ako môže byť stavba diaľnice, železnice či plynovodu namierená voči niekomu, povedal Andrzej Duda na tlačovej konferencii s chorvátskou prezidentkou Kolindou Grabarovou-Kitarovičovou a zdôraznil, že iniciatíva Trojmoria je "súčasťou vývoja Európskej únie". Citovala ho agentúra PAP.

Máme otvorené hranice, Poľsko patrí do schengenskej zóny. Dnes môže každý prísť do Poľska z Maďarska, Holandska či Francúzska a môže využívať cesty a železnice v Poľsku. Toto je pre mňa súčasť vývoja Európskej únie,“ dodal.

Tým, či je takáto iniciatíva len užitočným fórom záujmov v oblasti energetiky a dopravnej infraštruktúry alebo či je možné predpokladať jej úspech nad úrovňou ďalších regionálnych iniciatív, sa podľa Samsona mnoho ľudí zaoberalo už pred rokmi v súvislosti s V4. „Vždy som tvrdil, že toto sú regionálne iniciatívy, ktoré smerujú k tomu, aby práve tieto organizácie, ktoré sú kľúčové pre Slovensko, to znamená EÚ a NATO, mali pevného partnera, ktorý je schopný stáť na vlastných nohách, ale pritom úzko spolupracovať,“ vyhlásil analytik.

Na otázku dôvodu nezahrnutia Ukrajiny do iniciatívy pripomenul, že Ukrajina je s EÚ partnersky prepojená, hoci nie je plnoprávny člen, a má tiež špeciálny zväzok s NATO, komisiu NATO – Ukrajina, pričom Ukrajina je pod článkom č. 4, nie pod článkom č. 5. NATO ju teda nie je povinné brániť, ale Ukrajina má právo na konzultácie. „Jednoducho západné krajiny nechcú provokovať Rusko. Či sa im to oplatí, to je otázne, ja osobne sa domnievam, že nie,“ nezaprel sa Samson.

Analytik si pritom nemyslí, že nejaká krajina pôvodnej západnej Európy by si vzhľadom na závislosť od ruských nerastných surovín chcela pokaziť vzťahy s Ruskom vehementnou podporou Ukrajiny a jej zapojením do regionálnych zoskupení, ktoré sa budú vymykať ruskej kontrole. „Toto by Rusko nepripustilo a momentálne to vyzerá tak, že ani nepripustí,“ uzavrel.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Iniciatíva Za slušné Slovensko klame, tvrdí Matovič

19:33 Iniciatíva Za slušné Slovensko klame, tvrdí Matovič

Záujem o zvolanie verejného zhromaždenia v súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie prejavili okrem…