„Nikto to nechce priznať, ale ja s tým plne súhlasím a podpisujem sa pod to,“ uviedol na margo antiislamskej motivácie predloženého zákona líder Sme rodina Boris Kollár.
Zámer boja proti islamizácii tuší aj Martin Poliačik zo Slobody a Solidarity. „Ak by niekto chcel tie pravidlá presne pre toto zmeniť, tak by to zrejme nerobil veľmi inak, než je ten návrh, ktorý máme na stole.“
So „skrytým významom“ zákona súhlasí aj Milan Uhrík z Kotlebovej ĽS NS. „Áno, aj to je jeden z pohľadov na túto vec a my sa netajíme, že aj preto to podporujeme.“
Dušan Jarjabek zo Smeru si myslí, že náboženskú tému treba vnímať všeobecnejšie. „Určite ide aj o islam, ktorý po príchode migrantov v Európe silnie. Áno aj, ale nielen o tom je ten návrh. V rámci debaty bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomu postaví katolícka, evanjelická či židovská cirkev, to budú dôležité veci.“
Erika Jurinová tvrdí, že nikto by nemal nikomu brániť prežívať svoju vieru. „Samozrejme, ťažko povedať, kedy prežívanie viery prejde k extrémistickým pohľadom na vnímanie sveta,“ hovorí poslankyňa OĽaNO a dodáva: „Obava z nárastu islamu je, samozrejme, citeľná. Ľudia sa obávajú, ale k tomu prispieva aj takýto návrh zákona. Je mi skôr ľúto, že nedochádza k lepšiemu vzdelávaniu a vysvetľovaniu.“ Jurinová si myslí, že tento návrh zákona tak či onak nárastu islamizácie nezabráni.
Anton Hrnko zo SNS, ktorý je jedným z predkladateľov zákona, nesúhlasí, že by bol namierený proti moslimom a islamu. „Aj keď to bude mať vplyv na každú ďalšiu potenciálnu cirkev, okrem tých, ktoré sú v našej spoločnosti tradičné,“ tvrdí.
Ste za alebo proti?
Z oslovených politikov návrh zákona ako taký podporujú okrem Hrnka aj Jarjabek, Kollár a Uhrík. Skôr negatívne sa vyjadrili Poliačik a Jurinová.
Za hlavný zmysel zákona Anton Hrnko považuje, aby financie zo štátneho rozpočtu neodchádzali na nežiaduce aktivity.
Dušan Jarjabek víta, že sa bude o tomto návrhu diskutovať v parlamente. „Táto téma je určite veľmi aktuálna. Možno príde k úpravám zákona, keď sa budeme baviť o počtoch, možno tam prídu nejaké iné čísla. To je v tejto chvíli otvorená téma. Som veľmi rád, že parlament nie je k tejto téme ľahostajný, lebo či sa nám páči, alebo nie, je to vysoko aktuálna téma nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci Európy, lebo jedno náboženstvo nám tu silnie. Ide o to, či je to na úkor iných náboženstiev, či je tento jav prirodzený, ako sa k nemu postavia ľudia, ktorých sa to týka a podobne.“
Boris Kollár vysvetlil, že dôležitá je sloboda, a tá zostáva zachovaná aj po prijatí tohto zákona. „Každý si môže vyznávať akékoľvek náboženstvo, nikomu to nie je zakázané. Nikde v dotazníkoch nie je uvedené, akého ste náboženstva. Čiže to nie je debata o tom, že by išiel niekto zakazovať náboženstvo.“
K samotnému návrhu líder Sme rodina uviedol, že kvórum potrebné na registráciu cirkvi by zvýšil aj na 100 000. „Ja som povedal, že keď to nezvýšia, založím pastafariánsku cirkev. Viete, po založení máte nárok získavať zdroje od štátu na činnosť, na školy, na svojich kňazov a podobne. To už má dôsledky aj na štát a ide to z vreciek daňových poplatníkov, keďže to financuje štát z ich peňazí.“ Kollár sa stotožňuje s tým, že pre „staré“ cirkvi by zostali v platnosti doterajšie pravidlá.
Za správny považuje návrh zákona aj Milan Uhrík. Kotlebovci podali pozmeňovací návrh, v ktorom navrhli ešte zvýšiť kvórum, odkedy by bola daná cirkev zaregistrovaná. „Súhlasíme s návrhom. Chceme ho ešte vylepšiť, preto požadujeme vyššie číslo.“
Jurinová s Poliačikom naopak s novinkou nesúhlasia. „Myslím si, že je to zbytočne reštriktívne nastavené,“ uviedol saskár a doplnil: „Keby sme mali ísť naozaj spravodlivo pre všetkých rovnako, mnohé už z dnes registrujúcich cirkví by neprešli ani cez súčasné pravidlá, nie to ešte cez nové. A tým pádom nepovažujem tento nápad za dobrý.“
Jurinová hovorí o zbytočnom nariadení, lebo podľa nej už súčasnú podmienku 20 000 podpisov vznikajúce cirkvi ťažko splnia. „Myslím si, že debata by sa mala uberať nie smerom posúdenia počtu, ale aby štát získal kontrolu nad rôznymi skupinami ľudí, ktoré chcú nejakým spôsobom prežívať organizovane náboženstvo, a vôbec nemám na mysli financovanie cirkvi. Vždy je však lepšie, keď štát vie, ako chcú skupiny ako spoločenstvo fungovať, vie o ich aktivitách, ako čakať, že niekde bude niekto potajme niečo budovať a zrazu bude z toho niečo nedobré. To kvórum 50 000 považujem ako povinnú jazdu SNS, ktorá mala vo svojom predvolebnom programe ochranu proti islamizácii.“
