Plán na deľbu jadrového arzenálu Francúzska počíta s tým, že by prešiel pod spoločné európske velenie, bol dotovaný zo spoločného rozpočtu a delil by sa o európsku obrannú politiku alebo aspoň niečo z toho. Ak by sa také niečo podarilo presadiť, znamenalo by to, že sa Európa nemusí ďalej spoliehať na ochrannú ruku Spojených štátov.
Je však otázne, ktoré krajiny by sa do spoločného nukleárneho programu pridali a čo by sa stalo, keby tak urobili. Podľa denníka New York Times, ktorý sa odvoláva na správy analytikov, by vytvorenie európskeho jadrového arzenálu mohlo znamenať drastické zhoršenie vzťahov s USA.
Jadrové zbrane sú však veľmi pálčivá záležitosť a v Európe majú viacero odporcov. Spomeňme napríklad Nemecko, ktoré by muselo byť súčasťou akéhokoľvek väčšieho plánu na kooperáciu v tejto oblasti. Nemci sú totiž známi odporcovia nukleárneho arzenálu.
Napriek tomu, že sa zdá byť tento plán nereálny, vedú sa o ňom diskusie na úrovni vysokých úradníkov EÚ. Jana Puglierinová z Nemeckej rady pre zahraničné záležitosti tvrdí, že to boli podľa nej práve euroúradníci, kto rozvíril debatu o tejto téme v médiách. „To je samo osebe pozoruhodné. Som každopádne v úžase, že sa o tom vôbec bavíme,“ uviedla Puglierinová.
Nejde pritom o nejaké zákulisné debaty nemenovaných úradníkov. O spoločnom jadrovom arzenáli hovoril vo februári aj bývalý poľský premiér Jaroslaw Kaczynski v rozhovore pre Frankfurter Algemeine Zeitung.
Nemecký plán B
Ambiciózny plán na spoločnú jadrovú výzbroj Európy, ktorá by umožnila nezávislosť od ochrannej ruky USA, vzišiel možno trochu prekvapivo z radov nemeckej vládnej strany. Poslanec Merkelovej CDU Roderich Kiesewetter, ktorý je straníckym odborníkom vládnej strany na zahraničné záležitosti, hovoril o európskom nukleárnom pláne už po zvolení Trumpa.
Cieľ je pritom jasný. Kiesewetter, ktorý slúžil v Afganistane, pred kolegami v Bundestagu ukázal, že to so svojím plánom myslí vážne, ale nechcel pritom rozhnevať nemeckých voličov. Vyhnúť sa podľa Kiesewettera treba aj sporu so Spojenými štátmi, ktoré by mohli stiahnuť svoje jednotky aj jadrový arzenál z európskych základní, ak by si krajiny EÚ začali budovať vlastný.
„Moja myšlienka je taká, že by sme stavali na existujúcich zbraniach Veľkej Británie a Francúzska,“ uviedol poslanec Merkelovej strany s tým, že si uvedomuje komplikácie spojené s brexitom. Po odchode z EÚ nebude Británia pravdepodobne naklonená takejto spolupráci.
Spojené štáty majú na svojich základniach v Belgicku, Nemecku, Taliansku či Holandsku jadrové hlavice, ako aj tisícky jednotiek a ďalší arzenál. Má ísť o akúsi garanciu ochrany starého kontinentu, ale Kiesewetter z nemeckej vládnej CDU tvrdí, že jeho plán poskytne náhradu za americkú vojenskú prítomnosť v Európe.
Na realizáciu ambiciózneho plánu nemeckého poslanca by však museli byť splnené štyri takmer nesplniteľné podmienky. Prvou je, že by Francúzsko bolo ochotné poskytnúť svoj jadrový arzenál na spoločnú európsku obranu. Ďalšou je účasť Nemecka na financovaní projektu. Potom je tu ešte spoločné velenie a nakoniec plán na strategické rozmiestnenie francúzskych nukleárnych hlavíc do ostatných krajín Európy.
Počet jadrových hlavíc v Európe nie je pritom podľa Rodericha Kiesewettera smerodajný a podľa jeho plánu by sa vraj ani neznížil. „Nie je to otázka počtu. Ubezpečenie a odstrašujúci efekt pramenia zo samotnej existencie (jadrových) zbraní a ich rozmiestniteľnosti,“ tvrdí poslanec nemeckej vládnej strany CDU.
- Reklama -
