“Znečisťujú výfukové plyny z áut životné prostredie? Áno. Znížil by sa počet áut, ak by sa zaviedlo spoplatnenie benzínu a nafty? Nie, veď sa za to platí. A to isté sa stalo s povinným spoplatnením plastových tašiek,” povedal Grendel. Zároveň upozornil, že podľa Bruselu sa každoročne len na území EÚ predá 100 miliárd plastových tašiek.
“Správnou cestou preto nie je povinné spoplatnenie, ale motivovanie ľudí, aby sa zamysleli, či sa im oplatí kúpiť pri každom nákupe tri deväťcentové tašky, alebo si kúpia napr. hrubšie plátenné, ktoré vydržia viac ako jeden nákup. Ale vláda si vybrala len čisto formálne riešenie, ktoré nielenže nechráni životné prostredie, ale prináša aj zbytočnú byrokratickú záťaž pre obchodníkov,” odkázal.
Poslanec Ján Budaj (OĽaNO) vysvetlil, že až 76 percent odpadu na Slovensku smeruje na skládky, päť percent sa recykluje, päť percent sa kompostuje a zvyšok sa energeticky zhodnocuje v spaľovniach. “Teda až tri štvrtiny smerujú na skládky, sme tak na prvom mieste najšpinavších krajín v EÚ. Spoplatnenie plastových tašiek to nezmení, je to len formalita,” myslí si. Budaj je presvedčený, že vláda by mala povzbudiť obchody, aby dávali tovar to trvalejších obalov.
Eduard Heger (OĽaNO) poukázal na byrokratickú záťaž, ktorú pre podnikateľov znamená systém evidencie plastových tašiek. Daný systém označil za komplikovaný, tašky sa delia do rôznych skupín.
Povinné spoplatnenie plastových tašiek s účinnosťou od januára 2018 schválili poslanci NR SR 123 hlasmi ešte v marci minulého roku. Grendelovi vtedy neprešiel pozmeňujúci návrh, aby plastové tašky stáli minimálne 25 centov. Tvrdil totiž, že spotrebitelia už platia za plastové tašky takmer vo všetkých obchodoch, napr. päť či deväť centov. Grendel aktuálne nevylučuje, že s návrhom na cenu minimálne 25 centov príde opäť.
