O počte či podiele prisťahovalcov v rámci populácie európskych štátov sa často vedú dohady. Tie sa pokúša trošku rozptýliť Politico vo svojom tohtotýždňovom článku. Prvý graf tak ukazuje migračné toky od začiatku migračnej krízy. Ako z neho vyplýva, najväčší nápor zažila Európa medzi augustom a novembrom 2015, hoci isté náznaky budúceho stavu boli zrejmé už v lete predchádzajúceho roka. Aktuálne migračné toky z mája sú nižšie, než boli pred štyrmi rokmi.
V ďalšom z publikovaných grafov možno vidieť etnické zloženie migrantov, ktorí postupne prichádzali do Európy medzi marcom 2016 a májom 2018. Zatiaľ čo v prvom sledovanom mesiaci tvorili väčšinu ľudia, ktorí prišli z Blízkeho východu, v ďalších mesiacoch začalo viac ľudí prichádzať cez Albánsko a Grécko. V súvislosti s týmito trendmi významne rastie aj počet ľudí, ktorí prichádzajú z Afriky. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi to bolo sotva niekoľko percent, teraz je to až jedna tretina všetkých prichádzajúcich.
Tretí graf zahŕňa štatistické údaje o zastúpení prisťahovalcov v rámci populácie jednotlivých členských štátov Európskej únie. Ako vyplýva z dát uvedených serverom Politico, najviac cudzincov žije v Luxembursku, kde tvoria vyše 45 %. Vyše jedenásť percent z nich pritom pochádza z krajín mimo EÚ. Pomerne vysoký podiel tvoria prisťahovalci z krajín mimo Európskej únie v Estónsku či Litve. V týchto prípadoch ide o príslušníkov ruskej menšiny.
Prisťahovalci z krajín mimo Európskej únie prevažujú aj vo Švédsku, Veľkej Británii, Rakúsku, Španielsku, Francúzsku a prakticky vo všetkých západoeurópskych krajinách vrátane Českej republiky. Zatiaľ čo v prípade západoeurópskych štátov ide o migrantov z Afriky a Blízkeho východu, v Českej republike ide o Ukrajincov a občanov krajín bývalých sovietskych republík. Naopak prisťahovalci z krajín EÚ prevažujú najviac v Luxembursku a ďalej v Maďarsku, na Slovensku, v Írsku a na Cypre.
Ďalší z grafov ukazuje podiel prisťahovalcov z krajín mimo Európskej únie na populácii v jednotlivých členských štátoch EÚ a odhady samotných rodených obyvateľov. Ako je zrejmé, samotní obyvatelia väčšinou podiel cudzincov podcenia. Najviac Taliani, ktorí odhadovali, že ide o štvrtinu, pričom v skutočnosti ide o 6,7 %. Naopak Estónci odhadovali 12 % a v skutočnosť v krajine žije 13,3 % prisťahovalcov z krajín mimo EÚ. Zo západoeurópskych krajín žije najviac týchto prisťahovalcov vo Švédsku (11,6 %) a v Luxembursku (11,4 %).
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
