Brusel Vyšehradskú štvorku do roku 2015 viac-menej neregistroval. A potom sa to zmenilo...

2.7.2018 18:01

Regionálne zoskupenie Vyšehradskej štvorky (V4) je z pohľadu Bruselu vnímané hlavne v spojitosti s migráciou. V rozhovore pre TASR to uviedla Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum.

Brusel Vyšehradskú štvorku do roku 2015 viac-menej neregistroval. A potom sa to zmenilo...
Foto: ČT
Popis: Vlajky krajín V4

Stuchlíková pripomenula, že politický svet Bruselu Vyšehradskú štvorku do roku 2015 viac-menej neregistroval. To sa podľa nej zmenilo až v roku 2015, keď vrcholila migračná kríza a keď prebiehali zásadné politické debaty o migrácii.

"Toto spojenie je aj po júnovom summite EÚ, na ktorom sa opäť debatovalo o migrácii a kde vyšehradské krajiny spoločne tlačili líniu, aby sa otázka povinných kvót neobjavila v záverečnom texte zo summitu," opísala situáciu Stuchlíková.

Podľa jej slov súčasný vzťah Brusel - V4 možno najlepšie vystihol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, keď v apríli prijal nového slovenského premiéra Petra Pellegriniho. Juncker pri tejto príležitosti povedal, že sa teší na slovenské predsedníctvo vo V4, lebo vzťahy medzi eurokomisiou a V4 nie sú ani zďaleka také strašné, ako sa o tom hovorí, a že je tu šanca ich vylepšiť.

"To naozaj vystihuje realitu, lebo ten pohľad je až nespravodlivo čiernobiely, keď v Bruseli príde reč na V4," uviedla Stuchlíková.

Podľa jej slov nie všetci v Bruseli vidia to, že V4 je nehomogénne združenie a že v ňom existujú jasné rozdiely medzi jednotlivými členmi, pokiaľ ide o rešpektovanie zásad právneho štátu, vôľu po hlbšej integrácii či vzťah k spoločnej mene euro. Preto sa podľa Stuchlíkovej stáva, že pri témach, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska, sa Česká republika a Slovensko nechtiac "zvezú" so svojimi regionálnymi kolegami.

"Na druhej strane pohľad, že je tu V2+2, čiže na jednej strane Poľsko a Maďarsko a potom Česká republika a Slovensko, ktorý po istú dobu bol dominantný, v súčasnosti získava trhliny," upozornila Stuchlíková. 

Podľa nej je to dané tým, že ČR má veľmi protieurópsky naladeného prezidenta a že premiér Andrej Babiš je zas pre Európu "nečitateľný". Predošlé delenie V4 na dobré a na problémové krajiny dostalo podľa Stuchlíkovej trhliny aj po slovenskej kríze a protestoch z jari tohto roku, ktoré spustila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Na poznámku TASR, že ministrom z krajín V4 sa darí nadväzovať spojenectvá a vytvárať koalície s inými členskými krajinami pri prijímaní rôznych politík EÚ, Stuchlíková uviedla, že to je už špecifickejšia rovina politiky. Podľa nej je prínosné, keď sa zástupcom V4 podarí dohovoriť sa medzi sebou a sprostredkovať dohody s ďalšími štátmi, s ktorými majú spoločné záujmy. "Na druhej strane už je ale otázne, nakoľko (pri tom) funguje samotná nálepka V4, lebo vtedy ide o koalíciu viacerých krajín," uviedla. Ani takéto pozitívne snaženie však podľa nej nevyváži celkový imidž V4 ovplyvnený migračnou agendou. 

Na otázku, ako treba vnímať zbližovanie sa lídrov krajín V4 s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom, Stuchlíková pripomenula, že Kurz je pre nich politicky "spriaznená duša", najmä v otázkach migrácie. Perspektívu vtiahnutia Rakúska do fungovania V4 naznačil podľa nej už pred dvoma rokmi vznik Slavkovského formátu (S3).

"Problém je, či táto cesta bude úspešná, lebo zo strany Rakúska ten entuziazmus pripojiť sa nejakým spôsobom a viac spolupracovať s V4 rozhodne nie je taký silný, ako na strane V4 smerom k Rakúsku," skonštatovala Stuchlíková. Upozornila, že pre krajiny V4 bude zrejme snaha využiť začínajúce sa rakúske predsedníctvo v Rade EÚ, ale že je ťažké predvídať, nakoľko to bude úspešné.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Sulík pre PL: Kiska má dve možnosti. Hlina robí opičky. Ak si voliči myslia, že musíme robiť migrantov šťastnými, spravia lepšie, ak budú voliť Progresívne Slovensko

0:01 Sulík pre PL: Kiska má dve možnosti. Hlina robí opičky. Ak si voliči myslia, že musíme robiť migrantov šťastnými, spravia lepšie, ak budú voliť Progresívne Slovensko

ROZHOVOR Jasné, že ak by Kiska založil stranu alebo by spojil Progresívne Slovensko a Spolu, tak by …