Rozhodnutie zakázať politickú zložku Hizballáhu nasleduje po tom, ako vyvolalo pobúrenie vystavenie vlajky tohto hnutia, obsahujúcej útočnú pušku typu kalašnikov, na propalestínskej demonštrácii v Londýne. Britský parlament má o novom opatrení hlasovať ešte tento týždeň.
“Hizballáh sa naďalej pokúša destabilizovať krehkú situáciu na Blízkom východe,” uviedol vo vyhlásení britský minister vnútra Sajid Javid. “Nie sme ďalej schopní rozlišovať medzi jeho vojenským krídlom, ktoré už bolo zakázané, a politickou stranou. Prijal som preto rozhodnutie zakázať túto skupinu ako celok,” dodal.
V podobnom duchu sa v pondelok vyjadril aj britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt, podľa ktorého “je zrejmé, že medzi vojenským a politickým krídlom Hizballáhu neexistuje rozdiel”. Ubezpečil, že to nemení “pretrvávajúci záväzok” Londýna voči Libanonu.
Britská vláda chce zakázať na základe protiteroristických zákonov aj dve africké militantné organizácie – džihádistickú skupinu Ansár al-Islám (Pomocníci islamu), ktorá objavila v roku 2016 pri hranici Mali s Burkinou Faso, a Džamáa Nusra al-Islám wa-l-Muslimín (Zoskupenie na podporu islamu a moslimov), ktorá deklarovala oddanosť organizácii al-Káida v islamskom Magrebe.
Šiitské militantné hnutie Hizballáh bolo založené v roku 1982 počas občianskej vojny v Libanone. V roku 2006 zajalo dvoch izraelských vojakov, čím vyvolalo 34 dní trvajúcu vojnu s Izraelom, ktorá si vyžiadala približne 1200 mŕtvych. V občianskej vojne v Sýrii zase vojensky podporuje tamojšiu vládu na čele s prezidentom Bašárom Asadom.
V súčasnosti je Hizballáh v Libanone významnou politickou stranou, pričom má troch zástupcov vo vláde.
Na základe protiteroristického zákona z roku 2000 je v Británii momentálne zakázaných 74 zahraničných organizácií.
