Bratislava by mohla mať oveľa viac peňazí... Keby jej mnohí obyvatelia mali v meste trvalý pobyt. Presvedčiť ich môže aj nová parkovacia politika

5.7.2017 11:20

Podľa nedávnej analýzy spoločnosti Market Locator má v skutočnosti v Bratislave žiť vyše 660-tisíc ľudí, zhruba štvrť milióna z nich však v hlavnom meste nie je prihlásených na trvalý pobyt. Primátor Ivo Nesrovnal v reakcii na to avizoval, že na stretnutiach s predstaviteľmi štátu bude požadovať viac peňazí pre mesto. Bratislave totiž takto unikajú takzvané podielové dane. Za kľúčové nástroje mesta na to, aby si doň ľudia prihlásili trvalý pobyt, označil parkovaciu politiku a kvalitnejší verejný priestor. Hlasovanie zastupiteľstva o štatúte o parkovacej politike z 29. júna však neprinieslo očakávaný výsledok.

Bratislava by mohla mať oveľa viac peňazí... Keby jej mnohí obyvatelia mali v meste trvalý pobyt. Presvedčiť ich môže aj nová parkovacia politika
Foto: TASR
Popis: Ivo Nesrovnal

„Predovšetkým v treťom bratislavskom okrese je skutočný počet ľudí takmer dvojnásobný,“ uviedol Michal Šuran z firmy Market Locator. Tretí bratislavský okres tvoria mestské časti Nové Mesto, Rača a Vajnory. Najnižší rozdiel je, naopak, v Starom Meste. Cez pracovný deň sa v Bratislave podľa analýzy nachádza ešte o ďalších 130-tisíc ľudí navyše. Šesťdesiat percent z nich v Bratislave pracuje, zvyšok tvoria najmä stredoškoláci a vysokoškoláci.

Štatistiky Market Locatora vychádzajú z anonymizovanej vzorky dát zo SIM kariet (takzvané prespávajúce mobily) viac ako 2,7 milióna Slovákov. Údaje pochádzajú od mobilných operátorov, Slovak Telekom, Orange aj O2. 

Chceme viac peňazí, búši do stola Nesrovnal

Primátor Ivo Nesrovnal na základe uvedených štatistík avizoval, že na najbližších stretnutiach s predstaviteľmi štátu bude požadovať pre mesto viac peňazí. „To nie je žiadna novinka, hovorím to už dlhodobo. Teraz to máme konečne čierne na bielom,“ uviedol. Podľa primátora by mala Bratislava na základe týchto čísel dostávať aspoň o osem miliónov eur ročne z podielových daní viac. Zároveň chce apelovať na ľudí žijúcich v Bratislave, aby si do nej nahlasovali trvalý pobyt.

Nesrovnal navrhuje zohľadňovať reálny počet obyvateľov na základe Registra obyvateľov, kde sa evidujú trvalé pobyty, nie na základe podľa neho nepresného sčítania ľudu. Chce tiež vysvetliť ľuďom, ktorí v Bratislave žijú, že trvalým pobytom v inom meste poškodzujú aj samých seba, pretože mesto prichádza o finančné prostriedky a prejavuje sa to na službách, ktoré využívajú – od chodníkov a ciest cez verejnú dopravu, údržbu zelene, čistotu až po obmedzené rozvojové projekty. „Aj preto sme schválili historicky prvé pravidlá parkovania v Bratislave. Aby boli zvýhodnení Bratislavčania, tí s trvalým pobytom,“ napísal v blogu.

Rovnako by podľa neho prenajímatelia bytov mali vedieť, že ak povolia nájomníkovi trvalý pobyt, nič ich to nestojí a nevyplývajú z toho žiadne povinnosti.

„Ak by Bratislava dostala peniaze za viac ako 600-tisíc ľudí, ktorých v nej narátal nedávny prieskum, ročne to môže znamenať až štyridsať miliónov eur navyše,“ spresnil sumu Nesrovnal v nedávno publikovanom blogu v Denníku N.

Štatút o parkovacej politike neprešiel

Informoval v ňom aj o hlasovaní zastupiteľstva o štatúte o parkovacej politike. „Dlhodobo pracujeme na dofinancovaní mesta, ktoré bolo roky finančne podvyživené, a napriek veľkej snahe sa investičný dlh stále hýbe v stovkách miliónov eur. To sú tie diery v chodníkoch a cestách, zanedbaná zeleň, hrdzavé stĺpy,“ dodal.

Parkovacia politika, ktorú mestskí poslanci schválili v decembri 2016, formálne platí. Na jej zavedenie do praxe je však potrebné prijať dodatok k štatútu, v ktorom sú definované presné pravidlá zavádzania parkovacej politiky do praxe. Tento dodatok k štatútu poslanci na mestskom zastupiteľstve vo štvrtok 29. júna 2017 neschválili.

Jeden z odporcov navrhovaného systému parkovacej politiky Martin Borguľa ešte vlani v decembri uviedol, že schválená parkovacia politika je proti záujmom Bratislavčanov. „Zavádza im poplatky, nedostatočne obmedzuje Mimobratislavčanov, neponúka nijaké riešenia, parkovacie domy, nové parkovacie miesta, druhé auto v domácnosti sa stane luxusom a spôsob, akým bola prijatá z večera do rána, je proti akýmkoľvek zásadám transparentnosti a verejnej diskusie,“ zareagoval pre Topky.sk Borguľa.

Po hlasovaní poslancov mestského zastupiteľstva na sociálnej sieti označil Nesrovnal neschválenie zmeny štatútu o parkovacej politike za krátkozraké a hlúpe politikárčenie proti záujmom občanov hlavného mesta.

Posledné krajské mesto bez pravidiel parkovania

Všetci, ktorí v Bratislave bývajú, ale nemajú trvalý pobyt, používajú cesty a MHD, všetci využívajú školy, jazdia do nemocníc, majú komunálny odpad či chodia do parkov. A majú aj opodstatnené požiadavky na infraštruktúru.

„Chceme, aby pre všetkých platili rovnaké pravidlá. Prihlásením sa na trvalý pobyt tieto dane pôjdu mestu a pomôžu financovať tieto služby. Jednou z motivácií, ako to dosiahnuť, je napríklad parkovacia politika, kde sa rezidentské zvýhodnené karty budú vydávať Bratislavčanom, teda osobám s trvalým pobytom. Nerezidenti si budú môcť kúpiť karty, takzvané abonentské, ale tie budú radovo drahšie. Na to, aby to mohlo platiť, je potrebné schválenie štatútu poslancami,“ uviedla Veronika Šafáriková z Oddelenia komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislava.

Podľa publikovaných návrhov by mali Bratislavčania platiť rezidentské parkovné za prvé auto v domácnosti za rok vo výške od 20 do 100 eur, finálnu cenu rezidentskej parkovacej karty si určí príslušná mestská časť. Môže sa však rozhodnúť, že počas prvých dvoch rokov bude toto parkovanie zadarmo. Rezidentská karta bude platiť na vyznačených miestach v celej Bratislave s výnimkou Starého Mesta.

Majitelia áut bez trvalého pobytu v Bratislave budú platiť hodinové parkovné vo vyznačených zónach od 20 centov do troch eur alebo zaplatia za abonentskú ročnú kartu od 100 do 1 000 eur za auto, ak ju mestská časť bude vydávať. Jednotlivé miestne zastupiteľstvá si určia konečnú cenu parkovania pre nerezidentov.

V Audite fungovania parkovacej politiky v Bratislave a jej mestských častiach z októbra minulého roka sa uvádza, že ak nebudú vybudované záchytné parkoviská, bude to mať silný negatívny vplyv na celé vnímanie projektu mestskej parkovacej politiky a je potrebné mať aspoň vízie. „Za účelom komplexného zmapovania možných lokalít pre vybudovanie záchytných parkovísk obstaralo hlavné mesto SR Bratislava Vyhľadávaciu štúdiu možnosti realizácie záchytných parkovísk a parkovacích domov v Bratislave,“ spresnila Šafáriková.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal je z hlasovania poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré zabránilo prijatiu zmeny štatútu k parkovacej politike, sklamaný a považuje to za nezodpovedné rozhodnutie. „Parkovacia politika, ktorú mestskí poslanci schválili v decembri 2016, sa podľa primátora Nesrovnala pripravovala niekoľko rokov a dohodnutý bol aj návrh dodatku štatútu. V návrhu štatútu sú presné pravidlá zavádzania parkovacej politiky do praxe,“ konštatovala ďalej Šafáriková.

Mesto podľa magistrátu ustúpilo vo všetkom, kde sa to aspoň trochu dalo, napriek tomu si zasa niektorí poslanci našli zámienku, prečo tento návrh nepodporiť a hlasovať v rozpore so svojím pôvodným hlasovaním.

Bratislava je posledné krajské mesto bez pravidiel parkovania a takýto stav sa po hlasovaní opäť predlžuje. Primátor je pripravený štatút k parkovacej politike predložiť znova na najbližšom riadnom rokovaní mestského zastupiteľstva v septembri.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Chmelár zakladá stranu: Má to byť radikálna alternatíva. Poznáme názov, chce sa zamerať na týchto voličov

0:00 Chmelár zakladá stranu: Má to byť radikálna alternatíva. Poznáme názov, chce sa zamerať na týchto voličov

Eduard Chmelár chce založiť nové politické hnutie nazvané Socialisti. Informoval o tom na sociálnej …