Tereza Spencerová je v Sýrii. A má tak možnosť „naživo“ sledovať prepukajúcu finálnu bitku tamojšej občianskej vojny. Sily prezidenta Bašára Asada za podpory ruského letectva pracujú na vyčistení Idlibu, ktorý je poslednou baštou islamistov.
Metropola Damask, kde sa Spencerová nachádza, vraj žije predovšetkým obchodným veľtrhom. V Idlibe však pravdepodobne dôjde k „poslednej bitke“ v pravom zmysle slova.
„Boh, Alah a všetci ostatní na to poverení a vhodní, nech nám pomáhajú,“ konštatuje Spencerová, podľa ktorej sa USA a Rusko, dve superveľmoci, ktoré sa v Sýrii nepriamo stretávajú, tak dlho snažili o „deeskaláciu“, až z toho vznikla skutočne horúca vojna.
Vo Washingtone podľa Spencerovej dobre vedia, že Idlib je baštou al-Káidy, a časť amerického establishmentu dokonca s Damaskom skúša rokovať o podmienkach dôstojného odsunu vojakov zo Sýrie. „Ale navonok je všetko naopak – americké jednotky posilňujú prítomnosť v Sýrii, síce o stovky mužov, ale predsa, Trumpov poradca Bolton hrozí, že trest za použitie chemických zbraní v Sýrii bude ,oveľa tvrdší‘ ako tie predchádzajúce,“ napísala. Spencerová si všimla detail, že už ani nehovorí o „Asadovom chemickom útoku“, ale „útoku“ ako takom. „Akoby už bolo jedno, kto ho formálne spácha,“ podotkla.
Pripomenula tiež, že Boltonov prezident Trump háji al-Káidu v Idlibe s tým, že sa vraj pre prípadné masakre civilistov „veľmi, veľmi rozčúli“ a ponechá americkú armádu v Sýrii tak nejako po „afgansky“ (alebo po nemecky?) natrvalo. A Pentagón už ani nevylučuje, že by mohol zaútočiť priamo na sýrske, iránske alebo ruské sily, zatiaľ čo doteraz útočili Američania svojimi bombami hlavne „do prázdna“.
Z toho, čo sa deje v Sýrii, je podľa Spencerovej jasné jedno: proklamovaná politika všeobecne nič neznamená, ak ju nesprevádzajú konkrétne činy.
K tomu Spencerová pripomenula, že americkí námorníci medzitým podnikli manévre s ostrou paľbou pri základni Al-Tanf, pričom to nebol odkaz Daešu z priľahlých púštnych oblastí, ale Rusku. „Rusko reagovalo nácvikom výsadku námornej pechoty pri neobývanom sýrskom pobreží a hrozbou útokom na americké oddiely, ak budú podporovať džihád,“ spresnila.
Do toho navyše vstupujú Európania. „Angela Merkelová síce súhlasí s tým, že teroristov v Idlibe musia zlikvidovať, ale Berlín, ktorý ešte ani nestihol sformulovať svoju avizovanú novú politiku ,nezávislosti‘ od USA, súčasne nevylučuje, že by Sýriu útokom ,strestal‘ spoločne práve s USA, Britániou a Francúzskom,“ dodala Spencerová.
To všetko podľa Spencerovej môže znamenať, že veľmoci sa ocitli na prahu ostrej vzájomnej vojny, ktorá sa zďaleka nemusí skončiť len Sýriou. „Boh, Alah a všetci ostatní na to poverení a vhodní, nech nám pomáhajú,“ zalomila ruky komentátorka.
Vyjadrila sa aj k aktuálnemu vývoju na sýrskom fronte. V Idlibe nálety na vybrané body v každom prípade pokračujú, zrejme aby džihádistov udržovali „pod tlakom“, myslí si Spencerová. „Džihádisti zatýkajú kohokoľvek, kto je ochotný sa vzdať a z Idlibu odísť, zrejme na účely ,ľudských štítov‘,“ uviedla a pripomenula, že Putin s Erdoganom sa znovu stretnú koncom septembra a v medziobdobí má turecký prezident predĺžený čas ten „svoj“ Idlib nejako vyriešiť.
Zdroj: Facebook / Tereza Spencerová
Predovšetkým sa však Spencerová čuduje, že aj keď je „oko hurikánu“ v Idlibe, len kúsok vedľa, len niekoľko sekúnd pre nejakú raketu, v Damasku sa nežije Idlibom, ale medzinárodným obchodným veľtrhom, na ktorom sa zúčastňuje 48 krajín vrátane Českej republiky. „Náš stánok síce nie je jedným z najbombastickejších, ale napriek tomu je plný symboliky. Prvýkrát oficiálne pod českou vlajkou už neponúka prevažne len brožúry a reklamné letáky, ale aj živých expertov a firmy,“ napísala s tým, že sú tu však stále sankcie EÚ proti Sýrii, a tak Česká republika v obavách, aby ich náhodou nejako neporušila a neposkytla ďalší podnet na vnútropolitické prekrikovanie, ponúka len technológie, ktoré možno využívať v „humanitárnej sfére“, napríklad čistením vody počnúc a výrobou nových tvárnic z betónového prachu končiac. „Toho je predovšetkým na vojnou zničených predmestiach veľkých sýrskych miest veľa,“ poznamenala.
Dodala, že cez uličku ponúkala podobnú a možno rovnakú technológiu na výrobu tvárnic z odpadu nemecká firma, ktorá sa ešte navyše pýšila zásadnou pridanou hodnotou – ruskou a sýrskou vlajočkou. „Vraj že v Rusku už ,fachčia‘, Rusko má vo firme možno aj podiel, zatiaľ čo sýrska vlajka mala naznačovať príslušné konexie tu,“ napísala s tým, že keď sa na túto konkurenciu spýtala docenta Vladimíra Krepla z Českej poľnohospodárskej univerzity, mávol rukou: „A videli ste aj tých Talianov? Ani Nemci, ani Taliani sa nejakými sankciami – na rozdiel od nás – zväzovať nenechajú.“
V kontexte s konfliktom v Sýrii je podľa Spencerovej pri pohľade na nadšencov i celé rodiny zaplavujúce už niekoľko dní obrí veľtržný areál niečo v neporiadku. „Možnože práve takto poňatá monsterakcia množstvu ľudí pomáha zbaviť sa tráum z vojny, ktorá Damask aj juh Sýrie v posledných mesiacoch a týždňoch konečne pustila zo zovretia,“ uviedla s tým, že v niektorých oblastiach sa pred odvodovými centrami tvoria dlhé rady žiadateľov o povolenie vycestovať z krajiny – akoby chceli, aby sa vojna skončila, keď nie v skutočnosti, tak aspoň pre nich.
„Pre väčšinu z tých, ktorých som prvý deň v Damasku videla, akoby bol Idlib už len taká drobnosť, s ktorej vyriešením sa všetko to skoro osemročné utrpenie už skončí…“ uzavrela Spencerová reportáž z Damasku. Aspoň tam vraj na tretiu svetovú vojnu nikto nemyslí.
Pôvodný text nájdete na webe Literární noviny.
autor: nab
