Boli by sme hlupáci. Vlastimil Vondruška o „multikulti“: Pravda a láska po celom svete? Nezmysel

1. 11. 2019 10:32

Historik a spisovateľ Vlastimil Vondruška hovoril na serveri kupredudominulosti.cz o histórii, tradícii aj multikulturalizme. „… my by sme to nemali škrtnutím pera zahodiť a povedať, že tých desať storočí boli všetci hlupáci, ktorí ctili hodnoty, ktoré už dnes vôbec neplatia, a my budeme moderne kráčať úplne inam,“ vyhlásil historik. Rypol si aj do súčasného zákonodarstva a vzdelania. A dodal, že kultúrna antropológia nepozná pojem multikulturalizmus. „Nenájdete jedinú teóriu kultúrnej antropológie, ktorá by objasňovala dlhodobé spolužitie dvoch nekompatibilných kultúrnych systémov vedľa seba ako mierové. Buď vedľa seba žijú izolacionisticky, alebo sa vždy jedna z nich snaží ovládnuť tú druhú,“ povedal.

Boli by sme hlupáci. Vlastimil Vondruška o „multikulti“: Pravda a láska po celom svete? Nezmysel
Foto: Hans Štembera
Popis: Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška

Podľa Vondrušku je, čo sa týka histórie, nutné si uvedomiť, že človek má biologickú a sociálnu podstatu, že existuje zákon reprodukcie a pud sebazáchovy. „A od toho sa, samozrejme, odvíjajú najrôznejšie princípy, ktoré existovali v minulosti a ktoré existujú aj dnes,“ hovorí Vondruška na serveri kupredudominulosti.cz. Teda že menia sa herci a kulisy, ale hra zostáva rovnaká.

Dejiny vraj trefne opísal Napoleon Bonaparte, ktorý povedal, že dejiny sú v podstate fáma, ktorú prijala väčšina obyvateľov.

Vysvetlil tiež, prečo sa venuje písaniu historickej beletrie. „… vždy som mal túžbu približovať čo najširšiemu fóru čitateľov naše dejiny, pretože poučenie z vlastných dejín považujem za veľmi dôležité. Dejiny nie sú len akési nudné fakty zo školy, keď sa do detí pchajú mená panovníkov a bitky, aj keď dnes už ani to nie,“ uviedol.

„Ale dejiny sú hlavne obrovským súborom určitých hodnôt a tieto hodnoty podľa môjho názoru majú nadčasovú platnosť, a preto by sme mali vedieť a poznať to, o čom naši predkovia snívali, prečo bojovali a umierali,“ pokračoval.

„Veď oni predsa neumierali z plezíru, ale preto, že chceli lepší život pre seba a hlavne pre svojich potomkov, čo je v génoch všetkých rodičov. A pretože niečo budovali a odkázali to svojim potomkom, teda nám, tak to je predsa náš obrovský záväzok a my by sme to nemali škrtnutím pera zahodiť a povedať, že tých desať storočí boli všetci hlupáci, ktorí ctili hodnoty, ktoré už dnes vôbec neplatia, a my budeme moderne kráčať úplne inam. To je jednoducho nonsens.“

Vondruška potom opísal, že stredovek mal v sebe ohromnú statiku z hľadiska života a administratívy.

„My sme dnes zvyknutí na to, že keď sa vydá nejaký zákon, tak sa počas roku šesťkrát novelizuje, pretože ho poslanci jednak schvália zle a po ďalšie sa ukáže, že to tak nemôže fungovať a tak ďalej,“ podotkol historik a dodal, že niektoré zmluvy z 13. storočia, hoci boli pre zmluvné strany absolútne nevýhodné, sa dodržiavali až do 18. storočia.

Tiež porovnal súčasnosť a stredovek z hľadiska prístupu. „Oni verili, že skutočne držia osud vo svojich rukách, a pokiaľ sa budú správať tak, ako sa od nich očakáva, tak sa im s Božou pomocou bude dariť stále lepšie a lepšie. Takže oni boli pozitívni a nefňukali. Dnes stále len fňukáme, fňukáme a fňukáme, a pritom nie sú morové epidémie, nie sú vojny ani hladomory. Takže oni boli konzistentnejší a vedeli si život viac užívať.“ Dnes sú vraj správy v štýle päť minút do apokalypsy.

Iný bol vraj aj prístup ľudí k ich životu. „… oni navzdory tomu, že mnohí ľudia boli nevzdelaní, tak vcelku logicky cítili obrovskú zodpovednosť za svoju rodinu, za hospodárstvo a svoju obec, pretože vedeli, že nikto iný im nepomôže. A preto pokiaľ došlo k nejakému maléru, tak to nebolo ako dnes, keď stále naťahujeme ruky ,postarajte sa o nás‘, a keď nám niekto ublížil, ,tak nám to niekto zaplaťte‘. Nie, oni vedeli, že sa o seba musia postarať sami, a boli teda oveľa rezistentnejší a akčnejší, pretože im nikto nič nedal.“

A v závere hovoril aj o hodnotách. „Ale všeobecne, každý človek, ako to hovorí profesor Bárta, sa musí vedieť dívať hore, ale teraz nie k Bohu. Človek musí mať určitý systém hodnôt, ktoré postihujú určitú morálku, ale morálku tradičnú,“ zdôraznil.

„Myslím, že nie je možné začať si vymýšľať najrôznejšie sociálne a rodinné experimenty a myslieť si, že to je to pravé a moderné, pretože, ako som hovoril na začiatku, sme bytosti, ktoré majú biologickú a sociálnu podstatu. Či chceme, alebo nechceme, tak sa v prvom rade musíme postarať o rozmnožovanie svojho rodu, o to, aby sme sa uživili a vychovali svojich potomkov. To je kánon prírody. A teda hodnoty, ktoré zastávalo kresťanstvo, tak ono vlastne v tej náboženskej rovine tieto hodnoty stabilizovalo.“

Dodal, že keď sa v 18. storočí spochybnila cirkev, tak sa začali hľadať nové ideologické hodnoty, ktoré v 19. storočí priniesli socializmus. „… od 19. storočia sa Európa stále zmieta medzi politikou ľudovcov a socialistov. A socialistická politika hovorí, že ak máme veriť v nejaké sociálne záležitosti, tak nemôžeme veriť v Boha, pretože to za nás nebude robiť Boh, ale odbory a politici. Takže vďaka tejto koncepcii zosvetštenia sme začali odbúravať aj etické hodnoty,“ poznamenal.

„Môžete robiť politiku, môžete robiť politiku sociálnu, ale nesmiete búrať etické hodnoty a to je to, čo nám chýba. Teda že v tejto chvíli nad sebou nemáme etické hodnoty kompatibilné so súčasnou realitou. A etické hodnoty, ktoré by sme mali mať, by mali stále vychádzať, ako som hovoril na začiatku, z našej tradície, pretože rodina tu v nejakej podobe fungovala tisíc rokov,“ tvrdil historik.

Doplnil, že je druhým odborom etnograf a že sa snažil veľmi podrobne študovať teóriu kultúrnej antropológie. „… pojem ,multikulturalizmus‘ kultúrna antropológia nepozná, je to politický pojem. Nenájdete jedinú teóriu kultúrnej antropológie, ktorá by objasňovala dlhodobé spolužitie dvoch nekompatibilných kultúrnych systémov vedľa seba ako mierové. Buď vedľa seba žijú izolacionisticky, alebo sa vždy jedna z nich snaží ovládnuť tú druhú,“ opísal súčasnú situáciu.

„A na toto akoby sme dnes zabudli, my vlastne nevieme, čo chceme, nedokázali sme si definovať, aké záujmy chceme hájiť,“ povzdychol si.

„V tejto chvíli by sme chceli hájiť celosvetovú lásku a pravdu, ale to je nezmysel a nejde to. Takže áno, mali by sme hľadieť povedzme nie k Bohu, ale mali by sme skôr s úctou hľadieť k tradícii európskej civilizácie. A tú by sme mali hájiť,“ apeloval na záver.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: kas
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Matovič sa zamýšľa nad nutnosťou spojenia opozície. A potom to prišlo: Sme v sračkách, dámy a páni

8:58 Matovič sa zamýšľa nad nutnosťou spojenia opozície. A potom to prišlo: Sme v sračkách, dámy a páni

Tancujeme na vrchnej palube Titaniku a v podpalubí nás už zalieva voda. Hodnotil počas víkendových n…