Nedávno opozícia na čele s Igorom Matovičom ohlásila, že do schránok občanov poputuje špeciálny magazín pojednávajúci o kauze Bašternák s názvom KALI špeciál. Nakoniec sa tak nestalo, lebo Slovenská pošta odmietla magazín distribuovať. Daniš sa v komentári pre Aktuality.sk zamýšľa, či ide o súčasné prejavy vládnej „cenzúry“. Zároveň predkladá štyri prípady, keď malo dôjsť počas kauzy Bašternák k ukážkovým príkladom takejto formy cenzurovania.
Cenzúra z vládnej kuchyne mala po prvýkrát zaúradovať priamo v parlamente, a to keď si opozícia žiadala právo na zvolanie mimoriadnych schôdzí, na ktorých chceli odvolávať premiéra a ministra vnútra. Schôdze boli preložené až na jeseň. „Takéto tupé obštrukcie v parlamente sme pritom nepozorovali ani za Dzurindu, ani za Mečiara. Keď vtedy opozícia (aj tá Ficova) chcela mimoriadne schôdze, tak boli. A vláda musela bojovať so súpermi priamo v parlamente,“ píše komentátor.
Daniš ďalej upozorňuje na prípad, keď sa vládnej koalícii prestali páčiť vizuálne pomôcky opozície ako transparenty či tričká s nápismi a skrátka ich zakázala. Najväčším bojovníkom za „mravnosť“ a „kultúru“ v parlamente bol Andrej Danko. „Danko zmeny – teda obmedzenia slobody prejavu – presadzuje bez toho, aby čo i len predstieral ochotu dohodnúť sa s opozíciou. Sulíka z rokovaní vyrazil. A pripomienky opozície ignoruje,“ upozorňuje.
„Tretí prípad. Ten je asi najvážnejší. Polícia, ktorá patrí pod ministra Kaliňáka, udrela na prokurátora, ktorý vyšetroval Kaliňákove obchody. A Kaliňákove príjmy z biznisu. Prokurátor Špirko bol odstavený. Stíhaný. A umlčaný,“ Daniš poukazuje na ďalší prípad údajnej cenzúry.
Podľa Daniša je posledným prípadom vládnej cenzúry práve zablokovanie distribúcie opozičného magazínu. „A čo to všetko znamená? Že Fico má z Matoviča a z opozície strach,“ dodáva na záver komentátor.
