„O tom, ako sa rozkrádal náš spoločný majetok. O tom, ako Dzurinda či Mikloš nadnárodným korporáciám rozpredali naše strategické štátne vlastníctvo, ktoré vytvárali celé generácie Slovákov. O tom, ako milióny pracujúcich ľudí zrazili na zem svojou neoliberálnou politikou. O ich osudoch, o ich trápeniach. O surovej liberalizácii, ktorá vyhnala na dlažbu státisíce ľudí. O kapitalistickej biede, ktorá dohnala ľudí k samovraždám,“ píše Blaha o možnom scenári filmu, ktorý by si prial.
Podľa Blahu nikdy nikto nepochyboval, že to, čo spravil Michal Kováč, keď si amnestoval vlastného syna, resp. čo následne spravil Vladimír Mečiar, keď amnestiou zastavil vyšetrovanie, je chrapúnstvo. „Ale najnovšie vraj pre nejaký film treba v mene vyššieho dobra lámať princípy právneho štátu, vrátane zákazu retroaktivity či deľby moci.“
Smerák si myslí, že ak by sa natočil film o privatizácii počas obdobia vlády Mikuláša Dzurindu, ľudia by oprávnene žiadali zrušenie privatizácie, opätovné znárodnenie či to, aby parlament ústavnou väčšinou zrušil exekúcie, masové prepúšťania, podozrivé prevody majetku. „To by odrazu kričali tí, ktorí dnes žiadajú zrušenie Mečiarových amnestií aj cez lámanie princípov právneho štátu, že si treba ctiť právnu istotu, že nemožno spätne naprávať krivdy, a že retroaktivita je vylúčená.“
Keď môžeme lámať princípy právneho štátu v prípade Mečiara, môžeme to robiť podľa Blahu aj v prípade privatizácie a ďalších nemorálnych svinstiev, ktorými sa ubližovalo ľuďom.
„Verte, že raz príde čas, keď sa na tento právny precedens veľmi radi odvolajú všetci, ktorí majú plné zuby kapitalizmu – čas, keď sa budú naprávať sociálne krivdy z minulosti a keď sa bude ľuďom vracať to, čo im nemorálne vzali. Ja sa vlastne tomu, čo sa dnes deje okolo Mečiarových amnestií, vôbec nebránim. Jasné, lámať právny štát nie je nič pekné. Ale otvára to nebývalé možnosti,“ zakončil predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Zdroj: Facebook / Lubos Blaha
