Poslankyňa Žitňanská upozorňuje na to, že v slovenskej justícii sa dejú veci, a to aj napriek tomu, že si to podľa nej okrem zainteresovaných všimol len málokto. Vo svojom blogu sa vyjadrila aj k odlišným stanoviskám štyroch sudcov k rozhodnutiu, ktorým súd odmietol na návrh prezidenta vyložiť ústavu v otázke právomoci prezidenta pri vymenovaní sudcov Ústavného súdu, ako aj k Štefanovi Harabinovi.
Máme pravdu, lebo sme poslední
V kritizovaní spôsobu rozhodovania Ústavného súdu sa k prezidentovi Andrejovi Kiskovi pripojili aj sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Lajos Mészáros, Ladislav Oros a Rudolf Tkáčik. Toto kvarteto totiž pripojilo k októbrovému rozhodnutiu Ústavného súdu odlišné stanoviská, čo znamenalo, že s rozhodnutím pléna síce nesúhlasili, no boli prehlasovaní. Týkalo sa to odmietnutia vyložiť prezidentovi jeho kompetencie.
Prezident chcel vedieť, aké má právomoci. Chcel totiž vedieť, ako má jasne postupovať pri výbere kandidátov na ústavných sudcov, ktorých mu ponúka parlament. Kiska by tak musel vybrať dvoch sucov z piatich ľudí, ktorých však odmietol už vlani.
Stanoviská štyroch spomínaných sudcov zverejnil súd len prednedávnom. Čo si o tom myslí Žitňanská? „V ich stanoviskách sú nebývalo tvrdé vyjadrenia na adresu väčšiny sudcov Ústavného súdu. Vyjadrenia typu ,spôsob, akým Ústavný súd tento svoj názor presadil, je v demokratickom právnom štáte neprijateľný´, prekračujú štandardný rámec formulovania iného právneho názoru a už bez servítky pomenúvajú súčasný stav na Ústavnom súde.“ Spomína aj sudcu Meszárosa, ktorý si pomohol citátom sudcu Najvyšieho súdu Spojených štátov Roberta H. Jacksona: „Nie sme poslední, lebo máme pravdu. Máme pravdu, lebo sme poslední.“
Bez verejnej debaty do nejde
Poslankyňa pripomenula aj zaoberanie sa Súdnej rady podnetom na disciplinárne stíhanie Štefana Harabina. Bolo to za jeho výroky na adresu predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej a prezidenta. „Diskusiu o tom, ktorý z jeho výrokov je porušením povinnosti sudcu ,zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu´, môže považovať za pokrok len ten, kto počúval záznamy Súdnej rady aj v čase, keď jej šéfoval Štefan Harabin,“ myslí si Žitňanská.
Hoci disciplinárny súd zmeškal lehotu na rozhodovanie o návrhu Švecovej, Harabin predsa len bude disciplinárne stíhaný. „Bez verejnej kontroly a bez toho, aby téma justícia bola témou v prezidentskej kampani, by možno ešte aj dnes Štefan Harabin šéfoval a sudcovia by nemali etický kódex,“ myslí si Žitňanská. Dopĺňa, že justícia a tí, ktorí majú pravdu len preto, že sú poslední, musia byť témou verejnej debaty aj dnes.
