S výsledkom prvého kola prezidentských volieb je spokojná. „Zuzana Čaputová otvorí v médiách priestor, aby sa začali pozerať inak na ženy v politike než len cez prizmu, či majú učesané vlasy, alebo krátke, či dlhé šaty. A budú sa snažiť ženy prezentovať cez ich názory a aktivity,“ hovorí europoslankyňa, ktorá aj v druhom kole bude rovnako voliť Maroša Šefčoviča.
Ten šiel do volieb s podporou Smeru. Beňová však popiera, že by bolo preňho lepšie kandidovať bez straníckej podpory. „Ak by to chcel urobiť, mohol to urobiť. Mohol sa rozhodnúť napríklad minulý rok v septembri. Mohol povedať, že bude kandidovať, ale rozhodol sa v januári. Keď prichádzate z iného pracovného pôsobiska, máte dve možnosti – buď sa rozhodnete dostatočne včas a zvýšite si svoju poznateľnosť u voličov sami, alebo prijmete ponuku niektorej politickej strany.
Keďže Maroša Šefčoviča dvakrát do Komisie nominovala vláda Roberta Fica, nepredpokladám, že by išiel za opozičnou stranou. Preto mi to prišlo úplne logické.“ Rešpektuje však, že sa rozhodol kandidovať ako nezávislý.
Voľbám chýba téma
Podľa nej tieto prezidentské voľby nemajú jednu základnú tému. Nie je to ani o Robertovi Ficovi. Ten v nich zaznieval len v kontexte jeho kandidatúry na ústavný súd. „Chápem však, že niektoré médiá sa snažili dať Marošovi nálepku, že sú to voľby o Ficovi. Ja som ich tak nevnímala,“ vysvetľuje. Podľa nej, ak by sa debatovalo o odborných témach, ako je reforma Európskej únie či energetika, mohlo by sa mu podariť dohnať náskok Zuzany Čaputovej. Beňová si však netrúfa odhadnúť, či sa to bude dať.
Šefčovič a migrácia
Ostala prekvapená, keď Šefčovič vytiahol otázku migrácie. „Mohol hovoriť aj o zahraničnej politike, ktorá je teraz absolútne iná ako pred piatimi rokmi, a v tomto kontexte spomenúť aj riešenia pre migráciu,“ uvažuje europoslankyňa. Mohol udávať témy do diskusie a neprispôsobovať sa mainstreamu, zdôrazňuje ďalej. Dedukuje, že tieto slová mierili k voličom Harabina a Kotlebu. Dnes je to preňho výzva, aby asi pol milióna voličov, ktorí odišli k spomínaným extrémistom, vrátili do spoločnosti. Vhodnou rétorikou by mohol byť podľa Beňovej úspešný. „Ľudí, ktorí inklinujú k antisystému, treba osloviť veľmi jasnými témami a treba sa snažiť ich vtiahnuť do spoločnosti, nemôžeme ich nechať v bubline nenávisti.“
Limity v politike sa posunuli
Monika Beňová v tejto súvislosti spomenula aj posúvanie limitov v politike a ako príklad uviedla výroky predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho na adresu Mussoliniho alebo na adresu histórie Talianov v Chorvátsku. „Aj politici, pri ktorých som si pred desiatimi rokmi vôbec nevedela predstaviť, že by o niektorých témach takto hovorili, to už dnes robia. Je skôr otázkou, ako sme schopní si dnes tieto limity nastaviť. Pre mňa sú tam, aby bolo úplne evidentné, že rešpektujem práva ostatných ľudí, že chcem, aby táto spoločnosť bola úspešná a prosperovala, čo myslím, chce aj Maroš a predpokladám, že aj všetci demokratickí kandidáti,“ zdôvodňuje M. Beňová. Dodáva, že tému LGBTI aj migrácie nedoniesol do debát kandidátov na prezidenta Šefčovič. Podľa nej to nie je téma prezidentských volieb, rovnako ani kandidáti na ústavný súd či udeľovanie milosti. „Predstavovala som si kampaň na témach, ako chcú kandidáti prezentovať krajinu a čo chcú pre ňu urobiť,“ konštatuje.
Šefčovičova viera
Keď sa Maroš Šefčovič rozhodol prihlásiť sa ku kresťanskej viere, je to jeho vec, jeho rozhodnutie, ktoré Beňová, sama nepraktizujúca veriaca, rešpektuje. Nevie však posúdiť, nakoľko sú jeho výroky autentické alebo marketingové. „Koľko veriacich chodí autenticky do kostolov a koľkí preto, aby to videli ostatní veriaci na dedine alebo na sídlisku?“ pýta sa rečnícky.
Celý rozhovor nájdete TU.
