Bašternák aj Kočner majú príliš veľa informácií. Treba sa pozrieť na to, aká je cena za ich mlčanlivosť, tvrdí Baránek

1.1.2019 0:00

KONCOROČNÝ ROZHOVOR V roku 2018 sme boli svedkami viacerých dôležitých aj smutných udalostí a rôznych káuz zo strany vládnej koalície. Čo považuje politický analytik za najdôležitejšiu udalosť a naopak, za najnegatívnejšiu kauzu? Ide o agrodotácie alebo prepojenie talianskej mafie na Úrad vlády SR? ParlamentnýmListom.sk odpovedal politický analytik Ján Baránek.

Bašternák aj Kočner majú príliš veľa informácií. Treba sa pozrieť na to, aká je cena za ich mlčanlivosť, tvrdí Baránek
Foto: Facebook, Slovak Political Watchdog - strážny pes na politikov
Popis: Politický analytik Ján Baránek

Ako by ste zhodnotili rok 2018 z pohľadu politického analytika?

Pochopiteľne, išlo o búrlivý rok. Prvýkrát v histórii Slovenska sme zažili vraždu novinára, rovnako sme boli svedkami vymenovania novej vlády, s čím súvisí aj výmena niektorých ministrov, alebo výmeny policajného prezidenta. Nastala ešte jedna dôležitá udalosť – prvýkrát v histórii Slovenska sme za korupciu odsúdili dvoch bývalých ministrov – Janušeka a Štefanova za nástenkový tender.

Stali sa viaceré udalosti, ktorých by sme sa mohli chytiť, ale za najvýznamnejšiu udalosť určite považujem vraždu novinára a jeho snúbenice a rovnako aj verdikt najvyššieho súdu, ktorý definitívne rozhodol o väzení pre bývalých dvoch ministrov za SNS a potvrdil tak predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu.  

Vo februári sa prevalilo, že zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka spolu so snúbenicou Martinou Kušnírovou. Vražda dvoch mladých ľudí spôsobila, že sa občianska spoločnosť rozhodla bojovať za svoju krajinu a vyšla do ulíc, kde protestovala. Ako vnímate túto skutočnosť?

Vražda investigatívneho novinára je v prvom rade bezprecedentný skutok. Nechceli sme, aby sa stal. Nikto nerátal s tým, že by sa takýto trestný čin mohol stať na Slovensku. Budeme si však musieť počkať na to, či polícia chytí objednávateľa vraždy. Rovnako si budeme musieť počkať na výsledky vyšetrovania, ktoré by mali určiť pravý dôvod, prečo sa dvojnásobná vražda vlastne stala.

Toto čakanie je dôležité pre to, aby sme zabránili tvoreniu zbytočných záverov. Potom sa celá situácia zbytočne politizuje a ľudia zbytočne špekulujú nad závermi. Na to, aby sme vedeli prisúdiť adekvátnu váhu tomu činu, musíme jednoducho poznať objednávateľa a motívy.   

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odišli zo svojich funkcií viaceré známe mená – Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar a ďalší. Následne sa vedenia vlády ujal Peter Pellegrini. Ako by ste zhodnotili zhruba deväť mesiacov jeho vládnutia?

Nič zásadné sa nezmenilo. Dokonca sa ani nič nemohlo zmeniť, pretože pri moci ostala tá istá garnitúra a vymenili sa iba niektoré osoby. To, že sa povymieňali persóny, o ktorých som hovoril, bol viac-menej tlak ulice. Z vlastnej iniciatívy za Smer odišiel iba Marek Maďarič, ktorý dovtedy zastával funkciu ministra kultúry. Jeho rozhodnutie sa dá chápať ako istý prejav nespokojnosti.

Či sa to niekomu páči, alebo nie, stále tu vládne koaličná rada. V tomto kontexte je Peter Pellegrini „iba“ premiérom, pretože rozhodujúce slovo má stále práve koaličná rada, ktorá nie je nejakým spôsobom zadefinovaná v našom právnom ani ústavnom systéme. Pellegrini jednoducho musí dodržiavať záväzky, ktoré vzídu z rady a ktoré si medzi sebou predstavitelia dohodnú. Bolo naivné očakávať nejakú zásadnú zmenu smerovania.

Treba ale povedať, že v súčasnosti sa v Smere vytvorili dva prúdy, ktoré idú proti sebe. Jeden sa zhromažďuje okolo Petra Pellegriniho a jeho V4 (Glváč, Kažimír, Žiga, Pellegrini) a druhý okolo expremiéra Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Navonok sa to ale zatiaľ výraznejšie neprejavuje.

Vládnu koalíciu sprevádzali viaceré škandály – kauza agrodotácií, transformácia SAV, prepojenie talianskej mafie na vládu či podozrenie Andreja Danka z plagiátorstva v prípade jeho rigoróznej práce a podobne. Ktorú z nich považujete za najväčšiu kauzu roka 2018?

Určite to sú kontakty a prepojenia na Antonina Vadalu a celú jeho skupinu. O nich Ján Kuciak písal, že sú prepojení na taliansku mafiánsku skupinu ‘Ndrangheta, pričom s danou skupinou sa spájala aj bývalá poradkyňa Roberta Fica Mária Trošková, ktorá so samotným Vadalom istý čas tvorila aj pár.

V čase, keď už robila pre Fica, nemusela mať kontakty na údajných členov ´Ndranghety, ale to prepojenie bolo jednoducho škandalózne. Ak o tom Fico vedel, tak to nemal dopustiť, aby robila na Úrade vlády SR, a ak o tom nevedel, tak je amatér.

Po vražde a viacerých udalostiach hrozili predčasné voľby, o ktorých hovorila aj koaličná strana Most-Híd. Vláda sa napokon udržala. Aká je podľa vás aktuálna situácia v koalícii? Stoja koaliční partneri nohami pevne na zemi alebo sa dajú prirovnať k sopke a čaká sa, kedy vybuchne?

Ak ustáli udalosti a situáciu, ktorá nastala po februárovej vražde, tak si myslím, že by mali ustáť všetko a dovládnuť do riadneho termínu volieb. Osobne si myslím, že Béla Bugár vnútorne nikdy nechcel predčasné voľby, ale viac-menej sa o nich vyjadroval na nátlak okolia. Nakoniec sa aj ukázalo, že pri podmienke, ktorú po vražde kládli, svoje slová myslel ináč, ako ich povedal.

Nemyslím si, že by Most-Híd v osobe ich predsedu boli tí, ktorí chceli predčasné voľby. A dáva to aj logiku, ak sa pozrieme na to, že im pri predčasných voľbách hrozilo, že by sa do parlamentu ani nedostali. Predčasné voľby by v tom čase skôr vyhovovali SNS, ale problémom predčasných volieb je ten, že musíte nájsť vinníka, na ktorého celú vinu hodíte.

Rovnako sa hovorí, že vládnu koalíciu nevedie ani Robert Fico, ani Peter Pellegrini, ale Andrej Danko. Čo hovoríte na túto informáciu? Je podľa vás pravdivá?

Momentálne to navonok tak vyzerá, že Andrej Danko vedie vládnu koalíciu. Možno to je istá daň za to, aby sa koalícia udržala a neboli predčasné voľby. Ťažko povedať, aká je reálna situácia, pretože by sme si museli prebrať zákulisie strán a najmä to, čo sa deje v každom rezorte.

Nemyslím si, že Danko v rámci koalície prebral na seba zásadnejšiu moc, skôr konštatujem, že ak situácia takto pôsobí, tak ide o účelovú hru zo strany Smeru, ktorému to vyhovuje.  

V tomto roku odsúdili aj viaceré vplyvné osoby – vo väzení skončil Marian Kočner pre ekonomickú trestnú činnosť,  rovnako aj dvaja bývalí ministri SNS za nástenkový tender. Verdikt súdu padol aj pre Ladislava Bašternáka,  ale ešte nie je právoplatný. Ako vnímate progres v tom zmysle, že sa do väzenia pomaly, ale isto dostávajú aj „veľké ryby“?

Janušek a Štefanov stratili krytie, ktoré mali od Slotu. Nemyslím si, že ide o ľudí, ktorých by Danko zachraňoval v prípade, že by o to mal záujem. Napriek tomu ide o pozitívny progres.

V prípade Kočnera treba povedať, že je stále rezíduum 90. rokov minulého storočia, keď sa tu rôzne indivíduá pohybovali viac-menej voľne a arogantne prezentovali svoju silu. Bolo otázkou času, kedy tieto skutočnosti začnú prekážať. V súčasnosti je situácia úplne iná ako v 90. rokoch a viacerí ľudia sa pretransformovali na biele goliere. Dnes sa už brachiálna prezentácia moci nenosí a naopak, takíto ľudia skončia rovnako ako Kočner.

Čo sa týka Ladislava Bašternáka, vieme, že ten sa síce priznal, že je vinný, ale odvolal sa voči výške trestu, kde ho okresný súd posielal za mreže na päť rokov nepodmienečne. Uvidíme, ako sa to nakoniec celé skončí, pretože by som musel špekulovať o tom, či v prípade jeho priznania nevznikla nejaká dohoda.

On a rovnako aj Kočner sú ľudia, ktorí majú príliš veľa informácií, ktoré ak by sa náhodou dostali na verejnosť, tak by uškodili mnohým ľuďom a spôsobili by im problémy. Treba sa pozrieť na to, aká je cena za mlčanlivosť týchto ľudí. Z toho dôvodu sa mi ťažko hodnotí, či toto všetko, o čom sme hovorili, je poctivý boj s kriminalitou, alebo nie, a prebehli medzi istými stranami nejaké ústupky a dohody. Minimálne ale vnímam pozitívne to, že sa do väzení dostávajú ľudia, ktorí boli po mnohé roky považovaní za nedotknuteľných.

Môže byť odsúdenie dvoch ministrov istým precedensom do budúcnosti?

Na to odpoviem jednoducho – bodaj by to tak bolo.

Veľkú diskusiu vyvolali aj komunálne voľby, keď najväčšiu podporu ľudí získali nezávislí kandidáti. Veľkú porážku utrpela aj strana Smer, keď nevyhral ani jeden ich kandidát na primátora, či prišli o niektoré mestá, ktoré sa považovali za baštu Smeru. Môžeme podobný trend a vývoj očakávať aj v najbližších voľbách – prezidentských?

Týmto spôsobom by som sa na to nepozeral. V komunálnych voľbách si ľudia často volia tých, ktorých už poznajú, kým pri prezidentských voľbách ide už o politický súboj. Rovnako sa viac zameriavajú na politické strany ako v prípade komunálnych volieb. V súčasnosti je pri prezidentských voľbách najviac očakávané, koho do boja o prezidentské kreslo postaví Smer. Čiže, politický rozmer v komunálnych a prezidentských voľbách je odlišný.

Druhý aspekt je, že si myslím, že sa nám nepodarí zopakovať scenár, keď v roku 2014 vyhral voľby človek, ktorý dovtedy nebol širokej verejnosti známy. Mám tým na mysli súčasného prezidenta Andreja Kisku. Ten vyhral len vďaka tomu, že je mediálny produkt.

Situácia v súčasnosti je iná, pretože pred piatimi rokmi sme sa nenachádzali v situácii, ktorú nazývam kultúrna vojna. Dnes prebieha súboj medzi neomarxizmom a konzervativizmom omnoho intenzívnejšie a citeľnejšie ako v roku 2014. A to nezohrávalo silnú úlohu ani v prezidentských voľbách v roku 2014, kým dnes to už zohráva veľkú rolu. Môžeme to vidieť na predvolebnej kampani pána Harabina, ktorý sa začal hlásiť ku konzervatívnym hodnotám, s čím je aj celkom úspešný.

Typický nezávislý kandidát, na ktorého ste sa pýtali, koniec koncov ani neexistuje, pretože v súčasnosti sa síce niektorí kandidáti prezentujú ako nezávislí, ale následne ich môžu podporovať niektoré strany, a tým sa ich nezávislosť ruší. Ide o chiméru, ktorú vyrobili médiá.

Po zverejnení informácie, že Robert Kaliňák sa vzdáva poslaneckého mandátu, vyšiel Miroslav Beblavý s tým, že dostal pred pár mesiacmi informáciu, že Miroslav Lajčák dal ako podmienku k prezidentskej kandidatúre to, že Kaliňák spraví práve takýto krok. Ako reagujete na túto informáciu? Je podľa vás pravdivá?

Ak je pravdivá, tak je hlúpa. A to z jediného dôvodu. Po tom všetkom, čo sa stalo pri Marakéšskej dohode, by som už na mieste Smeru Lajčáka do prezidentských volieb nepostavil.

V prípade prezidentských volieb boli z viacerých strán adresované výzvy, aby sa dohodol jeden spoločný demokratický kandidát. Budú alebo nebudú sa podľa vás vzdávať ostatní kandidáti v prospech najsilnejšieho kandidáta, ktorým je v súčasnosti Robert Mistrík? Môže to zamiešať karty medzi samotnými kandidátmi, ale aj stranami, ktoré toho-ktorého kandidáta podporujú?

Do istej miery môže, ale ja s týmito výzvami nesúhlasím, pretože máme dvojkolové prezidentské voľby. Vzdávanie sa v prospech niekoho sa môže udiať v druhom kole, lebo nepredpokladám, že by niekto zvíťazil už v prvom kole. Tieto skutočnosti už beriem ako taktizovanie politických strán a samotných kandidátov. Nie je síce zakázané, ale osobne by som to ignoroval, pretože som za súťaž.

Nech do prvého kola ide ktokoľvek, a ak chcú taktizovať, tak nech to robia až v druhom kole. Takéto výzvy, ktoré nemajú hlavu ani pätu, nechápem. Prečo by sa mal niektorý kandidát vzdať v prospech Mistríka? Veď prieskumy, ktoré vyšli, nemusia byť presné, pretože nejde o predpoveď. Politický predvolebný systém je dynamický proces, ktorý sa nedá predpovedať, čiže ja by som do toho takto umelo a účelovo určite nezasahoval a všetky špekulácie by som nechal na druhé kolo.

Cez rok vyšlo viacero prieskumov, ktoré poukázali na to, že súčasná koalícia by už pravdepodobne nevznikla, ale šancu by mala široká koalícia piatich opozičných strán spolu s koaličným Mostom-Híd. Čo si myslíte o povolebnej spolupráci širšej koalície? Mala by vôbec perspektívu do budúcnosti?

Osobne si neviem predstaviť takú širokú koalíciu, ako ste pomenovali. Najmä z hľadiska persón, ktoré sú na čele strán, a rôznych osobných animozít, ktoré tam vládnu. Neviem si predstaviť, že by bola funkčná.

Našťastie, máme ešte viac ako rok do parlamentných volieb, a preto musíme dúfať, že sa situácia nejako vyrieši. Rovnako, že sa situácia vyvinie tak, aby koalícia, ktorá vznikne, mala menej členov a bola vzájomne kompatibilná. Aby tam neboli také silné animozity, aké vidíme dnes.  

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Súdny proces s Kočnerom a Ruskom: Prehovoria prví svedkovia, ide o známe tváre

8:47 Súdny proces s Kočnerom a Ruskom: Prehovoria prví svedkovia, ide o známe tváre

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku by mali v utorok vypovedať prví svedkovia v kauze t…