Baránek pre PL: Tajná služba akoby odpočúvala už každého. Anarchia. Prezumpciu neviny nerešpektuje ani koalícia, ani opozícia

    0
    Ján Baránek (Autor: Reprofoto: Teraz.sk)

    Aký je váš názor na tlačovú konferenciu pána Kočnera a odhalenia, ktoré ponúkol v súvislosti s webovou stránkou lipsicovestado.info? 

    No, je to pozoruhodné. Tá komunikácia novinárov s politikmi vyvoláva veľa otázok o nezávislosti žurnalistiky, respektíve o závislosti žurnalistiky alebo časti žurnalistiky. Treba objektívne povedať, že veľa z tých zverejnených e-mailov a zverejnených sms je v zásade organizačno-technického charakteru, keď sa novinár s politikom dohaduje o dĺžkach príspevku alebo o tom, kedy bude príspevok, alebo atď…

    Ale nájdeme tam aj veci, ktoré by tam skrátka nemali jednoducho byť, ako nejaké vybavovanie si priestoru v médiách. A to už nehovorím o tých až osobných informáciách, čo si myslím, že do istej miery spochybňuje nezávislosť tých novinárov.

    Je to, samozrejme, mix normálnych technických pracovno-organizačných informácií, ktoré sú nevyhnutné, lebo novinár potrebuje komunikovať s respondentom. Až po informácie a dohadovanie si priestoru, prípadne obsahu, čo je absolútne neprípustné.

    Bezpečnostný analytik Milan Žitný sa pre PL vyjadril, že bez ohľadu na to, ako boli e-maily a sms získané, ide o verejný záujem, aby ľudia o týchto informáciách vedeli. Súhlasíte s týmto názorom?

    No, v tomto smere nie celkom súhlasím so Žitným, ale to sa nevzťahuje len na únik týchto informácií, ktoré zverejnil Kočner. To teraz hovorím úplne všeobecne, mám na mysli celú túto krajinu. Je to absolútna katastrofa, čo všetko tu vlastne uniká. Tu ako keby tajná služba bola deravá ako sito. Ale čo je horšie, tu ako keby tajná služba alebo neviem, aké služby odpočúvali už pomaly každého.

    Viete, v čom je obrovský problém? Na to, aby ste mohli niekoho legálne odpočúvať, potrebujete príkaz sudcu. A ja by som naozaj chcel vidieť tie príkazy sudcu na príklady toho Kočnerového zverejneného odpočúvania. Takže nemôžem súhlasiť s tým, že to je v poriadku. Jednoducho, aj ten verejný záujem musí mať legitímne pozadie. Samozrejme, otázka je, či v nelegitímnom štáte je možné takúto legitímnu formu vyžadovať. No ale potom sa bavíme už o tom, či ten štát vlastne naozaj netreba založiť odznova.

    Nebol v podstate tento istý problém aj s Robertom Kaliňákom, keď poslanecký asistent Jozefa Rajtára odhalil bankové transakcie na jeho účte? Tiež to bolo vlastne nelegálnou formou.

    To bol presne ten istý problém, áno. A presne ten istý problém bolo Matovičovo účtovníctvo, s ktorým prišiel Fico.

    Takže z právneho hľadiska sú všetky menované prípady problematické a nie je to podľa vášho názoru v poriadku?

    No zaiste. A teraz je zásadná otázka, kedy už prevažuje verejný záujem a kedy naopak preváži verejný záujem právne hľadisko. Tam neexistuje exaktne definovaná hranica.

    Kde je podľa vás tá hranica?ä

    Hranica je v Radbruchovej formule, ktorá je veľmi zložitá a tá hranica bola stanovená v Norimberskom procese. Radbruchova formula vlastne hovorí, že pokiaľ je už rozpor medzi právom a skutočnosťou neznesiteľný, vtedy môže nastúpiť spravodlivosť. Ale tá neznesiteľnosť bola vnímaná plynovými komorami a genocídami. Ale tu sa nemôžeme baviť o neznesiteľnosti v tomto prípade.

    Čiže pokiaľ ide o niekoľko 100-tisíc eur, zvláštne prevody alebo stretnutia sa s novinármi, to nepovažujete za dostatočne extrémne, aby bol porušený zákon pri získavaní týchto informácií?

    Nepovažujem, lebo potom hranicu zlikvidujeme a kde sa to skončí? Vy ste napríklad novinár, ja to preženiem teraz, ale nafilmujú vás, že súložíte v aute. Kto teraz definuje, či je verejný záujem, aby ľudia o vás vedeli, že ste tam súložili? Rozumiete mi? To sa neskončí nikde potom. To, jednoducho, nemá hranice.

    Verejný záujem, si myslím, musí byť presne stanovený, musí mať presné hranice zákonnosti. Lebo fakt sa dostane absolútne do anarchie. Ale to sa týka aj Fica, to sa týka aj Kaliňáka, to sa týka aj ich odporcov a to sa týka aj tohto prípadu. To sa týka Lipšica, keď vytiahol bankové prevody na Kočnera. Jednoducho, to sa týka všetkých.

    Takže sa dá povedať, že všetci celoplošne rozbíjajú spoločenskú zmluvu?

    Áno, všetci vnášajú anarchiu do systému a oháňajú sa verejným záujmom. To tak nemôže byť. Viete definovať, čo je to verejný záujem?

    Asi sa to definuje ťažko…

    No a potom tu je anarchia. Potom môže každý na každého vytiahnuť čokoľvek. Z tajných služieb si môžeme urobiť trh a v rámci verejného záujmu tam kupovať informácie. To tak nemôže štát fungovať. Tu treba jednoznačne buď spraviť novú tajnú službu, alebo ju tak zreorganizovať, že nepôjde odtiaľ žiadna informácia, to po prvé. Po druhé, treba tvrdo ísť po nelegálnych odposluchoch, lebo na každý odposluch, treba nejaké rozhodnutie sudcu. Tak si treba pozrieť, kde sú tie súdne rozhodnutia k tomu a tam treba začať.

    V modelovej situácii, ktorú ste opisovali, ste sa dotkli aj niečoho, čo je spomínané v týchto e-mailoch a sms. Ak sú autentické, tak odhaľujú neveru viacerých vysokopostavených politických činiteľov. Čo potom s takýmito informáciami robiť? Pretože všeobecne ľudia volia politikov aj na základe toho, ako pristupujú k svojmu súkromnému životu. Keď už sú tieto informácie na povrchu, majú ich médiá ignorovať?

    Jasné, že vy ako novinári ich nemôžete ignorovať. To sa netýka teraz priamo vášho výkonu, funkcie. Vy ako novinár, keď sa k tej informácii dostanete a vy ju považujete za dôveryhodnú a viete si to obhájiť, že je to pravda, vy ju ignorovať nemôžete. Ja som nehovoril o tomto.

    Ja hovorím o legitimite zverejnenia, ale nie vami, ale toho, že sa tá informácia vôbec stala verejnou.

    Ale keď už takáto osobná a chúlostivá zverejnená je, ide podľa vás o informáciu, ktorá je relevantná v rámci fungovania politického procesu? Alebo ide už o zbytočné hádzanie špiny na človeka?

    Tam to závisí od konkrétneho žurnalistu, ako s tým naloží. Či to dáte ako informáciu, ktorá je nepotvrdená… Tam je potom to nebezpečenstvo. Pokiaľ je novinár nezávislý, tak to nebezpečenstvo až tak nevidím, lebo je schopný viacmenej objektívne to zhodnotiť. Pokiaľ bude závislý, niekomu zaviazaný, už neviem prečo, tak potom je tam veľké riziko zneužitia takejto informácie, lebo môžete toho človeka politicky zlikvidovať. A to je to, o čom hovoril Žitný a s tým súhlasím.

    Gábor Grendel a Daniel Lipšic sa bránili tým, že Kočner je kriminálne “závadová” osoba a preto sa k nemu ani nebudú ani vyjadrovať. Ako vy vnímate tento typ obrany?

    No tak ide o to, či tu platí prezumpcia neviny, alebo neplatí. “Kriminálne závadová osoba”, to nie je niečo, čo vás legitimizuje, aby ste zverejňovali jeho súkromie alebo ako by som to nazval. Tu predsa neexistuje bezbrehé právo verejnosti na informácie o komkoľvek. Takéto právo jednoducho neexistuje v tomto štáte. Toto sú všetko akty svojvôle. Hovorím o všetkých, o ktorých sme hovorili. Ešte stále platí v tomto štáte prezumpcia neviny, ale nerešpektuje to nikto z nich. Či sú to koaliční politici, alebo opoziční politici. Toto je katastrofa, absolútna katastrofa. Musí to jednoducho prestať. Takto ten štát nemôže fungovať.

    - Reklama -