„SBA po dôkladnej analýze možností, ktoré jej ako združeniu právnických osôb umožňuje slovenský právny poriadok, podala podnet Generálnemu prokurátorovi SR k podaniu návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR a ktiež podala sťažnosť proti porušovaniu práva EÚ zo strany členského štátu na Európsku komisiu,” uviedla v stanovisku pre médiá SBA.
Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka.
Po novom však funguje aj naďalej a zdvojnásobil sa na 0,4 % z hodnoty pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky.
V tomto roku by mali banky zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
Banky sú povinné uhrádzať odvod v štyroch štvrťročných splátkach, a to vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho štvrťroka. Prvú splátku už uhradili.
Ministerstvo financií (MF) SR pri príprave novely argumentovalo tým, že potrebovalo pri schvaľovaní rozpočtu zabezpečiť, aby deficit v tomto roku neprekročil 0,49 % hrubého domáceho produktu. Tento cieľ bol ohrozený. Za zvýšenie odvodu sa postavil i samotný koaličný Smer-SD, ako aj SNS.
Podľa nich sa mal odvod zvýšiť pre rastúcu ziskovosť sektora, ale aj poplatky.
SBA však naďalej trvá na tom, že zvýšený bankový odvod výrazne zníži ziskovosť bankového sektora, čo ovplyvní finančnú stabilitu bánk, pričom len stabilný a ziskový bankový sektor je schopný podporiť rast slovenskej ekonomiky poskytovaním dostatočného objemu úverovania pre obchodné spoločnosti, štát, ako aj jeho obyvateľov.
„V posledných rokoch sa náklady na rôzne poplatky a odvody bánk výrazne zvyšujú a dosahujú úroveň, ktorú je možné považovať za prekážku pre budúcu stabilitu sektora. Kým v roku 2015 tieto náklady spolu tvorili 20 % z čistého zisku bánk, v roku 2020 sa môžu priblížiť až k úrovni 50%. Práve v dôsledku bankového odvodu sa niektoré banky dostali do straty. Takto nastavený bankový odvod je hazardovaním aj s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky,” vyhlásila SBA.
Zmeny v odvode vzbudili kritiku zo strany podnikateľských združení, Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky i Európskej komisie.
„Generálny prokurátor SR je oprávnený navrhovateľ, ktorý môže podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade napadnutého predpisu s Ústavou SR. V prípade, ak tak urobí a Ústavný súd SR rozhodne o nesúlade zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií alebo jeho časti s Ústavou SR, znamenalo by to pozastavenie účinnosti napadnutého zákona alebo jeho časti, a tým aj ukončenie povinnosti platiť odvod,” priblížila SBA.
Slovenská republika by sa následne musela vysporiadať s už uhradenými prostriedkami. “Konanie o porušení povinností je konaním Európskej komisie proti členskému štátu, ktorý neimplementuje alebo porušuje právo EÚ.
„Komisia zisťuje možné porušenia práva EÚ aj na základe sťažností občanov alebo právnických osôb,” doplnila SBA. Asociácia adresovala komisii sťažnosť, v ktorej poukazuje na možné porušovanie práva EÚ a jeho konflikt so slovenskou legislatívou. Komisia následne túto sťažnosť posúdi, dôsledne preskúma možný konflikt právnych predpisov a zaujme postoj k danej problematike.
„V prípade, ak by Európska komisia dospela k záveru, že došlo k porušeniu práva EÚ, Národná rada SR by mala schváliť zmenu legislatívy. Ak členský štát nezjedná nápravu a bude naďalej porušovať právo EÚ, Európska komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia na Súdny dvor EÚ. Konanie pozostáva z niekoľkých krokov stanovených v zmluvách EÚ, pričom každý krok sa končí formálnym rozhodnutím,” dodala SBA.
Ministerstvo financíí SR uviedlo, že celú situáciu podrobne monitoruje.
„O ústavnosti opatrenia môže rozhodnúť iba Ústavný súd SR, preto je v tejto chvíli predčasné hovoriť o ďalšom vývoji. Osobitný odvod bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz v bankovom sektore SR, ochranu jeho stability a na predchádzanie vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade problémov v sektore,” priblížilo ministerstvo.
