Informáciu priniesli tlačová agentúra APA, ako aj viaceré balkánske internetové servery.
Kritizovaný člen chorvátskej vlády minulý týždeň v rozhovore pre denník Jutarnji list vyhlásil, že je jasné, že štát, z ktorého prišli plány pre vojny v 90. rokoch minulého storočia, nemôže byť sudcom a policajtom pre vojnové zločiny vo všetkých štátoch bývalej Juhoslávie. To by podľa Kovačových slov bola “historická zvrhlosť”.
Srbský rezort označil ministrove formulácie za “nevhodné” a poznamenal, že rezignácia na podobné hodnotenia zo strany Chorvátska by prispela k podpore dvojstranných vzťahov a dobrých susedských kontaktov.
Zákon o univerzálnej kompetencii pre vojnové zločiny je jedným z dôvodov, prečo Záhreb doteraz nedal zelenú otvoreniu kapitoly č. 23 (o justícii a základných právach) v prístupových rokovaniach EÚ so Srbskom. V Belehrade dúfajú v jej otvorenie v júni.
Len pred necelými dvoma týždňami Srbsko obvinilo Chorvátsko z blokovania jeho prístupového procesu a vyhlásilo, že sa tomuto vydieraniu nepoddá.
Srbský premiér Aleksandar Vučič vtedy uviedol, že jeho vláda je “rozhodnutím Chorvátska nepodporiť európske smerovanie Belehradu šokovaná”. Súčasne zdôraznil, že “Srbsko sa nenechá nikým vydierať, ponižovať ani zneucťovať”.
Chorvátsko vstúpilo do EÚ v roku 2013, zatiaľ čo Srbsko iba vlani v decembri začalo prístupové rokovania s Bruselom. Keďže so začatím alebo ukončením novej fázy rokovaní s potenciálnymi členmi EÚ musí súhlasiť všetkých 28 členských štátov Únie, Chorvátsku to i v prípade Srbska dáva právo veta.
