Server Aktuálně.cz priniesol príbeh profesora Rampleyho. Ten dostal od EÚ grant 2,5 milióna eur na skúmanie zmien v architektúre a v kultúre v časoch rozpadu Rakúsko-Uhorska a jeho prerodu na nové stredoeurópske štáty: Československo, Rakúsko a Maďarsko. A má obavy, že by o grant prišiel. Nevie totiž, čo bude ďalej.
„To totiž nevie nikto ani vláda. Čo bude s týmito európskymi grantmi? Stopnú nám ich? A kedy? Briti všeobecne nevedia, čo sa bude diať, akurát vedia, že prídu o značné peniaze, ale to vedeli už skôr. To je jeden z dôvodov, prečo som teraz tu v Brne na Masarykovej univerzite – vďaka tomu grant v každom prípade zostane v EÚ,“ vysvetlil.
„Brno pre mňa jednak znamená strategické miesto, pretože to je odtiaľ blízko do Prahy, Viedne aj Bratislavy a aj cesta do Budapešti a späť sa dá zvládnuť za jediný deň. Ďalším dôvodom je moja manželka, ktorá priamo z Brna pochádza, takže aj naše deti hovoria čiastočne po česky. Zatiaľ teda skôr rozumejú, než hovoria, ale učia sa,“ doplnil Matthew Rampley.
Češtinu považuje za veľmi ťažký jazyk, je podľa neho horšia než maďarčina.
Pokiaľ ide o rozpad starej monarchie, pán profesor porovnáva nálady z počiatku minulého storočia s tými dnešnými. Vtedy mnoho ľudí nadávalo na Viedeň. Mali pocit, že sa rozhoduje o nich bez nich. A dnes viacerí ľudia nadávajú na to isté, len namiesto Viedne hromžia na Brusel. Dnes si však ľudia spočítajú, že je pre nich ekonomicky výhodnejšie zostať v EÚ. Ekonomickú stránku podľa profesora zdôrazňujú aj tí Briti, ktorí chcú zostať súčasťou spoločenstva.
Pán profesor si myslí, že Briti teraz prežívajú krízu identity. Mnohí jeho spoluobčania si vraj neuvedomujú, že môžu byť hrdí na veľký britský národ aj v prípade, že by zostali členmi EÚ.
Briti vraj teraz môžu zistiť to, čo v roku 1918 zistili aj Česi, že je totiž veľký rozdiel, keď ste hundrajúcimi členmi veľkého spoločenstva, a niečo iné je stáť na vlastných nohách.
Celý článok nájdete na webe Aktuálně.cz.
