Babiš na rozpočtovom summite EÚ: Slovensko a ČR nemajú rovnakú pozíciu

21. 2. 2020 7:03

Pozície Slovenska a Českej republiky v rámci rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ, na roky 2021 - 2027, nie sú celkom rovnaké. Uviedol to český premiér Andrej Babiš vo štvrtok po príchode do Bruselu na mimoriadny rozpočtový summit EÚ.

Babiš na rozpočtovom summite EÚ: Slovensko a ČR nemajú rovnakú pozíciu
Foto: TASR
Popis: Andrej Babiš
reklama

Babiš má v úvodnej časti summitu mandát zastupovať aj záujmy Slovenskej republiky, pretože premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD) sa do diskusií lídrov EÚ zapojí až v noci zo štvrtka na piatok.

"Ešte som ten mandát nepreštudoval, ale myslím si, že Slovensko má na prvom mieste poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, čiže je to iné ako Česká republika, ktorej prioritou je kohézia a investície," uviedol Babiš.

Český premiér priznal, že rokovania hláv vlád a štátov o dlhodobom rozpočte EÚ budú komplikované a nemusia sa skončiť dohodou počas tohto summitu. Odmietol však potvrdiť špekulácie, že ďalší rozpočtový summit by sa mohol konať v priebehu marca.

Babiš upozornil na doterajšie diskusie lídrov, ktoré sa týkajú aj takzvanej kondicionality, čiže naviazania čerpania eurofondov na dodržiavanie pravidiel právneho štátu. Spresnil, že časť diskusií sa zameriava aj na hľadanie vlastných zdrojov do eurorozpočtu, kde je však podľa neho ČR skôr skeptická a odmieta emisné povolenia ako nový druh príjmov. Pri zavedení "plastovej dane" je podľa neho ešte veľa vecí otvorených.

"Rozpočet EÚ je snáď jediný na svete, kde sa niečo rozdeľuje a až potom sa hľadajú zdroje," opísal situáciu Babiš. Vysvetlil, že pri tvorbe národných rozpočtov sa najskôr prijíma makroekonomický výhľad, rozpočítajú sa dane a príjmy a až potom sa rozdeľujú zdroje.

Český premiér upozornil, že tradičné politiky, čiže kohézia, investície a poľnohospodárstvo, predstavujú 58 percent z celkovej výšky eurorozpočtu a z toho 38 percent ide v prospech krajín označených ako čistí platcovia, čo znamená, že z politiky súdržnosti majú prospech nielen stredo- a východoeurópske štáty, ale aj krajiny ako Dánsko, Holandsko či Nemecko.

Babiš rovnako priznal, že sa mu nepáči, že Európska komisia pri modelovaní dlhodobého rozpočtu preferovala niektoré nové politiky ako je Európska zelená dohoda či zavádzanie nových technológií.

Na otázku, ako vníma rabaty, "špeciálne výnimky" z platieb do eurorozpočtu, ktoré v súčasnosti využíva päť členských krajín (Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko), Babiš odpovedal, že si nemyslí, že to bude kľúčovou debatou na summite. Netají sa však názorom, že rabaty nemajú logiku, už aj preto, že sa na ne skladajú aj nové členské krajiny EÚ.

"Bude sa ťažké dohovoriť sa, sú tu mnohé diametrálne odlišné názory, ale musíme sa snažiť nájsť kompromis," uviedol Babiš.

V podobnom duchu sa po príchode na summit vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď pred novinármi uviedla, že nie je jasné, či bude dobrý výsledok. "Ale aspoň by sme sa mali pokúsiť posunúť sa ďalej," opísala situáciu.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Lipšic ako generálny prokurátor? Z vlády preto neodídem, hovorí Kolíková

18:59 Lipšic ako generálny prokurátor? Z vlády preto neodídem, hovorí Kolíková

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) by z vlády neodišla, ak by sa generálnym prokurát…