Asi som fašista, keď v tomto súhlasím s Kotlebom. Prajem vám v tom parlamente, nech vás tam poriadne straší. Tvrdý komentár, kde Ľubo Lintner otvorene hovorí, čo si iní radšej iba myslia

11. 4. 2016 11:00

SLOVENSKÁ POLITIKA A MÉDIÁ OČAMI ĽUBA LINTNERA Bývalý politik, novinár a mediálny analytik Ľubomír Lintner si tentokrát zobral na paškál nielen vládu Smeru a jeho koaličných partnerov, ale svoje si zlízla aj opozícia. Čítajte a zdieľajte komentár o bezcharakternom uplatňovaní moci, úpadku systému a zodpovednosti Bugára, Procházku a Fica za vzostup strán ako Sme rodina či Kotlebových ľudákov. A prečo sa zastal Kotlebových návrhov?

Asi som fašista, keď v tomto súhlasím s Kotlebom. Prajem vám v tom parlamente, nech vás tam poriadne straší. Tvrdý komentár, kde Ľubo Lintner otvorene hovorí, čo si iní radšej iba myslia
Foto: Archív ĽL
Popis: Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik

Anketa

Ste spokojní, ako dopadli voľby?

37%
63%
hlasovalo: 1499 ľudí

Nie je dobré pre ďalší vývoj demokracie na Slovensku, keď iba päť týždňov po parlamentných voľbách  sa polemika k dianiu začala lámať na posúdení, či sa treba viac kriticky postaviť voči spôsobu vytvorenia novej vládnej koalície, alebo voči M. Kotlebovi a jeho trinástim spolustraníkom ako poslancom slovenského parlamentu. Osobne totiž ani jeden z tých momentov nie je pre mňa horší či lepší. R. Fico by nepochybne takýto postoj označil za vystrájanie tak, ako to zdôrazňoval moderátorovi B. Dobšinskému v relácii verejnoprávneho rozhlasu Sobotné dialógy.

Ten sa snažil dávať otázky zástupcom strán Most-Híd a Sieť, L. Žitňanskej a R. Procházkovi v zmysle porovnania ich predvolebných sľubov a ich praktického naplnenia. Líder Smer-SD však obvinil B. Dobšinského z rozbíjania snahy zostaviť vládu. „Je to nevídané. To som nikde v Európe nevidel. Dostane konkrétny človek poverenie od prezidenta, začne oslovovať štandardné politické strany. A zo všetkých strán strieľate na túto zostavu len a len preto, aby sa jej to nepodarilo,“ emotívne reagoval R. Fico.

Moderátor prejavil síce výraznú snahu v tom zmysle, že dáva otázky, ktoré zaujímajú občanov, lebo pri rozhlasovom mikrofóne sedí ako ich zástupca a nie je tam v mene premiéra či lídra Siete, to hlavné však predsedovi vlády nepripomenul. Že tie, použijúc terminológiu R. Fica, štandardné strany svojím správaním sa v politike v uplynulých rokoch spôsobili, že sa v parlamente ocitli zoskupenia, ktoré sa tam dostali najmä ako dôsledok protestu voličov k bezcharakternému uplatňovaniu moci. Uvedený moment a účasť Kotlebovej ĽS NS alebo Kollárovej Sme rodina sú totiž spojenými nádobami.

Systém je v úpadku

Prirodzene, líder víťaznej strany po prevzatí poverenia od prezidenta mal plné právo podľa vlastného uváženia osloviť ďalšie politické subjekty v parlamente so snahou vytvoriť väčšinu pre novú vládu, ale R. Fico nemá pravdu v tom, že nie sú namieste novinárske otázky k spôsobu, akým sa k vytváraniu vládnej koalície postavili strany, ktoré svoju predvolebnú rétoriku mali postavenú proti pokračovaniu Smeru-SD pri moci.

A ten spôsob, ktorý okrem jednej výnimky (Z. Simon) zvolili politici Most-Híd a väčšina politikov Siete, vyvolal kritiku, ktorá je úplne namieste. Je hádam v súlade s charakterom a etikou politiky vo vzťahu k spolustraníkom a vlastným voličom, aby bez konzultácie s prvými a vysvetlenia druhým lídri Siete R. Procházka a A. Hrnčiar navštívili na úrade vlády R. Fica a R. Kaliňáka už v nedeľu večer, keď ešte ani nevychladli kamery televízií, ktoré zaznamenávali vyhlásenie výsledkov Štátnou volebnou komisiou?

Oproti lídrom Siete zachoval B. Bugár, podkutý dlhými rokmi v slovenskej politike, aspoň dekórum, keď po rozhodnutí národniarov najskôr diskutoval o ďalšom postupe s členmi vedenia Most-Híd, s chladnou hlavou zvládol revoltu Z. Simona, s vysvetlením voličom sa však už neunúval vôbec. Lebo rokovanie štyroch politických strán o novej vláde na prvý pohľad môže pôsobiť ako demokratický spôsob, ako to v rozhlasovej debate zdôraznil R. Fico, pri posudzovaní si však treba všímať aj všetky momenty, ktoré s rokovaním súvisia, či nie sú v rozpore s princípmi demokracie, ktorá sa vo svojej podstate má odvíjať od vôle občana a nie od vôle politikov, ktorí svoje konanie veľmi radi spájajú so záujmom štátu.

Tieto momenty mal pripomenúť rozhlasový moderátor lídrovi Smeru-SD, keď mu adresoval výčitky, že má snahu narúšať prirodzený povolebný vývoj rokovaní medzi parlamentnými stranami. Správanie sa politických strán za predchádzajúce štvrťstoročie spôsobilo v občanovi poznanie, že systém je v úpadku. A nech zloženie novej vládnej koalície začína vyzerať pre mnohých publicistov a intelektuálov ako jediné možné a zostava, akokoľvek ideovo rozporuplná, ale demokratická, tak pozadie jej vytvorenia je len potvrdením, že oligarchia a partokracia vyhrali nad občanom. A potom sa netreba diviť, že ďalší prieskum volebných preferencií potvrdil nárast v prípade Kotlebu a Kollára. Ľudia svoj protest len zdôraznili.

Potlačenie extrémizmu sa nekonalo

A na tento aspekt by mali pamätať publicisti, ktorí najnovšie svoju pozornosť od diania v koalícii presunuli k analyzovaniu situácie, ako sa správať v parlamente k M. Kotlebovi a skupine poslancov ĽS NS. Tak trochu to pripomína meditovanie nad rozliatym mliekom. Pretože od novembra 2013, keď M. Kotleba uspel v druhom kole volieb na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, ostal mimo pozornosti politikov a médií. R. Fico vtedy za prehrou vlastného kandidáta Smeru-SD V. Maňku nevidel chyby vlastnej politiky, ale obvinil SDKÚ-DS, SaS a médiá. „Podstatná časť hlasov, ktoré dostal pán Kotleba, boli hlasy slovenskej pravice.

Pravice, ktorá si povedala, Antikrist, Satan, Hitler, Mussolini je lepší, ako je Smer. Určite voliči pravice volili Kotlebu, aby prehral Smer,“ konštatoval. Šéf SDKÚ-DS a predseda Bratislavského samosprávneho kraja P. Frešo vtedy pripomenul, že demokratické strany si musia spolu sadnúť a extrémistov zastaviť aj tým, že sa im odoberú všetky možné živné pôdy, kde sa realizujú. "Všetky demokratické strany sú teraz povinné, aby spojili svoje sily a čelili extrémizmu. Nielen v Bystrici, ale po celom Slovensku," dodal.

Anketa

Richard Sulík sa v roku 2010 stretol a rokoval s Marianom Kotlebom. Čo na to hovoríte?

hlasovalo: 2815 ľudí

Čo sa však stalo? M. Kotleba sa síce vymykal svojimi postupmi pri riadení kraja oproti politicky zabehaným predchodcom, vládna strana aj prostredníctvom väčšiny v župnom parlamente sa snažila jednotlivými krokmi blokovať rozhodovanie predsedu. Vytláčanie M. Kotlebu na okraj diania vyvrcholilo zastavením možnosti čerpania eurofondov na základe údajného zamestnávania načierno v aparáte župy. Žiadne spojenie demokratických síl pre potlačenie extrémizmu sa nekonalo, naopak, obdobie utečeneckej krízy ukázalo, že do spoločnosti sa zasievali prvky neznášanlivosti k cudzincom.

Programové tézy bez Rómov

Riešenie rómskej problematiky, ktorá sa stala živnou pôdou pre pôsobenie M. Kotlebu, odovzdala vládna strana opozícii a hoci sa splnomocnenec P. Pollák, ako nominant OĽaNO naozaj snažil, politickú podporu v podstate po roku strácal so vzrastajúcimi protestmi I. Matoviča proti spôsobu vládnutia Smeru-SD. Pri svojom odstúpení z funkcie však P. Pollák zdôraznil novej štvorkoalícii jednoznačné posolstvo, aby do svojho programového vyhlásenia zahrnuli aj Rómov, pričom by nemali nechať bokom aj tému pozemkov pod osadami. „Je to problém, na ktorom vyrástol aj sám Kotleba a nesmieme ho podceňovať,“ pripomenul P. Pollák, pričom podotkol, že v dohodnutých tézach sa termín „rómska problematika“ vôbec nevyskytol.

V riešení rómskej problematiky však nejde iba o pozemky pod osadami, možno treba prísť s riešeniami, ktoré sa na prvé počutie zdajú radikálne a antisociálne, ale pre vnímanie spôsobu života Rómov zo strany majoritnej väčšiny dôležité. Aktivista J. Mesík si všíma štátnu populačnú politiku a zdôrazňuje, že plodenie detí nesmie byť stratégiou pre ekonomické zabezpečenie života. Pre nikoho. Navrhuje, že doterajší spôsob treba „nahradiť radikálnym zvýšením sociálnej podpory pre prvé dieťa každej matky, plus – možno – poskytovaním menšej podpory aj pre jej druhé dieťa, zabezpečenie tretieho dieťaťa by mala byť už výlučne záležitosť rodičov a pri štvrtom by mali byť znížené aj dávky na prvé dve deti“.

Najskôr dohoda, teraz spochybňovanie

Slovensko sa musí vyrovnať s tým, že v parlamente je štrnásť demokraticky zvolených poslancov radikálnej pravicovej strany. Otázkou, ktorá sa nastoľuje v týchto dňoch, je, či sa majú do činnosti národnej rady vtiahnuť doteraz obvyklým spôsobom, alebo ich úplne vytlačiť na okraj, mimo vnímania. Dá sa to vôbec v parlamente? Nepodporovať ich návrhy, to bude moment, ktorý už len z pohľadu uplynulého štvorročného obdobia nebude ničím neobvyklým. Veď aj Smer-SD zmietal opozičné návrhy jeden za druhým. Ľudia si však budú všímať, aké návrhy bude Kotlebova strana predkladať.

Nemyslím si, že je dobrý prístup, aký predviedol na prvej schôdzi šéf poslaneckého klubu SaS M. Poliačik. Na návrh M. Kotlebu, aby sa znížil počet podpredsedov parlamentu zo štyroch na troch, zareagoval, že noví poslanci by nemali „meniť osvedčené zvyklosti“. Nuž ale značný počet voličov určite vníma racionalitu toho návrhu. Určite sa nielen medzi voličmi samotnej Kotlebovej strany, ale aj v ďalšej časti verejnosti pozitívne nepríjme fakt, keď lídri opozičných subjektov rokujú s M. Kotlebom a urobia s ním dohodu o pozíciách vo výboroch, pritom takú dohodu bez spolupráce s koalíciou nie sú schopní splniť a zároveň dodatočne pochybujú, či sa vlastne s M. Kotlebom má, alebo nemá spolupracovať.

Vyhýbať sa komunikácii s Kotlebom nie je dobré

Dôležitá bude aj argumentácia, ktorá pri návrhoch poslancov ĽS NS bude v sále zaznievať pri komunikácii. Na úvodnej schôdzi sa napríklad pri polemike o zaradení poslancov do jednotlivých výborov snažila nezaradená poslankyňa S. Petrik (pôvodne Sieť) o zmenu a zaradenie do ľudskoprávneho výboru. Prihlásil sa M. Kotleba: „Pani poslankyňa Petrik. Pre nás v ĽS NS nie sú podstatné mená, ale hodnoty. A preto, aby sme mohli zahlasovať za vaše zaradenie do toho výboru, ako to navrhujete, potrebujem od vás počuť odpoveď na tieto štyri otázky: 1. aký je váš postoj ku gender ideológii, 2. aký je váš postoj ku adopcii detí homosexuálmi, 3. aký je váš postoj k registrovaným partnerstvám, 4. aký je váš postoj k zabíjaniu nenarodených detí.

Poslankyňa S. Petrik zareagovala nasledovne: „Pri všetkej úcte, dovolím si nereagovať na vaše otázky. To, prečo chcem byť zaradená v ľudskoprávnom výbore, vyplýva z mojej práce, ktorú som doteraz urobila a....mhmhm.. nie z mojej... ale sčasti aj z mojej hodnotovej, z môjho hodnotového vyjadrenia, ale nerada by som sa o tom vyjadrovala teraz momentálne.“ Bolo odmietnutie odpovede správne? Navyše, keď to ešte bolo chabým vyhýbavým spôsobom. A to ešte horšie ako prepis vyznela S. Petrik v obrazovej a zvukovej verzii. Keď už teda M. Kotleba nastolil stranícke hodnoty, nebolo argumentačne silnejšie sa ho spýtať na názor na holokaust, na prezidenta slovenského štátu J. Tisa, na vypálenie dedín nielen nemeckými vojakmi, ale aj oddielmi Hlinkovej gardy, na deportácie slovenských občanov, ktorými židia nepochybne pred platnosťou protižidovských zákonov boli.

Pri návrhoch kotlebovcov bude prázdna sála?

Budú poslanci ostatných parlamentných strán pri návrhoch kotlebovcov opúšťať rokovaciu sálu? Niekdajší predseda národnej rady F. Mikloško v tejto súvislosti pripomína, že „tam sa nedá žiť v neustálom napätí. Vezmite si už len to, že je tam malý bufet, kde sa stretávate… Nakoniec, nemôžete žiť dvadsaťštyri hodín v nenávisti. Preto to nebude také jednoduché. Život ich nejakým spôsobom prinúti byť spolu“. Existencia krajne pravicovej strany v parlamente nerobí zo Slovenska v dimenziách Európskej únie žiadnu výnimku. Dôležité pre ďalší vývoj politiky a jej vnímania občanmi však bude, ako sa ostatní politici, ale aj médiá s týmto fenoménom v nasledujúcom období dokážu vyrovnať.

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že niektoré z extrémistických strán vstupom do hlavného politického názorového prúdu v krajine a vzájomnou diskusiou znížia svoje radikálne postoje. Dôležitý je pritom však nepochybne fakt, že demokratické postoje musia byť na náležitej argumentačnej úrovni, určite nie je v tomto zmysle dobrým príkladom poslankyňa S. Petrik. Niektorí analytici vyjadrujú obavy, že účasť kotlebovcov v parlamente spôsobí naopak zvýšenie radikálnych postojov aj v stranách, ktoré si dávajú ten svojský prívlastok štandardné. Myslím si, že v tomto prípade celý predchádzajúci rok a utečenecká kríza ukázali, že tento moment už bol naplnený. Účasť strany M. Kotlebu v parlamente je práve dôsledkom radikálnych postojov, ktoré ukázali v podstate strany cez celé politické spektrum, výnimkou bol len B. Bugár a F. Šebej z Most-Híd, obaja však pri ostatných vyznievali skôr disidentsky.

Fašizmus má veľa spoločného s komunizmom

Najradikálnejšie sa voči M. Kotlebovi vymedzil prezident A. Kiska. Jeho rozhodnutie neprijať po voľbách zo všetkých lídrov parlamentných strán ako jediného práve šéfa ĽS NS nepovažujem za správne nielen z dôvodu, že mu zo svojej pozície mohol priamo vyjadriť postoj k radikalizmu, ale to odmietnutie stretnutia s M. Kotlebom bolo v podstate medveďou službou vo vzťahu k jeho voličom. Pretože ho mohli začať vnímať ako martýra s tým, že sa ešte viac potvrdila správnosť odovzdania hlasu v jeho prospech, čo napokon potvrdil aj nárast voličských preferencií ĽS NS v prieskume v uplynulých dňoch.

Pritom samotný prezident minulý štvrtok pri návšteve okresu Krupina, v ktorom bola výrazná podpora Kotlebovej ĽS NS (v okresnom meste takmer 18 %, v obci Lipany 31 %, v Sebechleboch 17 %), k jej voličom poznamenal, že „tí nevolili extrémizmus, to bola vzbura proti zle fungujúcemu štátu“, pričom zároveň zdôraznil, že „v prvom rade musíme spraviť všetko preto, aby nám fungoval štát“. Prezident v rámci návštevy krupinského okresu poznamenal, že sa netreba báť a pomenovať veci pravým menom a pred televíznymi kamerami jednoznačne konštatoval: „Kotleba je fašista.“

J. D. Forman, absolvent Princenton Univerzity a práva na Kolumbijskej univerzite, vo svoje odbornej stati Definícia fašizmu rozlišuje totalitnú diktatúru, keď občan nespôsobuje politický problém, keď cirkev, univerzity a trh sú nechané na pokoji, postupujú podľa vlastných metód. Fašizmus, na druhej strane, udržiava všemožnými spôsobmi prísnu kontrolu skoro vo všetkých aspektoch života. Zároveň konštatuje, že fašizmus má veľa spoločného s komunizmom.

Čo sa týka voľného súťaženia, komunizmus, v prevažnej väčšine, jednoducho odstránil obchod a priemysel zo súkromného vlastníctva, zatiaľ čo fašizmus povzbudzuje ziskovú existenciu v súkromných rukách, pokiaľ slúžia štátnym záujmom. Obidva však obmedzujú občianske slobody do bodu úplného vymiznutia a uplatňujú tvrdú cenzúru politickej kritiky. Ak sú však podobné v praktikách, sú ďaleko rozdielne v teórii a v sociálnych ambíciách. Zatiaľ čo komunizmus sa prehlasuje za ateistický, fašizmus sa nakláňa k náboženstvu potiaľ, pokiaľ náboženstvo sa nedostane do rozporu s vládnucou mocou.

Anketa

Koľko vydrží nová vláda Roberta Fica?

11%
hlasovalo: 2254 ľudí

O nefungujúcom štáte

Historik K. Drábik pre Denník N poznamenáva, že fašisti sú presvedčení, že žijú v období úpadku a svoju dejinnú úlohu vnímajú ako „boj za znovuzrodenie konkrétneho etnika“. „V doktríne ĽS NS je to niekoľko vnútorných i vonkajších nepriateľov: súčasná volená skorumpovaná vládna garnitúra a všeobecne politici ´štandardných´ politických strán, rómske etnikum alebo židia. Zvonku nás zas na smrť ohrozuje islam a utečenci. Od tohto všetkého chce Kotleba Slovensko ´očistiť´a nastoliť ´poriadok´. A to je to, čo z neho robí fašistu,“ konštatuje historik. Ak však vnímame fašistu z pohľadu týchto postojov, tak potom, kde treba zaradiť maďarského premiéra V. Orbána, ktorý tiež chce nastoliť nový poriadok?

Ten ešte v júli 2014 na letnom tábore členov vládnej strany Fidesz vyhlásil, že sa éra liberálnej demokracie končí a pre Maďarsko požaduje nový a neliberálny demokratický poriadok. „Liberálno-demokratický štát sa ukázal ako neživotaschopný projekt s nepretržitým zadlžovaním a rozpadávajúcim sa systémom sociálneho zabezpečenia. Maďarsko musí prestať so slepým nasledovaním západných systémov, ak sa chce vyhnúť pádu,“ zdôraznil pred takmer dvomi rokmi šéf Fidesz. Napokon, aj náš prezident A. Kiska hovorí o nefungujúcom štáte. Nuž, ale taký niekto spôsobil! Boli to občania, novinári? Alebo politici?

Nech vás ten Kotleba poriadne straší

Ja s Marianom Kotlebom zásadne nesúhlasím v postojoch k slovenskému štátu, k J. Tisovi, k holokaustu, ale mám ho ignorovať, keď racionálne žiada zníženie počtu podpredsedov parlamentu, keď chce prísť s návrhom na zníženie počtu poslancov parlamentu na sto, keď má výhrady ku skorumpovanému politickému systému? Ak som ja osobne kritikom spôsobu uplatňovania moci tzv. štandardnými politickými stranami za uplynulé štvrťstoročie, stávam sa tiež fašistom? Ak sa Kotleba a jeho spolustraníci nikdy nedištancovali od prejavov neonacizmu, rasizmu a antisemitizmu, prečo bola potom ich strana zaregistrovaná na ministerstve vnútra a odsúhlasená Štátnou volebnou komisiou do parlamentných volieb 2016?

Nedivím sa starostovi Spišského Hrhova V. Ledeckému, ktorého som mal možnosť spoznať aj osobne a naozaj sa skláňam pred jeho schopnosťou integrovať rómsku komunitu, keď pred pár dňami v blogu napísal: „Prajem vám v tom parlamente, nech vás tam ten Kotleba poriadne straší a pripomína vám, že keď sa do tohto vypuklého problému nepustíte a nenasadíte na to najkvalitnejších ľudí, zlomí vám to väz. Prajem si, aby ste už konečne začali konať.“ Tak ako? Nevšímať si Kotlebu alebo vyvracať jeho argumenty?

Páčia sa mi slová spisovateľky E. Borušičovej. „Písať proti fašizmu znamená ukazovať svoje videnie sveta, ktoré má viac odtieňov, pozná aj súcit, solidaritu, lásku, nádej, pokrok, smiech cez slzy, výstrednosť, radosť, pokoru, trpezlivosť, vychutnávanie, spriaznenosť, zvedavosť a hlavne nejednoznačnosť. Žiť proti fašizmu. Jediným človekom, ktorého môžeme zmeniť, sme my sami. A každý z nás je vraj priemerom piatich ľudí, s ktorými trávi najviac času. Každý z nás je nielen tým priemerom, ale aj jedným z tých piatich, ktorí ovplyvňujú niečí priemer. Nie tým, že ho presviedčame. Tým, kým sme, ako žijeme, čo hovoríme a robíme.“ Niet čo dodať! Marcové voľby nám len znovu ukázali ako vyzeráme. Poukázali na problém výchovy v školách, na činnosť médií, na vzťah k Európskej únii. A hlavne, nastavili zrkadlo slovenskému typu demokracie. Jej slabé  a temné stránky ukázal aj spôsob vytvorenia novej vládnej štvorky.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľubomír Lintner
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Stiahnite ten škodlivý a zbytočný návrh, vyzývajú progresívci SNS. Zvolávajú demonštráciu

17:02 Stiahnite ten škodlivý a zbytočný návrh, vyzývajú progresívci SNS. Zvolávajú demonštráciu

Koalícia mimoparlamentných strán PS-Spolu vyzýva vládnu SNS, aby stiahla podľa nich škodlivý a zbyto…