Jedným z dôvodov, prečo sa stala sloboda slova pilierom modernej demokracie, je podľa Šlerku prostá viera, že ľudia majú právo myslieť a prejavovať svoje názory bez strachu, že ich za to budú perzekvovať.
Spoločnosť má z tejto slobody nezanedbateľný zisk, ktorým je významný podiel slobodnej diskusie na neustálom hľadaní pravdy. S klesajúcou exaktnosťou dôkazov pravdivosti stúpa dôležitosť diskusie a hľadania spoločných prienikov. „Preto sú všetky útoky na slobodu slova útokom na celú demokratickú spoločnosť,“ napísal Šlerka s tým, že len v racionálnej diskusii možno kultivovať celú spoločnosť.
Lenže tento idealistický prístup k slobode slova naráža na svoje hranice. Samotné slobody a práva spolu nebývajú v takom súlade, ako by sa mohlo zdať. „Narážajú na seba a často sa dostávajú do takých konfliktov, že v konkrétnych prípadoch treba tú či onú slobodu obmedziť,“ zdôraznil Šlerka.
Právo na informácie možno obmedziť zákonom
V tejto chvíli sa končí svet abstrakcie a začína sa svet konkrétneho výkonu práv a slobôd. Hoci je cenzúra neprípustná, slobodu prejavu aj právo na informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Existujú však aj obmedzenia, ktoré nemajú povahu zákonov, ale dokážu byť podobne mocné. Týmito obmedzeniami sú podľa Šlerku spoločenské normy. Už veľký zástanca a propagátor slobody prejavu a slobodnej diskusie John Stuart Mill upozorňoval, že takáto diskusia nie je ľahká a zástancovia názorov majúcich oporu vo väčšinovom spoločenskom názore majú tendenciu ociachovať zástancov opačného názoru za zlých a nemorálnych ľudí.
Šlerka sa pozastavil pri prepojení slobody prejavu a slobodného prístupu k informáciám. To je podľa neho pilierom nielen práv občanov, ale aj nutnou podmienkou slobodnej novinárskej práce, ktorej azda najdôležitejšou úlohou pre fungovanie demokratického štátu je byť poistkou proti skazenej či tyranskej vláde. „Ako? No práve tým, že môže a musí prinášať ľuďom overené informácie, na základe ktorých sa ľudia môžu sami rozhodovať, sami si vytvoriť názor,“ uviedol.
Realita je však iná. Masmediálna novinárska produkcia neplní funkciu diskusného priestoru prístupného všetkým. Jej podoba sa vraj utvára úplne inak. „Podobu mediálneho systému formujú politici, lobisti, rôzni advokáti všeobecných záujmov, odborníci, podnikatelia s morálnymi hodnotami, intelektuáli a novinári,“ pokračoval so slovami, že ich vzájomnou interakciou sa vytvára aréna politickej verejnosti, v ktorej sa utvára verejná mienka.
Zlá informácia, dezinformácia, lož…
Aj nástup sociálnych sietí, ktoré vyplnili časť bielych miest na mape prúdov verejnej mienky, má svoje problémy. Prejavili sa napríklad v rôznej intenzite v niektorých momentoch, keď mediálno-politický systém podľahol vábeniu obrazu verejnej mienky vytvoreného sociálnymi sieťami, kde sa manipulovalo diskusiami pomocou falošných účtov. „Príkladom môže byť napríklad morálna panika okolo migrantov. Keď mediálny systém vrátane novinárov a politikov prevzal práve túto paniku a namiesto toho, aby debatu o probléme racionalizoval, tak ju pomohol ešte viac vyhrotiť,“ pripomenul Šlerka.
„Dezinformácia nie je zlá informácia, dezinformácia je úmyselná lož,“ poznamenal. „Snaží sa nás jednoducho podviesť. Proti podvodnému konaniu treba bojovať, pretože jeho dôsledky na chod spoločnosti sú zásadné,“ doplnil komentátor. „Boj proti dezinformáciám je boj za slobodu slova. Ale musíme si čertovsky dávať pozor, aby sme nezamenili boj proti dezinformáciám s bojom proti slobode slova,“ podotkol.
Na to vraj potrebujeme nielen oporu v zákonoch, ale hlavne zmenu v našom každodennom správaní a normách. „Ak prehráme vojnu s dezinformáciami, prehráme spolu s ňou nielen podstatu novinárskej práce, ale aj slobodu slova,“ uzavrel.
Pôvodný text nájdete na webe ihned.cz.
Autor: nab
