Analytik Naď: Bratislavský samit bol prínosný, obsahovo nás však neposunul ďalej

    0
    Jaroslav Naď (Autor: Reprofoto, Facebook)

    Analytici pripomenuli, že cieľom neformálneho stretnutia nebolo prijať konkrétne rozhodnutia, ale rozprúdiť diskusiu. Z tohto pohľadu sa ich očakávania naplnili. “Považujem to za prínosný samit, určite prínosný pre Slovenskú republiku, ktorá ho dokázala veľmi dobre zorganizovať, ale obsahovo nás to neposunulo nejako zásadne ďalej,” zhrnul Naď.

    Podľa Majera lídri členských štátov nastolili správne ciele, ktoré hovoria o posilnení vnútornej, ale aj vonkajšej bezpečnosti EÚ. Tie ale nemožno naplniť hneď. Skutočné výsledky preto očakáva v strednodobom až dlhodobom horizonte. “Sú to veci, ktoré sa nedajú urobiť zo dňa na deň, hlavne potom, ako posledných 10 až 15 rokov EÚ absolútne nekládla dôraz na svoju bezpečnosť a obranu,” uviedol.

    V dokumentoch prijatých v Bratislave najviac rezonujú otázky ochrany vonkajších hraníc EÚ a opatrenia v boji proti terorizmu, konštatovali analytici. Zhodli sa na tom, že mnohé už bolo pomenované v minulosti. “Napríklad spoločné veliteľstvo Európskej únie je téma, ktorá je na stole minimálne od roku 2005,” pripomenul Naď.

    V strednodobom horizonte by mal každý národný štát začať brať do úvahy bezpečnostné riziká dnešného sveta a správať sa podľa toho, ozrejmil Majer. Úspech európskej obrany a obrannej politiky totiž bude závisieť od odhodlania a ochoty práve jednotlivých národných štátov, pripomenul. Dlhodobou ambíciou by potom malo byť vytvoriť z EÚ skutočného globálneho bezpečnostného a vojenského hráča, ktorým dnes nie je.

    “Slovensko by sa malo pripojiť ku krajinám, ktoré budú aktívne v tomto procese,” uviedol ďalej Majer s tým, že očakáva po samite aktivitu krajiny na dvoch frontoch. “Jednak pri ovplyvňovaní a tvorbe európskej agendy, to znamená prísť s vlastnými návrhmi, a tiež začať sa správať zodpovedne, viac investovať do obrany a intenzívnejšie modernizovať,” doplnil.

    Naď ako pozitívum vníma fakt, že sa aj po samite v Bratislave začína Európska únia zhodovať na potrebe ochrany vonkajších hraníc. “To je niečo, čo sme sa snažili dlhodobo komunikovať na odbornej úrovni, lebo je veľmi náročné nachádzať opatrenia ex post potom, čo už sa utečenci dostanú na územie EÚ,” domnieva sa analytik, že treba hľadať spôsoby, ako zabrániť vzniku problému v samotných konfliktných zónach.

    - Reklama -