Ako si Fištejn všíma, najnovšie prieskumy ukazujú, že ešte nikdy neklesla dôvera Američanov v médiá tak nízko ako teraz. „Až tri štvrtiny opýtaných pokladajú spravodajstvo hlavných televízií a novín za prehliadku výmyslov a komentátorský výklad za vycucaný z prsta. Dôvod hromadného pohŕdania tlačou je jednoduchý: americkí novinári sú uhranutí a posadnutí Trumpom a dávno stratili schopnosť uvažovať o čomkoľvek inom. Paradoxne svojou politicky motivovanou posadnutosťou len znechucujú čitateľov a prihrávajú sympatizantov opačnej strane,“ poznamenáva Fištejn.
Ako dodáva, kritizovať Trumpa je ľahké, zdravotne neškodné a vôbec to nenamáha mozog. „Kým vraj Trump nekonal tvárou v tvár jadrovému vyzbrojovaniu ľudožrúta Kima, ohrozil tým samotnú existenciu Spojených štátov. Ale skutočnú katastrofu spôsobil, keď začal konať,“ opisuje Fištejn a podotýka, že z mnohých úvah páchne hlúposť ako hniloba z nevetranej pivnice. „Atmosféra na Kórejskom polostrove sa rozhodne zlepšuje a na rozdiel od zúrivých reportérov politici Juhu vítajú práve takýto vývoj udalostí,“ uvádza Fištejn.
Rovnaká búrka potom podľa jeho slov sprevádzala stretnutie Trumpa s Putinom. „V tomto prípade náreky plačkov, že summit vyslobodzuje Putina z medzinárodnej izolácie, že Trump si išiel k Putinovi pre výprask ako prosebník a vrátil sa s prázdnymi rukami, vyzerajú obzvlášť tragikomicky. Hovoriť o Putinovi ako o ostrakizovanom štvancovi je ako baviť spoločnosť nejapnou anekdotou,“ konštatuje Fištejn.
„V hodnotení výsledkov summitu sú ruské a americké médiá zajedno: Putin drvivo zvíťazil. Ruskí komentátori to píšu z povinnosti, majú to v pracovnej zmluve, americkým to velí politická uvedomelosť. Môžu sa navyše odvolať na to, že predsa aj samotní Rusi uznávajú, že zvíťazili,“ pokračuje Fištejn.
A ako dodáva, obsah rokovania nepoznáme, a tak je možné jeho výsledok posudzovať len podľa reči tela: gestikulácie, pohľadu, stisku rúk. „Trump pôsobí presvedčivo a je úspešný len vtedy, keď sa správa ako tank. V tomto prípade, ako sa trefne vyjadril Arnold Schwarzenegger, vyzeral ako rozvarený zemiak. Pokus pretancovať sa stretnutím na Obamov spôsob priniesol výsledok skôr opačný než očakávaný – Trump bol na nepoznanie. Jeho postave zúfalo chýbal Trump.“
Fištejn si všíma aj to, že Amerika je ideovo rozťatá zhruba napoly. „Priekopa medzi nezmieriteľnými tábormi ešte nikdy nebola taká hlboká. Napätá struna vášní môže kedykoľvek prasknúť. Studená občianska vojna môže ľahko prerásť do horúcej fázy,“ dodáva.
Komentár nájdete na webe Reflex.cz.
