Po rozpade ZSSR sa Pentagon o plány na vedenie vojny s Ruskom prestal zaujímať. Na stôl amerických vojenských stratégov sa však opäť dostali po ruskej anexii Krymu. USA jednoducho prestali Rusko vnímať ako potenciálneho partnera a začali ho považovať za potenciálnu hrozbu.
Nove plány USA sa však nezameriavajú na možnosť tradičného konfliktu, pričom sa sústreďujú skôr na hybridné hrozby, ako napríklad použitie špeciálnych a nepravidelných jednotiek, vytváranie protestov a kybernetické útoky.
Rusov nezastavia
Vo vojnových hrách amerických plánovačov, ktorých cieľom bolo vytvorenie predstavy o tom ako by konflikt medzi NATO a Ruskom vyzeral, však americké sily na Rusov nestačili. Aj keby USA poslali do pobaltských krajín všetky svoje jednotky dislokované v Európe, Rusi by mali stále početnú prevahu 2 ku 1. Situáciu pre Američanov komplikuje aj skutočnosť, že Obamova administratíva škrtá výdavky na obranný rozpočet, čo povedie k zmenšeniu americkej armády o 40-tisíc mužov. USA by teda pobaltcké krajiny pred ruským útokom neubránili. Z článku Foreign Policy však vyplýva, že pri pokračovaní konfliktu a ďalšej americkej mobilizácii by NATO nakoniec toto územie získali späť.
Celý článok si môžete pre TU!
