„Je ťažké si predstaviť iný konflikt, ktorý by potreboval prímerie viac ako to kruté násilie, ktoré spustošilo Sýriu, stálo životy takmer pol milióna ľudí a ďalšie milióny ľudí vyhnalo zo svojich domovov.“ Zároveň je však ťažké si predstaviť, že prímerie bude naozaj znamenať koniec zabíjania. Jedným z dôvodov je veľký počet súperiacich skupín, druhým potom Vladimir Putin.
„Aj napriek rokom sankcií, nadávok a prosieb Putinov vstup do vojny v Sýrii na strane vlády prezidenta Bašára Asada radikálne zmenil dynamiku konfliktu.“ V súčasnosti je totiž najväčšou silou v krajine sýrska armáda, ktorá sa teší ruskej leteckej podpore. Lenže pre prezidenta Putina je „prímerie taktika či dokonca dymová clona, nie cieľ“. Celému svetu to ukázal na Ukrajine, kedy aj navzdory prímeriu naďalej zrejme podporuje tamojší konflikt.
Podľa The New York Times je však úplne zásadné si uvedomiť, že Putinov hlavný cieľ, ktorý je nadradený všetkým ostatným, je opäť ustanoviť Rusko ako svetovú veľmoc a „vraziť klin medzi západnú alianciu“. „Opätovné budovanie ruského vplyvu a túžba po rešpekte sú tiež zdrojom jeho stálej popularity medzi Rusmi, aj za cenu ekonomických sankcií a západného opovrhovania.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
A to sa mu darí. Aby totiž ukončili konflikt v Sýrii, nemajú USA ani EÚ inú možnosť, ako spoľahnúť sa na Rusko. Ich ciele sa však stále rozchádzajú; Západ chce predovšetkým zničiť Islamský štát, Rusko naopak udržať Asada pri moci.
„Putin si nesmie pliesť dobre rozdané karty s víťazstvom, ba dokonca s rešpektom,“ tvrdí The New York Times. Mal by si po skúsenostiach Sovietskeho zväzu z Afganistanu uvedomiť, že na Blízkom východe sa nedá vyhrať, len nakloniť misku váh moci.
„S prihliadnutím na klesajúce ceny ropy nemá Rusko dostatok zdrojov, aby podporovalo Asada dlhodobo. Nech už je západný vplyv v Sýrii akokoľvek obmedzený, Putin by nemal nadobudnúť presvedčenie, že si získa rešpekt či odpustenie za svoje cynické hry na Ukrajine podporou vražedného diktátora.“
autor: spa
