V rozhovore pre berlínsky denník Der Tagesspiegel to vyhlásil riaditeľ nemeckej spravodajskej služby (BfV) Hans-Georg Maassen. „Salafistov je dnes približne 7 900, zatiaľ čo v roku 2011 ich bolo asi 3 800,“ cituje Kern nemeckého spravodajcu a dodáva, že aj keď salafisti tvoria len zlomok zo šiestich miliónov moslimov žijúcich v Nemecku, sú práve oni považovaní za potenciálnych páchateľov teroristických útokov. „Salafisti úplne otvorene hovoria, že chcú nahradiť nemeckú demokraciu islamskou nadvládou,“ uvádza Kern. Výročná správa vypracovaná BfV hovorí o tom, že salafistická scéna predstavuje široké pole pôsobnosti pre džihád. Drvivá väčšina nemeckých moslimov, ktorí prišli do kontaktu s Islamským štátom, udržiavala styky so salafistami.
V správe BfV sa okrem iného píše o úsilí salafistov presadiť právo šaría vo Wuppertale, kde žije najpočetnejšia moslimská komunita v Nemecku. V meste tiež salafisti organizovali náborové kampane a spustili projekt, v rámci ktorého hodlali zabezpečiť pre každú nemeckú domácnosť bezplatný preklad Koránu. „Absolutistická povaha salafizmu je v totálnom rozpore s nemeckým ústavným poriadkom. Toto hnutie odmieta demokratické zásady sekulárneho štátu, náboženské aj sexuálne sebaurčenie a rovnoprávnosť muža a ženy,“ cituje Kern z uvedenej správy nemeckej spravodajskej služby. V rozhovore pre berlínsky denník sa Maassen bránil obvineniu z toho, že jeho agentúra nedokázala zabrániť prenikaniu radikálov na územie Nemecka.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„My sme, samozrejme, na túto možnosť opakovane upozorňovali. Bolo by však chybou považovať všetkých žiadateľov o azyl za teroristickú hrozbu. Zároveň ale považujem za krátkozraké tvrdenie, že migračná vlna smerujúca k nám nebude mať žiadny vplyv na celkovú bezpečnosť v našej krajine. Salafisti sa totiž snažia získať svojich ďalších priaznivcov práve z ich okruhu,“ cituje Kern Maassenovo tvrdenie a poznamenáva, že za svoje údajné zľahčovanie bezpečnostných hrozieb zo strany utečencov bol Maassen kritizovaný. „Redaktor denníka Tagesspiegel Malte Lehming ho obvinil z toho, že sa snaží ovplyvniť verejnú mienku v prospech vlády. V svojom kritickom článku poukazoval na to, že traja z parížskych atentátnikov vstúpili do Európskej únie v rámci migračnej vlny,“ píše Kern.
Podľa Lehminga predstavuje táto skutočnosť veľkú hanbu nemeckých spravodajských služieb, pretože Maassen považoval pôvodne takúto možnosť za nepravdepodobnú. „Existujú dve možnosti, ako sa to mohlo stať. Buď to nemeckí spravodajcovia skutočne netušili, čo by bolo naozaj strašné. Do Nemecka prichádzajú státisíce migrantov; a keď o nich nevedia nič ani spravodajské služby, potom si naša krajina koleduje o obrovský problém. Druhou možnosťou je, že spravodajcovia v skutočnosti vedia oveľa viac, ako hovoria, ale chcú zabrániť šíreniu paniky,“ tlmočí Kern Lehmingove tézy. Ku kritike sa pripája aj izraelsko-arabský odborník na islam Ahmad Mansour, ktorý žil v Nemecku desať rokov.
Mansour vo svojej knihe „Generácia Alaha“ tvrdí, že počet radikálnych nemeckých moslimov zanedlho stúpne natoľko, že ich už príslušné nemecké orgány nebudú schopné sledovať. „Mnohí z nich veria konšpiračným teóriám a prejavujú silný antisemitizmus. Demokracia pre nich neznamená nič a identifikujú sa iba s islamom. Nemeckej vláde bohužiaľ chýba akýkoľvek plán na riešenie týchto problémov,“ konštatuje Mansour. Najväčšie nebezpečenstvo podľa jeho slov predstavujú imámi, ktorí svojimi kázaniami radikalizujú nemeckú mládež. „Nemecko malo doteraz veľké šťastie, že ešte nemuselo čeliť teroristickému útoku,“ dodáva expert a opakuje tak v podstate slová nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maizièra, ktorý pripustil, že Nemecko sa dosiaľ vyhlo teroristickému útoku len vďaka šťastiu a v podstate náhode.
Kern poukazuje na prieskum verejnej mienky zverejnený nemeckým magazínom Stern, podľa ktorého si 61 percent Nemcov myslí, že na ich krajinu džihádisti v budúcnosti zaútočia. Len o tri percentá menej ľudí si myslí, že by nemecká armáda mala zaútočiť na Islamský štát. 63 percent oslovených respondentov zároveň vyjadrilo presvedčenie, že by potom pravdepodobne nasledovala odveta v podobe teroristického útoku. Tri štvrtiny Nemcov sa navyše domnievajú, že by vláda mala urobiť v boji proti terorizmu oveľa viac. „Medzitým sa nemeckí salafisti vydávajú za humanitárnych pracovníkov a utečencom rozdávajú letáčiky s informáciami o miestnych salafistických mešitách,“ uvádza Kern.
„Mnohí žiadatelia o azyl majú sunnitské korene. Nemeckí salafisti sa na nich preto pozerajú ako na potenciálnych spojencov. Dlhodobo pozorujeme, že pôsobia ako dobrovoľníci v utečeneckých centrách a cielene vyhľadávajú kontakty s prichádzajúcimi moslimami,“ cituje Kern šéfa spravodajskej služby BfV Maassena a pripomína, že napríklad v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko pozývajú utečencov do svojich radov s tým, že im „ukážu raj“. „Vo Frankfurte nad Mohanom úrady vysielajú špeciálne tímy policajtov a sociálnych pracovníkov, aby utečencov pred salafistami varovali a zároveň ich informovali o nemeckom právnom poriadku, rovnoprávnom postavení žien a mužov a slobode vyznania. Aj keď je salafistov len niekoľko tisíc, pôsobia prakticky po celej krajine,“ uzatvára Kern.
