Aký bol Kiskov prejav v parlamente? Analytik to povedal na rovinu a bez príkras!

8.2.2019 8:00

Prezident Andrej Kiska vo štvrtok v parlamente vyhlásil, že voľba ústavných sudcov bude pre budúcnosť Slovenska a dôveru ľudí v štát, demokraciu a spravodlivosť nesmierne dôležitá. Apeloval na poslancov, aby zvolili dobrých 18 kandidátov na ústavných sudcov a avizoval, že je pripravený vymenovať deviatich bez zbytočného odkladu.

Aký bol Kiskov prejav v parlamente? Analytik to povedal na rovinu a bez príkras!
Foto: TASR
Popis: Mimoriadne vystúpenie prezidenta SR Andreja Kisku v Národnej rade SR na tému voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky vo štvrtok 7. februára 2019.

Jedným z dôvodov, prečo sa prezident SR Andrej Kiska rozhodol prehovoriť v parlamente na tému voľby ústavných sudcov, môže byť podľa publicistu Juraja Hrabka to, že sa v tejto veci nepodarilo dosiahnuť politickú dohodu. "Lebo pri všetkej úcte prezidenta teraz nie je nič do toho, čo sa deje v parlamente. Prezident príde na rad až po rozhodnutí Národnej rady a potom zase, naopak, parlamentu nebude nič do toho, čo urobí prezident," povedal Hrabko v diskusii na TABLET.TV.

Prezident Andrej Kiska vo štvrtok v parlamente vyhlásil, že voľba ústavných sudcov bude pre budúcnosť Slovenska a dôveru ľudí v štát, demokraciu a spravodlivosť nesmierne dôležitá. Apeloval na poslancov, aby zvolili dobrých 18 kandidátov na ústavných sudcov a avizoval, že je pripravený vymenovať deviatich bez zbytočného odkladu. "Počúval som pána prezidenta pozorne, ale jeho prejav hodnotím ako vecne zbytočný, nesprávny a politicky alibistický," reagoval Hrabko.

Ing. Andrej Kiska

  • BPP
  • Prvý nezávislý prezident Slovenskej republiky
  • prezident

Poslanci by aj podľa neho mali zvoliť osemnásť kandidátov, z ktorých by prezident potom vyberal polovicu, pokiaľ však neexistuje o ich podpore politická dohoda, je pravdepodobnejší iný scenár. "Nepovedal by som, že nikoho nezvolia, predpokladám, že nejakých kandidátov zvolia, a potom bude závisieť od pána predsedu parlamentu, či pošle uznesenie hneď, alebo bude čakať, až kým nezvolia všetkých osemnásť kandidátov," poznamenal Hrabko. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) neskôr avizoval, že je ochotný zaslať prezidentovi aj uznesenie s menším ako plným počtom zvolených kandidátov.

Tým by hlave štátu umožnil vymenovať aspoň časť sudcov. Až deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa totiž končí funkčné obdobie 16. februára. Ak dovtedy nebudú na ich miesto vymenovaní noví sudcovia, Ústavný súd so štyrmi sudcami už nebude schopný rozhodovať v pléne, keďže na takéto rozhodnutie je potrebných minimálne sedem sudcov. Ak by prezident vymenoval aspoň troch nových sudcov, rozhodovanie pléna by umožnil.

Najhorší scenár by podľa Hrabka bol, ak by Národná rada nezvolila ani jedného kandidáta na sudcu. "Ak Ústavný súd v priebehu ostávajúcich pár dní neprijme nový rozvrh práce a nastane tento katastrofický scenár, tak nebude funkčný ani jeden senát, nieto ešte plénum," upozornil Hrabko. "Vznikne akási nadvláda parlamentu, ktorý bude môcť schvaľovať zákony, ale nikto nebude môcť posúdiť, či sú v súlade s ústavou. A zaseknú sa aj veci, ktoré sa týkajú ľudí obracajúcich sa na ÚS pre porušenie svojich ľudských práv, príde k prieťahom v konaní," dodal.

Na margo sporu o to, či mal ústavnoprávny výbor parlamentu opäť zasadať, aby rozhodol o kandidatúre Roberta Fica (Smer-SD), Hrabko povedal, že podľa jeho názoru majú poslanci slobodu hlasovania a zdržanie sa je rovnocenné hlasu ZA alebo PROTI. Výbor totiž pôvodne stanovisko neprijal a až neskôr rozhodol, že Robert Fico podmienky na kandidatúru spĺňa.  "Je to určite bodka (za diskusiou, pozn. TASR), lebo výbor odhlasoval, že pán Fico spĺňa aj tú poslednú podmienku, pre ktorú sa výbor predtým nevyjadril. A každý to musí akceptovať. Vidíme, že celý parlament vrátane výboru skákal tak, ako pán Fico pískal," povedal Hrabko.

Čo sa týka nadchádzajúcej voľby kandidátov na sudcov, podľa Hrabka je vhodnejšia tajná ako verejná. "Ešte horšie ako to, že poslanecké kluby pri verejnej voľbe vedia, kto a ako hlasoval, je to, že to vie dotyčný volený funkcionár," povedal Hrabko. "Je dôležité spoznať genézu presadzovania verejnej voľby, vznikla v dôsledku neúspechu politických strán vládnej koalície za premiérovania Ivety Radičovej pri voľbe generálneho prokurátora," konštatoval Hrabko.

Vyšetrovaciemu tímu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej odňali kauzu, v ktorej sa vyšetrovali podozrenia z prípravy vraždy advokáta Daniela Lipšica, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a námestníka Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho. Prípad bude riešiť inšpekcia Ministerstva vnútra SR. Dôvodom je podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára to, že existuje podozrenie z nezákonného lustrovania osôb z tejto kauzy bývalými alebo súčasnými policajtmi, ale aj pretrvávajúce úniky informácií z Kuciakovho spisu.

"Podľa toho, čo o prípade viem, ako a prečo to bolo rozdelené, mi to pripadá celkom prirodzené. S jedinou námietkou, pani ministerka Saková reagovala unáhlene tým, že o tom informovala skôr, ako mala," reagoval Hrabko. "Ak informácie unikali z policajného prostredia, je správne, že to vyšetruje inšpekcia, za podmienky, že má oprávnenie vyšetrovať takúto násilnú trestnú činnosť. Vnímal som vyjadrenie pána policajného prezidenta, že pod jeho vedením to inšpekcia už robila. Ale výhrada je, že ak sa to dostalo pod inšpekciu, nemožno sa tváriť, že to nie je pod politickým vedením," povedal Hrabko, ktorý registruje aj rozhodný nesúhlas advokáta Daniela Lipšica s presunutím jeho kauzy na inšpekciu.

Otázne je podľa neho aj to, či bude opatrenie účinné. "Musíme si počkať, uvidíme, či budú informácie unikať takým tempom ako doteraz. Ale bude sa dať lepšie odkontrolovať, či unikajú z toho, alebo onoho spisu," poznamenal Hrabko. Neustále úniky informácií podľa neho môžu indikovať spáchanie trestného činu marenia vyšetrovania a skutočne môžu polícii a prokuratúre komplikovať situáciu. Za veľkú chybu označil napríklad zverejnenie identity utajeného svedka. "Ak existoval ešte niekto, kto chcel vypovedať ako utajený svedok, má závažné informácie, tak potom, čo sa urobilo s týmto utajeným - verejným svedkom, tak do toho jednoducho nepôjde. A vyšetrovatelia prídu o výpoveď, ktorá by ich mohla posunúť ďalej," poznamenal Hrabko.

Hoci novinári majú za úlohu zverejňovanie informácií, ktoré získajú, niektoré úniky zo spisu sa podľa neho dajú považovať aj za nezodpovednosť médií. "Viem si predstaviť, že ak sa nepodarí vypátrať objednávateľa vraždy, odôvodní sa to tým, že médiá zhatili postup vyšetrovateľov v tejto veci," upozornil Hrabko. "Na druhej strane, diery sú v polícii a prokuratúre, médiá si tie informácie nevycmúľajú z prsta. Naozaj sa k nim dostanú. Otázka je, či majú uverejňovať všetko, k čomu sa dostanú, a treba rátať aj s manipuláciou, či už zo strany médií, alebo zdroja informácií," povedal publicista.

V diskusii reagoval aj na ponuku lídra KDH Alojza Hlinu, ktorý miesto na kandidačnej listine svojej strany do Európskeho parlamentu (EP) ponúkol expredsedovi hnutia Jánovi Figeľovi aj aktuálnemu europoslancovi za OĽaNO Branislavovi Škripekovi. "U strán, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, vzniká až nekresťanská tlačenica, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu," poznamenal Hrabko.

V médiách sa špekuluje o nových kresťansky orientovaných stranách, ktoré by sa mohli pokúsiť kandidovať do Európskeho parlamentu. "Hovorí sa o pani Záborskej, Vašečkovi a Škripekovi, okrem toho vznikla aj iná kresťanská strana s cieľom postaviť kandidátku. Pán Hlina hľadá spôsoby, ako to eliminovať. A ukázať, že v spektre kresťanských strán bude KDH najúspešnejšie. Preto ťahá ľudí, ako je Ján Figeľ, na kandidátku," poznamenal Hrabko.

Mimoparlamentné strany Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia sa rozhodli ísť do eurovolieb v koalícii, pričom ju nevylučujú ani neskôr pri voľbách parlamentných. "Podľa mňa je to pragmatické, dokonca rozumné riešenie," povedal Hrabko. Upozornil, že pri európskych voľbách neplatí zvýšené kvórum pre koalície, takže aj dvom spojeným stranám stačí na postup do EP získať päť percent hlasov.

"V prieskumoch sa SPOLU nedokáže prehupnúť cez potrebnú päťpercentnú hranicu a väčšinou ani Progresívne Slovensko. A v európskych voľbách neexistuje iná hranica pre koalície ako pre stranu. Teda im stačí aj v koalícii získať päť percent, aby mali europoslanca. Či tak pôjdu aj do parlamentných volieb, to sa ukáže. V parlamentných voľbách je hranica pre koalície zvýšená na sedem percent," upozornil Hrabko.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

VIDEO Harabin: Podávam ústavnú sťažnosť k prezidentským voľbám

17:45 VIDEO Harabin: Podávam ústavnú sťažnosť k prezidentským voľbám

Neúspešný kandidát na post prezidenta SR Štefan Harabin podáva vo vzťahu k prezidentským voľbám ústa…