Aké očakávania majú mať Američania a svet v ekonomickej oblasti po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA?
V každom prípade sa Donald Trump pustí do toho, čo by sme mohli nazvať „obnova veľkej Ameriky“. To znamená, že začne s vnútornými ekonomickými reformami. Keď porovnáme Rooseveltov New Deal z roku tridsaťtri a Trumpovu ekonomickú stratégiu, tak tá podobnosť je zrejme čisto náhodná. Či už ide o infraštruktúru, zdravotníctvo, pracovné miesta, alebo obnovu „amerického sna“. V ekonomickej oblasti zameria ťažisko pozornosti na to, aby vytvoril pracovné miesta, zabezpečil reálny rast miezd, nie rast priemernej mzdy.
Pôjde mu o to, aby skoncentroval sily, znížil zahraničné výdavky Spojených štátov a vytvoril priestor pre to, aby sa znovu obnovila filozofia „amerického sna“. Pracujete, máte príjem, ste bohatí, máte šťastnú budúcnosť. Teda to, čo belošská väčšina Američanov, aj keď nielen tá, stratila. Pretože problém nie je len v tom, že ide o belošskú skupinu ľudí, ktorí majú pocit zrady, ale ide v podstate o všetkých Američanov, ktorých mzdy v posledných dvanástich až pätnástich rokoch nerástli.
Do toho sa teda pustí, ale bude pri plnení týchto svojich sľubov aj úspešný?
Nový prezident síce zvýši zbrojné výdavky zo 700 na 900 miliárd dolárov, ale zároveň vytvorí obrovský rozsah pracovných miest v obrannom priemysle. V tomto prípade začne ponúkať kvalifikovanú prácu a obnova obranného priemyslu bude súčasťou reindustrializácie, ktorú Trump navrhuje. Ďalšia oblasť, ktorá na to bude priamo viazaná, je otázka infraštruktúry budovanej po celých Spojených štátoch. To sú desiatky tisíc napríklad mostných konštrukcií, ktoré sú dávno ohrozené rakovinou betónu. A toto všetko spustí.
Samozrejme, niekto namietne, že to nebude môcť riešiť, keď znižuje dane, ale nesmieme zabudnúť, že Spojeným štátom každý rok unikajú desiatky miliárd z titulu korupcie, daňových únikov, finančných transferov, cez transfer pricing a podobne. A pretože transfer pricing znamená aj pre Spojené štáty obrovskú finančnú stratu, udrie na to a bude sa ešte odvolávať, že to je smernica OECD, ktorá bola prijatá pred dvoma rokmi. Takže na to bude mať aj peniaze.
Čo boli od Donalda Trumpa len sľuby, o ktorých naplnenie sa z najrôznejších dôvodov nebude ani pokúšať?
Samozrejme, sa ponúka ten sľub, v ktorom uvádzal, že bude stavať múr na hranici s Mexikom, alebo niektoré iné kuriózne projekty. V nich zrejme ustúpi a určite aj v takých veciach, ako je uväznenie pani Clintonovej alebo niektoré ďalšie kroky. V tých bombasticky prezentovaných drobnostiach ustúpi, ale ten hlavný New Deal, obnovu Great America, bude uskutočňovať, pretože vie, že vďaka tomu sa dostal tam, kde je.
Väčšina analytikov, expertov i médií veštila katastrofu – oslabenie dolára a prudký prepad akcií na burzách – ak zvíťazí Trump. Ale dva týždne po voľbách trhali americké akciové indexy rekordy, dolár sa dokonca vyšplhal na trinásťročné maximum voči popredným svetovým menám. Čím si môžeme tento rozpor vysvetľovať?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Vari niekto videl niekedy racionálne kapitálové trhy? Ja teda nie. V situácii, keď Fed tlačí nekryté desiatky miliárd dolárov mesačne, ECB tlačí osemdesiat miliárd nekrytých dolárov mesačne, nič sa nedeje, trhy sú spokojné a akcie firiem rastú, tak si hovorím, že buď je niekto padnutý na hlavu, alebo sa niekto tvári, že reálna ekonomika ho nezaujíma. Takže v tomto zmysle slova, keď sú finančné trhy dávno iracionálne a fungujú na úplne iných princípoch, tak sa vôbec nedá čakať, že zareagujú. Skôr to bol tlak politických skupín z pozadia, že zvolenie Trumpa bude ekonomickou katastrofou. Ten tlak po voľbách, keď padlo rozhodnutie, sa stratil, a teda sa akcie pohybovali tak, ako sa pohybovali.
Trump sa snažil o podporu najmä medzi vrstvami, ktorých mzdy sa od nástupu globalizácie v 90. rokoch takmer nezmenili, teda hlavne pracujúcich v priemysle. Predložil víziu obnovenia všeobecného vzostupu príjmov a pracovných miest, predovšetkým pomocou renesancie domácej priemyselnej výroby. Čo ten jeho plán „sťahovania priemyslu späť do USA“ môže znamenať, a môže sa podariť?
Ten plán je pomerne reálny práve preto, že už za Obamu prijali legislatívu, podľa ktorej firmy, ktoré majú svoje afiliácie v zahraničí, majú zdanenie 40 percent, ale firmy, ktoré zostávajú v Spojených štátoch, majú zdanenie 21 percent. Z tohto hľadiska bude, pochopiteľne, výhodnejšie pre tie firmy, ktoré potrebujú krytie amerického domicilu, aby zostávali v Spojených štátoch.
Druhou vecou je to, že tam v skutočnosti dochádza vzhľadom na Industry 4.0 k úplnej reprofilácii pracovného trhu. Keď si vezmete analýzu toho, čo tvorí základ amerického HDP v posledných desiatich rokoch, tak je veľmi významné zdravotníctvo ako obrovský industriálny komplex. Je potrebné si uvedomiť, že zdravotníctvo je dnes spojené s obrovským komplexom služieb, obrovským komplexom výskumu, s produkciou zdravotníckych zariadení.
Dnes sú také nemocnice, ako je napríklad pensylvánska Mayo Clinic, najväčšími zamestnávateľmi. Preto bude Trump podporovať práve rozvoj tohto druhu služieb, pretože to sú miesta, ktoré sú viazané na high-technology, a zároveň to sú miesta, ktoré by mohli byť lepšie platené, ak by sa zastavilo rozkrádanie, korupcia a podobne. Takže to bude riešiť týmto spôsobom. Samozrejme, môže vyhlásiť napríklad obrovské štyridsaťpercentné clo na dovoz čínskej ocele do Spojených štátov, bude ochotný riskovať aj obchodnú vojnu s Čínou, ale zároveň dôjde k výraznejšej obnove amerického priemyslu, predovšetkým oceliarstva, v nadväznosti na ťažbu bridlicového plynu.
Čo je však kľúčové z tohto hľadiska, už doterajšia ťažba ropných pieskov a frakovanie plynu viedli k vytvoreniu 1,6 milióna pracovných miest v oblasti oceliarstva, ťažkého strojárstva a ťažobného priemyslu. Všetky tieto oblasti boli spojené s ťažbou ropy a plynu za amerických podmienok. Jedna z kľúčových programových zásad je posilniť produkciu energetických médií na území Spojených štátov, posilniť túto oblasť ťažby ropy a plynu, tým posilniť oceliarstvo, tam je väzba na Pensylvániu a americký Stredozápad, a zároveň na základe toho znížiť nutnosť dovozu ropy a plynu do Spojených štátov. To znamená, že na jednej strane oživia domáci stagnujúci oceliarsky, hutnícky a strojársky priemysel a na druhej strane znížia výdavky firiem.
Vezmite do úvahy, že zníženie ceny plynu pre domácnosti a podnikateľov o 40 až 60 percent po začatí ťažby frakovaním plynu vytvorilo obrovský finančný vankúš pre americké domácnosti, ale aj pre americký priemysel. A presne touto cestou Trump pôjde, minimálne po obdobie najbližších štyroch rokov.
Obaja hlavní prezidentskí kandidáti sa zhodovali na potrebe investovať do dopravnej a energetickej infraštruktúry, teda výstavby a opráv ciest, mostov, prístavov, letísk a prenosových sietí. Víťaz volieb Trump sľúbil program obnovy infraštruktúry v hodnote bilióna dolárov a chce výrazne zrýchliť schvaľovanie a realizáciu projektov. Je to reálna predstava a aký veľký efekt pre ekonomiku USA môžu investície do infraštruktúry priniesť?
Investície do infraštruktúry a tvorba miliónov pracovných miest v infraštruktúre zabezpečili nehynúce miesto v americkej histórii Franklinovi Delanovi Rooseveltovi. Trump, aj keď nevyzerá ako Roosevelt a nie je na vozíčku, v každom prípade zopakuje tento strategický manéver, a to znamená obrovskú obnovu ciest, mostných konštrukcií, diaľnic, rýchlostných železníc a tak ďalej.
To bude jedno z ťažísk jeho programu. Vytvorí to pracovné miesta, rozmiestni ich po celých Spojených štátoch, zníži náklady na dopravu, zásadným spôsobom zmení pohľad Američanov na celkovú úlohu infraštruktúry v rozvoji spoločnosti a bude to mať ešte jednu výhodu – viacnásobný efekt. Sme znovu pri ťažkom strojárstve a obnovení hutníckeho priemyslu, pretože hlavná výhoda bola v tom, že Trump jazdil na americký Stredozápad, bol v Pensylvánii, na ktorú sa vykašľala Clintonová a všetci ostatní. A videl, čo urobil napríklad únik oceliarskeho priemyslu do Číny alebo do iných krajín. A presne tomuto sa bude venovať. A viete si predstaviť tú obrovskú spotrebu ocele napríklad pri mostných konštrukciách, predpätí betónových konštrukcií a podobne? To znamená obrovskú potrebu stavebných materiálov, oceliarskych výrobkov, pracovných miest.
A kde sa zoberie ten potrebný bilión dolárov na obnovu infraštruktúry Spojených štátov?
No ja sa pýtam: A prekážalo niekomu, keď teraz americký Fed tlačil stovky miliárd nekrytých dolárov? Nikto s tým nemal problém. No tak použije tento mechanizmus tlačenia peňazí aj na ďalší vývoj. Koniec koncov ekonomické zákony dávno neplatia, pretože ak si vezmete ECB, tak pri množstve tlačeného nového obeživa už mala inflácia dávno dosahovať astronomické výšky, pretože ide o nekryté peniaze. A je niekde vysoká inflácia? Myslím si, že nikde.
V energetike Trump mieni podporovať ťažbu ropy a plynu na federálnej pôde a schváliť energetické projekty, ktoré Obamova vláda z ideologických dôvodov zavrhla, najmä ropovod Keystone z Kanady. Už takto sa očakáva, že v roku 2017 môžu USA v produkcii ropy predbehnúť Saudskú Arábiu vďaka nekonvenčnej bridlicovej rope. A bridlicový plyn má v roku 2020 uspokojiť až polovicu dodávok zemného plynu v Severnej Amerike. Čo toto môže znamenať tak pre USA samotné, ako aj pre svetových producentov ropy a zemného plynu?
V energetike pôjde naozaj Trump cestou podpory ropných pieskov a frakovania plynu. Je to veľmi výrazný nárast. Myslíte si, že je náhoda, že americký Kongres schválil výstavbu najväčšieho podniku na skvapalňovanie plynu v Chesapeake Bay a zároveň sa objednala výstavba flotily tankových lodí, ktoré by mali voziť kvapalný plyn zo Spojených štátov do Európskej únie?
Dokonca Trump môže povedať, že sa vojensky stiahne z Európy, ale bude dodávať tento plyn pre Európsku úniu. Preto sa buduje séria prístavov na pobreží Európy na severe aj na juhu v oblasti Stredozemného mora a podobne. A otázkou bude len to, za akú cenu budú túto ropu a plyn dodávať. Môže sa s Ruskom dohodnúť na mnohých veciach, ale zároveň môže dodávkami plynu a ropy dosahovať ohrozenie ruských energetických záujmov v Európskej únii. Na tieto veci sa treba pozerať zásadne v prepojení a v súvislostiach. Nie ako izolované veci typu, či chce podporiť napríklad ropovod Keystone z Kanady a podobne, to sú drobné detaily. Trump pochopil jedno: musí ponúknuť a vytvoriť systém súvislostí. Hneď ako ho vytvorí, tie multiplikačné efekty sú nepredstaviteľné oproti riešeniam jednotlivých problémov.
V súlade s trendom zrejmým v celom priemyselnom svete sa Trump odvracia od donedávna konsenzuálnej podpory voľného obchodu, požaduje radikálne obmedzenie obchodu s niektorými krajinami na čele s Mexikom a Čínou a hlbokú revíziu doterajších obchodných zmlúv. Čo možno vo vzťahoch s Čínou od USA v ére Trumpa očakávať? Hrozí obchodná vojna a aké by mohli byť jej dôsledky?
Pozorujeme súboj dvoch teórií. Jedna teória, ktorá hlásala takzvanú superintegráciu, to bolo TTIP, TTP a ďalšie; ale druhá hlásala, že rozdiely medzi krajinami a ich záujmami sú také obrovské, že je lepšie zvoliť systém bilaterálnych zmlúv. Táto sústava bilaterálnych zmlúv bola uplatňovaná za prvej Obamovej vlády, potom od toho ustúpili. Presadili to mocenské skupiny, ktoré požadovali TTIP. Dnes dôjde k návratu k bilaterálnym zmluvám, pretože bilaterálne zmluvy sú z hľadiska manévrovateľnosti jednotlivých krajín podstatne výhodnejšie. S jednou krajinou môžete mať tvrdú zmluvu, s inou krajinou môžete mať mäkkú zmluvu. Ale zmluvy môžete uzatvárať podľa princípu geopolitických cieľov, ktoré máte vo väzbe na svet.
Keď zrazu dochádza k prehodnoteniu geopolitických cieľov, bilaterálne zmluvy sú neporovnateľne výhodnejšie, keď chcete uplatňovať geopolitickú stratégiu. A presne toto Trump urobí v prepojení na Áziu, na Austráliu a Nový Zéland, ale aj v prepojení na Európsku úniu. Viem si veľmi dobre predstaviť sériu bilaterálnych zmlúv, ktoré navrhne vybraným členským krajinám Európskej únie. A ako sa vyrovnajú členské krajiny s postupom Európskej únie ako celku, bude ich vec. Ale nechcem predbiehať, aby niekto nepovedal, že som stál za tvorbou týchto zmlúv.
Je to teda podľa vás koniec nádejí Európskej únie na uzavretie Transatlantického investičného partnerstva?
Vzhľadom na to, že Trump určite videl tie obrovské demonštrácie v Nemecku a vo Francúzsku proti TTIP, tak celkom logicky zvolil stratégiu návrhu bilaterálnej zmluvy s Nemeckom a s Francúzskom. To mu opäť vytvorí obrovský manévrovací priestor odlišného prístupu k obom krajinám. Podľa ich vzťahu môže ovplyvňovať štruktúru a funkčnosť Európskej únie a môže zvoliť stratégiu, ktorú používali kedysi Gréci: civilizovaný človek do vojny nevstúpil, na to si najal barbara. Takže v tomto prípade to Trump môže urobiť jednoducho: ponúkne špecifické zmluvy Nemecku a Francúzsku a na ich základe bude riešiť aj vyvažovanie týchto dvoch kľúčových krajín Európskej únie a formovanie smerovania Európskej únie do budúcnosti. Čo hovoríte na tento obraz?
Len to, že by to pre samotnú EÚ i jej členské krajiny mohlo byť teda veľmi zaujímavé. Ale poslednou otázkou sa ešte vrátim ku vzťahu veľmocí. Už za Obamu začal v Tichomorí narastať tlak USA na Čínu, ktorá v reakcii na to začala zvyšovať svoj vojenský rozpočet. Je harašenie zbraňami niečím, čo možno medzi oboma veľmocami za Trumpovej administratívy dôvodne očakávať? Čo by tým Američania mohli dosiahnuť aj vzhľadom na masívne vlastníctvo ich dlhopisov zo strany Číny?
Skôr než nátlak USA na Čínu očakávam, že dôjde k deleniu sfér vplyvu. Keď Rusko a Čína usúdili, že spolupráca v rámci Juhočínskeho mora je pre nich obojstranne výhodná, a ak sa k tomuto bloku pridá ešte Irán a India, tak sa Trump nebude sústreďovať na rozbíjanie tohto bloku. Ale urobí to, čo by sme nazvali, že skráti front, skoncentruje sily, zameria sa na obnovu Spojených štátov, aby boli znovu veľké, a ponechá si tiež v geopolitickej vojenskej oblasti skôr sústavu bilaterálnych zmlúv.
Tieto bilaterálne zmluvy mu znovu dovolia v niektorých oblastiach byť vojensky tvrdý a v niektorých oblastiach byť vojensky mäkký. Práve takáto forma diverzifikovaného prístupu bude pravdepodobne základom celkovej Trumpovej stratégie vo väzbe na ďalší proces integrácie v rámci planéty. Okrem toho superintegrácia narazí na zásadné rozpory, takže nepôjde touto cestou, aby provokoval. A prečo by sa hádal s Čínou, s krajinou, ktorá vlastní štyri milióny vašich dlhopisov a kedykoľvek môže požiadať, aby ste ich zaplatili, a vy by ste skončili na smetisku dejín? Takže bude to skôr také jemné pretláčanie rukami, keď ani jeden z tých partnerov do toho pretláčania nevloží plnú silu.
