Čaputová uviedla, že predložený návrh obsahoval mnohé pozitíva, do procesu však vstúpili pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa vzniesla kritika.
“Budem starostlivo vyhodnocovať kritické hlasy, či to pozitívne, čo je v zákone, bude týmito možnými potenciálnymi chybami ohrozené,” uviedla v súvislosti s možnosťou práva veta.
Novelu zákona o ochrane prírody a krajiny parlament schválil 11. septembra, do účinnosti má vstúpiť od 1. januára 2020.
V prípade, že prezidentka novelu podpíše, avizovalo lesoochranárske združenie VLK žalobu na Európsky súdny dvor pre porušenie legislatívy EÚ.
Aktivisti sú presvedčení, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Envirorezort oponuje argumentom, že udeľovania výnimiek sa netýka novely ako celku, ale len miest, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov.
Zákaz plošného výrubu či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa podľa MŽP vôbec nemení.
