Ako to je skutočne so slovenskými opatrovateľkami v Rakúsku? SAV o tom urobila výskum

10.1.2019 17:00

Práca v Rakúsku už dávno nie je vnímaná ako možnosť dobre si zarobiť, ale skôr sa stala stratégiou, ako uniknúť nezamestnanosti. Na základe dlhodobého výskumu slovenských opatrovateliek seniorov v Rakúsku na to poukázal Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Ten ukázal, že väčšina z nich je so svojou prácou spokojná.

Ako to je skutočne so slovenskými opatrovateľkami v Rakúsku? SAV o tom urobila výskum
Foto: TASR
Popis: Etnologička SAV Martina Sekulová a sociológ SAV Miloslav Bahna počas tlačovej konferencie SAV na tému: Výsledky výskumu, ktorý reflektuje aktuálny trend práce slovenských opatrovateliek seniorov v Rakúsku, 10. januára 2019 v Bratislave.

"Ich príjem z opatrovania v Rakúsku je stále vyšší, ako by mali z plateného zamestnania na Slovensku. Zároveň má pre nich práca emancipačný rozmer – stávajú sa živiteľkami rodiny, vedia sa uplatniť v Rakúsku, naučia sa cudzí jazyk a mnohé ženy sa v tomto type práce cítia spokojne," objasnila Martina Sekulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Ukázal sa rozdiel medzi mladšími ženami a ženami v zrelom veku

Opatrovateľky klasicky dochádzajú do Rakúska na dvojtýždňové turnusy, po ktorých trávia dva týždne doma. Sekulová povedala, že ženy vo výskume oceňovali toto striedanie najmä kvôli zosúladeniu pracovného a súkromného života. Práca v Rakúsku totiž môže mať aj negatívny vplyv na život a rodinu na Slovensku. "Vo výskume sa ukázal rozdiel medzi mladšími ženami a ženami v zrelom veku," uviedla Sekulová. Mladšie ženy podľa nej často opisovali smútok z odlúčenia od detí, kým ženy v zrelom veku uviedli napríklad, že so svojím partnerom si boli vzácnejší alebo im, naopak, skúsenosť a ekonomické osamostatnenie sa dali silu ukončiť nefunkčné manželstvo.

Kým v roku 2011 najviac opatrovateliek v Rakúsku pochádzalo zo západného Slovenska (okolo 42 percent), v roku 2016 ich už bolo najmenej a viac ako 46 percent pochádzalo z východného Slovenska. Tiež narástol podiel opatrovateliek, ktoré pred začatím práce v Rakúsku boli nezamestnané. To podľa Bahnu naznačuje postupný pokles atraktívnosti tohto zamestnania zo slovenskej perspektívy. 

Na snímke graf, ktorý znázorňuje počet opatrovateliek zo Slovenska pracujúcich v Rakúsku počas tlačovej konferencie Slovenskej akadémie vied (SAV) na tému: Výsledky výskumu, ktorý reflektuje aktuálny trend práce slovenských opatrovateliek seniorov v Rakúsku, 10. januára 2019 v Bratislave.

Dlhodobé opatrovanie vplýva na zdravotný stav opatrovateliek, pretože ide o fyzicky náročnú prácu, často spojenú so zneužívaním zo strany sprostredkovateľských agentúr, s nevýhodnými či nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami. Najdôležitejším faktorom pre odchod za opatrovateľskou prácou do Rakúska sú financie. Opatrovateľky vo výskume pochádzali buď z lokalít s problematickým trhom práce, s vysokou mierou nezamestnanosti, s ponukou zamestnaní s nízkou mierou stability a istoty, či boli ohrozené vekovou diskrimináciou (mali viac ako 45, respektíve 50 rokov). K finančnej motivácii respondentiek patril aj nárok na rodinné prídavky a penzie v Rakúsku. Reálna výška nároku na penziu v Rakúsku bola však často sklamaním.

Do Rakúska chodia opatrovať aj slovenské dôchodkyne

Z výskumu v roku 2016 vyplynulo, že priemerný čistý príjem za dva týždne opatrovania v Rakúsku je asi 840 eur. "Medzi rokmi 2011 a 2016 mierne narástol, no zdá sa, že aj v dôsledku vývoja trhu práce na Slovensku sa tento príjem stáva pre Slovenky čoraz menej atraktívny. Mnohé sú však s prácou veľmi spokojné, ostávajú v nej až do dôchodku," konštatoval Bahna.

Podľa Sekulovej chodia do Rakúska pracovať ako opatrovateľky tiež slovenské dôchodkyne, pre ktoré je dôchodok na Slovensku nízky. Podiel mužských opatrovateľov seniorov v Rakúsku je dlhodobo najviac päť percent. Vo výskume žien jeden až tri roky po návrate z Rakúska sa ukázalo, že viac ako polovica pracovala, okolo 30 percent skúmaných žien bolo už na dôchodku, čiže opatrovanie v Rakúsku bolo ich posledným zamestnaním. "Rozdiel je v tom, že ak pracovali v Rakúsku ako opatrovateľky relatívne krátko, to zamestnanie, ktoré si našli po návrate, malo podobnú kvalitu a prestíž ako ich zamestnanie pred odchodom. Ak však boli v Rakúsku dlhodobo, na Slovensku nachádzali častejšie pracovné pozície na menej prestížnych miestach," povedal Bahna. 

Počet slovenských opatrovateliek v Rakúsku dosiahol vrchol v roku 2015

Začiatky migrácie za opatrovateľskou prácou sa datujú do 90. rokov 20. storočia, masové rozmery nabral po legalizácii tejto práce v Rakúsku v roku 2006 a najmä v období ekonomickej krízy a nárastu nezamestnanosti po roku 2009. Počet slovenských opatrovateliek v Rakúsku dosiahol vrchol v roku 2015, keď v Rakúsku pracovalo viac ako 26.500 slovenských opatrovateliek. Odvtedy ich počet v Rakúsku klesá a po roku 2017 najviac opatrovateliek rakúskych seniorov pochádza z Rumunska.

Komplexný výskum slovenských opatrovateliek v Rakúsku SAV realizovala v rokoch 2011 a 2016 a rozhovory s opatrovateľkami v rokoch 2011 a 2017. Dopĺňajú ho údaje z Obchodnej komory Rakúska a z Výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu SR.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Člen Súdnej rady: Fico je pre náš štát nebezpečenstvo

12:00 Člen Súdnej rady: Fico je pre náš štát nebezpečenstvo

Vypočúvanie Roberta Fica ústavnoprávnym výborom bolo ostro sledované zo všetkých strán. Fica kritizo…