“Musíme nájsť adekvátny kompromis. Výmera, ktorá bola nastavená v textovej časti v roku 2007, sa určite nedá udržať, aj prostredie sa tam zmenilo. Výmera v mapovej časti je zas zbytočné minimum,” vysvetlil s tým, že na kompromise jeho rezort intenzívne pracuje a “vyzerá to nádejne”.
Sólymos tvrdí, že je už načase, aby sa vzťahy v Karpatských bukových pralesoch usporiadali.
“Ťahá sa to od roku 2007. My sme si dali úlohu, že to ukončíme,” vyhlásil minister. V súčasnosti sa podľa jeho slov téma rieši na medzirezortnej úrovni, aj s vlastníkmi. Nedávno tiež zástupcovia Slovenska v azerbajdžanskom Baku rokovali s UNESCO.
UNESCO na 42. zasadnutí výboru svetového dedičstva v Bahrajne Slovensko vyzvalo na čo najskoršie spresnenie hraníc a legislatívnu ochranu Karpatských bukových pralesov. Slovensko bude musieť predložiť novú správu o stave lokality 1. decembra 2019.
Hranice však mala obsahovať už predchádzajúca správa, ktorú Slovensko predložilo 1. februára 2018.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) minulý rok v lete vyhlásila, že výmera 5700 hektárov uvedená v textovej časti projektu bola nezmyselná, lebo niektoré časti nemajú charakter pralesa.
Reálne výmery tiež podľa nej nesedeli s výmerami v tejto časti. Sólymos naopak tvrdil, že menšia rozloha by bola na škodu pre prírodu aj reputáciu Slovenska v zahraničí. V súčasnosti aj on hovorí, že medzi textovou a mapovou časťou bol významný nesúlad.
Kým v texte sa hovorilo o 5700 hektároch, mapa ich ukazovala len 3500. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít.
Z nich štyri sú na území Slovenska – lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
