V predloženom uznesení sa píše, že návrh na stály mechanizmus núdzového prerozdelenia utečencov, o ktorého znení rozhodne EP spolu s Radou EÚ, „musí byť založený na významnejšom príspevku k solidarite a rozdeleniu zodpovednosti medzi členské štáty“.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci
Keď sa o „utečeneckých kvótach“ na pôde Európskeho parlamentu hlasovalo prvýkrát (29.4.2015), za tento návrh sa vyslovila väčšina slovenských europoslancov. Menovite, Eduard Kukan, Ivan Štefanec, Miroslav Mikolášik, Anna Záborská, László Nagy, Monika Flašíková-Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Boris Zala a Branislav Škripek. Proti návrhu prerozdelenia žiadateľov o azyl medzi európsku dvadsaťosmičku boli len Richard Sulík a Jana Žitňanská. Súčasná situácia je iná. Tí, čo hlasovali pred vyše štyrmi mesiacmi za kvóty, dnes hovoria o utečenckých kvótach ako o poslednom zo všetkých možných riešení.
Fico ich spláchol
Na margo zmeny postoja slovenských europoslancov si neodpustil pár štipľavých poznámok komentátor SME Peter Schutz. „Na slovenských europoslancoch, zvlášť tých zo Smeru, je obdivuhodná najmä schopnosť stáť si za názorom a tiež to, že nie sú odtrhnutí od života,“ píše. Pokračuje, že za ich májové hlasovanie v EP ich veru predseda Smeru nepochválil. „Keď hlasovali v EP za utečenecké kvóty, predseda Fico ich spláchol slovami, že „sú úplne odtrhnutí od života“, je len samozrejmé, že dnes na pléne zahlasujú všetci a jednomyseľne proti kvótam,“ myslí si Schutz.
Zmena postoja
„Roztomilý spôsob, ako slovenskí europoslanci prestali byť odtrhnutí od života, však názorne ilustruje proces štiepenia na západnú a východnú Európu v migračnej kauze,“ uvažuje komentátor. Server Čas.sk priniesol vyjadrenia niektorých europoslancov ešte pred samotným hlasovaním. Napríklad Eduard Kukan povedal, že „je proti povinným kvótam, pretože to nie je spôsob riešenia, ale na druhej strane si podľa neho musia všetci, vrátane štátnych predstaviteľov Slovenska, uvedomiť, že ide o celoeurópsky problém a SR sa na jeho riešení tiež musí podieľať“. Europoslanec Štefanec zase naznačil, že „administratívne riešenia v podobe kvót nepomôžu. Podľa jeho slov je potrebné ´poctivo riešiť situáciu mimo územia EÚ,´ čo aj tvrdým vojenským zásahom proti Islamskému štátu.“ Monika Smolková označila za kameň úrazu aj na pôde EP boj medzi východom a západom v otázke utečencov.
Čo na to komentátor? „Na jar im kvóty nepripadali tak, že „nič neriešia“ (Smolková, Kukan, Štefanec). Koncom leta to už vedia a na povel predsedu Fica sú zoradení vo východnom (visegrádskom) bloku,” myslí si Peter Schutz.
Aký je to východný postoj?
Premiéri krajín Visegrádskej štvorky (Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko) po mimoriadnom stretnutí (4. septembra) odmietli mechanizmus povinných kvót. Žiadajú lepšiu ochranu vonkajších hraníc Schengenu, intenzívnejší boj proti pašerákom či lepšiu návratovú politiku. Podporujú tiež medzinárodnú koalíciu v boji proti tzv. Islamskému štátu.
