Ako bude vyzerať naša krajina v roku 2050? Fico nás neposúva, ale Slovensko je úspešný príbeh, zaznelo na konferencii. V migračnej politike by sme sa vraj mali inšpirovať u Čechov

29.10.2016 12:00

Bratislava hostila v dňoch 21. – 22. októbra zaujímavé podujatie. Festival MOVE s podtitulom Postavme Slovensko na nohy privítal množstvo zaujímavých rečníkov z verejného života, podnikateľského prostredia či neziskových organizácií. Mladí ľudia tak mali ideálnu príležitosť stretnúť, respektíve vypočuť si inšpiratívne osobnosti z praxe. Jedným z vrcholov podujatia bola aj politická diskusia, ktorá sa odohrala v rámci natáčania relácie Pod lampou.

Ako bude vyzerať naša krajina v roku 2050? Fico nás neposúva, ale Slovensko je úspešný príbeh, zaznelo na konferencii. V migračnej politike by sme sa vraj mali inšpirovať u Čechov
Foto: Facebook, Café Európa
Popis: Ivan Mikloš

Úvodný deň podujatia vyvrcholil diskusiou na pódiu č. 1. Moderátor Štefan Hríb si do svojej relácie Pod lampou pozval trojicu diskutérov, ktorými boli bývalý podpredseda vlády a exminister financií, dnes hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra, Ivan Mikloš, ďalej primátor Trenčína a zakladateľ novej politickej strany TOSKA Richard Rybníček, pričom posledným hosťom bol predseda občianskeho združenia Nová Generácia Tomáš Smutný.

Diskusia mala názov Slovensko 2050 a, ako už aj názov napovedá, týkala sa budúcnosti, respektíve možného budúceho vývoja našej krajiny o 34 rokov.

„Zdá sa, že je to ešte veľmi ďaleko od dneška, no keď si uvedomíme, že od novembra ´89 uplynulo už 27 rokov, tak to až taký rozdiel nie je. A pritom to bolo len nedávno. Pre vás mladších asi ani nie. Samozrejme, že nevieme, čo bude. Vieme si možno predstaviť, čo by sme chceli, ale jasné, že to nevieme. Je to ťažké, lebo si zoberme, že názory historikov sa líšia nielen na to, že čo bude, ale aj na to, čo bolo. Keď si zoberiete príčiny Veľkej hospodárskej krízy alebo aj poslednej globálnej finančnej krízy, tak nájdete úplne protichodné názory. Takže nevieme, no na druhej strane vieme, že to, ako bude Slovensko vyzerať, bude do značnej miery závisieť od toho, kto ho bude viesť,“ otvoril diskusiu Ivan Mikloš.

Richard Rybníček sa pozerá do budúcnosti s nádejou, že v spomínanom „polokrúhlom“ roku už budú pod Tatrami vládnuť politici nového strihu – takí, ktorí neboli odchovaní komunistickým režimom. Pochopiteľne, trenčiansky primátor sa dotkol aj témy budúceho územnosprávneho členenia štátu.

„Dúfam, že už vtedy budeme fungovať stabilne ako každá malá krajina s malými funkčnými celkami, kde nie je zúrivý boj o moc vo vláde, ale kde bude zavedený systém, ktorý bude fungovať. Pričom na čele toho systému sa len budú meniť politici a budú systém vylepšovať, prípadne dotvárať, ale nebudú ho nejakým spôsobom meniť, pretože  to nebude nutné. A tiež dúfam, že vo vedení krajiny už nebudú ľudia, ktorí sú tak zásadne poznačení komunizmom, komunistickým režimom a tým, čo ten režim do ľudí vštepoval po dlhé generácie. Práve súčasná generácia politikov, ktorá nám tu vládne, bola týmto režimom odchovaná a dúfam, že v roku 2050 tu už bude úplne iná generácia.“

Rozhovor s Richardom Rybníčkom TU.

Najmladším z tria panelistov bol Tomáš Smutný, ktorý bol pri otázke o nasledujúcich dekádach a ďalšom vývoji Slovenska stručný.  

„Slovensko 2050 si predstavujem štýlom, že keď budem na dôchodku, tak moje deti a vnúčence budú žiť v normálnej krajine a nebudú rozmýšľať nad tým, do ktorej západoeurópskej krajiny sa odsťahujú, aby mohli slušne žiť,“ uviedol Smutný, ktorý sám seba označil za večného optimistu.

Aj moderátor Štefan Hríb položartom povedal, že prvé, čo mu v súvislosti s rokom 2050 napadne, je, že už nebude žiť. Má preto v dnešnej hektickej a uponáhľanej dobe vôbec zmysel uvažovať nad tým, čo bude o 34 rokov?

„Som presvedčený o tom, že zmysel to má. Treba si predstavovať, ako by tá krajina vyzerala a fungovala. Napriek tomu, že mnohí si to dnes nevedia predstaviť a považujú to za blábolyči bájkarstvo, čo ja momentálne tiež zažívam. Mali by sme uvažovať, ako bude krajina zmysluplne fungovať nielen o rok, o dva, ale aj o 12 – 15 či 20 rokov. Ale potrebujeme zmeniť systém, aby sme na to nabehli. To je, myslím, jediný zmysel v politike, keď človek myslí aj strategicky a nielen prvoplánovo. To znamená, aby politik nepoužíval len taký slovník, ktorý je v danej chvíli vyhovujúci. Preto považujem za veľkú pridanú hodnotu, keď má krajina aj politikov, ktorí myslia dopredu,“ ponúkol svoj názor Richard Rybníček.

Richard Rybníček (vpravo) počas diskusie s moderátorom Štefanom Hríbom. Foto: mr

Ivan Mikloš, ktorý aktuálne trávi viac času na Ukrajine ako vo vlasti, sa počas diskusie vrátil do minulosti, keďže si nemyslí, že príbeh Slovenska by bol nejakým spôsobom neúspešný. Teda aspoň vzhľadom na to, aké boli očakávania po Nežnej revolúcii.

Skôr mu chýba jednota Slovákov v ochote ťahať za jeden koniec povrazu v otázkach zabezpečenia konštantného progresu krajiny.  

„Nezdieľam tú všeobecnú skepsu slovenského príbehu po roku ´89. Ten náš príbeh je príbehom úspechu. Keď sme každodenne ponorení do tých našich povinností, tak to možno tak nevnímame. Ale predstavme si, aká bola vtedy vízia. Chceli sme patriť do Európy, chceli sme mať normálny fungujúci štát s fungujúcou ekonomikou. Nehovorím, že ho úplne máme, no zároveň, keď si to porovnáme s inými štátmi, tak sme relatívne úspešná krajina, pričom sme tu mali všelijaké obdobia – mečiarizmus, už takmer 10 rokov tu je Fico, ktorý krajinu neposúva. Ale v zásade je Slovensko success story(úspešný príbeh – pozn.red.). Ak sa pozriete na Ukrajinu, tak je to viditeľné oveľa-oveľa viac. Chýba nám akási všeobecná zhoda, že chceme krajinu posúvať vpred bez ohľadu na to, kto práve vládne,“ povedal Mikloš.

Možnosť ovplyvňovať veci

Najviac mediálneho záujmu si v posledných dňoch a týždňoch užil Richard Rybníček, ktorý založil stranu TOSKA. Prečo sa vlastne trenčiansky primátor rozhodol pre vstup do veľkej politiky? 

„Ľudia dnes sú bezradní, skeptickí a majú pocit, že sa im žije zložito, a častokrát nerozumejú fungovaniu štátu, považujú ho za komplikované. Aj u nás v Trenčíne je veľa nedokončených projektov, ktoré treba ďalej rozvíjať, no ja zo svojej pozície primátora to už nedokážem ovplyvniť, lebo to sa už bavíme o veľkých investíciách a veľkých rozvojových veciach, o ktorých na danom území ani z hľadiska financií, ani z hľadiska kompetencií už nedokážem rozhodnúť. Strašne ma obmedzuje a lezie mi na nervy, že sa musím chodiť doprosovať, aby si nás vôbec niekto všimol. Lebo tam ide iba o to, či ste niekomu sympatický, či ste z takej alebo onakej strany a či ich vôbec zaujímate. A väčšinou ich nezaujímate. Preto som sa rozhodol ísť vyššie, lebo odtiaľ budem vedieť viac ovplyvniť veci, ako to momentálne dokážem z pozície primátora krajského mesta. Robím to už 6. rok a mám toho plné zuby. Chcem odkomunikovať zložitosti fungovania krajiny takým spôsobom, aby som dokázal možno aj v budúcnosti zmeniť v parlamente v rámci legislatívy a fungovania štátu.“

Rybníček predstavil názov svojej strany na tlačovej konferencii, ktorá  sa konala 16. októbra v Bratislave. Foto: TASR

Ďalšou témou, ktorú moderátor Štefan Hríb otvoril, bol podľa neho paradox, že väčšinu času v novodobých dejinách sú pri moci ľudia, ktorí napredovanie krajiny skôr brzdia. Kde hľadať príčiny daného stavu?

„Za tie roky sme tu nemali populárnejšieho politika, ako boli Mečiar alebo Fico. Teda aspoň ja o prieskume, kde by boli iné výsledky, neviem. Čo tiež o niečom svedčí. Áno, Slovensko je rozorvané, no nie je zakliate. Zakliata je Ukrajina. Rizikom demokracie je, že populizmus a krátkozrakosť prevážia. Jednoducho máme príliš veľa politikov a príliš málo štátnikov. Lebo kým politik sa stará o budúce voľby, štátnik sa stará o budúce generácie. A posúvať krajinu dopredu sa dá len reformami, to znamená zmenu fungovania systému, no ľudia majú averziu voči zmene. To je prirodzené. Dovolím si tvrdiť, že tie Dzurindove vlády neboli ani tak obrazom slovenského voliča, keďže vtedy bola tá situácia výnimočná, že sme sa ocitli v civilizačnom ohrození a z toho dôvodu sa všetko zmobilizovalo. Médiá, mimovládne organizácie, všetky opozičné strany – 9 strán koalície, len aby nebol Mečiar pri moci. Táto reálna hrozba tu dnes nie je, keďže sme v EÚ, sme v eurozóne. Sme teda v inej situácii. Napriek všetkým prekážkam je Slovensko success storya teraz si predstavte, kde by sme boli, keby sme nemali Mečiara a Fica a krajina by sa celý čas posúvala dopredu,“ zauvažoval si Ivan Mikloš.

Eurofondy ako záchrana

Rybníček si neodpustil ani poznámku smerom k úradujúcemu premiérovi, ktorý podľa neho ťaží zo zhody viacerých pozitívnych faktorov. 

„Robert Fico má aj veľa šťastia v tom, že sa naštartovala ekonomika a on môže pomerne slušne míňať peniaze a robiť populistické kroky. Navyše keby neboli eurofondy, tak vám garantujem, že Ficova vláda tu tak dlho nevydrží. Nie Ficova vláda a rozpočet, ale eurofondy zabezpečujú rozvoj Slovenska. Iste, EÚ má svoje chyby, no keby sme nemali eurofondy, tak zďaleka nie sme v takom rozvoji. Štát uniesol systém, ktorý tu ticho, plazivo a pomaličky centralizuje moc do rúk pár ľudí. Inými slovami, pár jednotlivcov tu rozhoduje o obsadení najkľúčovejších postov v štáte na základe volieb, respektíve kandidátiek, o ktorých rozhoduje jeden alebo dvaja ľudia. Ficova vláda chce ísť cestou Maďarska a ešte viac si uchopiť a centralizovať štát.“

Apropo, Rybníčkove hlavné programové tézy týkajúce sa decentralizácie prijala široká verejnosť, ako aj odborníci skôr rozpačito. Úplne jednoznačne túto programovú prioritu nepodporil ani Tomáš Smutný. 

„Súhlasím, že to je dôležitá téma, no nemyslím si, že je to jediné, čo trápi Slovensko. Čiastočne to ale mnou rezonuje,“ dodal najmladší člen diskusnej trojice hostí. 

Tomáš Smutný. Zdroj: Facebook, Tomas Smutny

Na záver sa panelisti zamerali na najväčšie hrozby, respektíve výzvy, ktoré našu krajinu na ceste za svetlejšími zajtrajškami čakajú. 

„Hrozby vidím v demografickom vývoji, respektíve klesajúcom pomere aktívneho pracujúceho obyvateľstva a seniorov. Pomohla by nám migračná politika, no žiadnu migračnú politiku nemáme. A naviac sme krajinou s najväčšou averziou v rámci EÚ voči prisťahovalcom. A to nielen voči mimoeurópskym, ale aj voči prisťahovalcom z EÚ. Česko je aktívne v rámci imigračnej politiky napr. v tom, že umožňuje slovenským študentom zadarmo študovať na tamojších vysokých školách. A polovica z nich tam už aj natrvalo ostane. U nás študuje zhruba 1 200 študentov, no po skončení štúdia sa takmer všetci vracajú domov. A obrovským budúcim problémom je tiež zlý stav slovenského školstva. V schopnostiach ako kritické myslenie, čítanie s porozumením či IT tiež zaostávame,“ zakončil svoje pútavé rozprávanie Ivan Mikloš.

Toho len doplnil Tomáš Smutný.

„Pán Mikloš to pomenoval veľmi presne. Aj ja som chcel hovoriť o štruktúre hospodárstva a školstve. K tomu hospodárstvu by som spomenul nielen automobilový priemysel, ale celý priemysel, ktorý je naň naviazaný. Krajiny idú stále zelenšoucestou a keď si veľké krajiny povedia, že už nechcú automobilový priemysel, čo je na Slovensku, a automobilky presunú výrobné haly inde, tak čo potom? Budeme IT veľmoc alebo sa chceme venovať farmaceutickému priemyslu, výskumu, vede alebo bankovníctvu? Absolútne mi chýba vízia, ktorej oblasti sa chceme venovať,“ dodal trochu znepokojene.

Richard Rybníček by si okrem stabilizovania územia prial tiež vyššiu občiansku angažovanosť ľudí.

„Demografická krivka spôsobí, že bude narastať sociálne napätie, ľudia sa budú sťahovať za prácou a Slovensko sa môže vyľudňovať, čo môže znamenať aj vážne problémy s udržaním toho územia ako takého – s jeho celistvosťou. Bojím sa, aby naša krajina bola v roku 2050 životaschopná a aby tu mal kto existovať, pokiaľ sa súčasná situácia nezmení. Treba zastabilizovať územia v krajine, aby ľudia napr. z východu Slovenska neutekali. Ľudia by sa mali tiež absolútne angažovať v území, na ktorom žijú, a budovať občiansku spoločnosť,“ uviedol.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr

Ďalšie články z rubriky

Ako to bolo s Kočnerom? Jankovská zverejnila takýto status. Má odkaz aj pre Matoviča

21:40 Ako to bolo s Kočnerom? Jankovská zverejnila takýto status. Má odkaz aj pre Matoviča

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ktorej meno sa malo objaviť v údajne…