Ako Blúdiaci Holanďan. Tak pôsobil Fico v Bruseli na Ľuba Lintnera. Analytik si totiž všimol, ako sa k slovenskému premiérovi správajú zvyšní lídri Európy

    0
    Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik (Autor: Archív ĽL)

    Humbukom nazval český politológ A. Tomský žijúci v Londýne vyjednávanie lídrov 27 krajín a špičiek bruselskej administratívy Európskej únie s britským premiérom D. Cameronom. Podľa neho ani dosiahnutá dohoda nezníži migráciu ľudí do V. Británie. Ide totiž najmä o mladých ľudí, z ktorých väčšina sa tam chce usadiť, pritom nemajú deti. A. Tomský vo vysielaní Českej televízie pripomenul aj reálnosť nákladov v oblasti sociálnych dávok, keď poukázal na štatistiku, podľa ktorej dlhodobo nezamestnaní sú predovšetkým domáci Angličania, ktorí pritom deti majú. V súvislosti s tým, že problematiku britská strana dala na rokovací stôl s nutnosťou šetriť financie v oblasti sociálnych dávok, novinári prítomní na samite dlhotrvajúce rokovania komentovali spôsobom, že náklady na samit už začínajú prevyšovať výšku úspor, o ktoré D. Cameronovi išlo.

    Každopádne britský premiér poukázal na problém, ktorý reálne na starom kontinente existuje – a to je rozdielnosť sociálnych dávok v jednotlivých členských krajinách. Teda prirodzene sú lákadlom aj pre živiteľov rodín s deťmi v chudobnejších krajinách, aby išli do tých ekonomicky silnejších a pomohli si nielen vyššou mzdou, ale aj vyššími sociálnymi dávkami. Dohodnutá indexácia je, prirodzene, určitým východiskom nielen pre samotného britského premiéra, aby mohol predstúpiť pred domácu verejnosť, ale napokon aj pre ďalšie ekonomicky úspešné krajiny, aby voči ekonomickým migrantom postupovali rovnako. Napokon diskusie v tom zmysle už boli predtým napríklad v Nemecku či vo Švédsku, ktoré chceli, aby sociálne dávky typu detských prídavkov platili krajiny, z ktorých ľudia odchádzajú.

    Nemám rád Brusel, milujem Britániu

    Hoci slová D. Camerona pred dverami Downing Street 10, keď oznamoval dátum referenda 23. júna, boli nanajvýš euroskeptické: „Nemám rád Brusel, milujem Britániu,“ tak svoje vystúpenie uzatváral slovami, že rozbieha kampaň za zotrvanie krajiny v Únii. Nuž obchodné väzby na starý kontinent sú jednoducho silné, aj keď ideologický spor s krajinami na kontinente je už vlastne tisícročný a ani ostatné roky britského členstva v úniovom spoločenstve na všeobecnom skepticizme najmä Angličanov (Škóti a Íri predsa len uvažujú spriaznenejšie) neubrali. Briti sa historicky cítia, že sú iní aj tým, že sú mimo tých ostatných na kontinente, keď žijú na ostrove, neprešli tak intenzívne peripetiami druhej svetovej vojny, snahu o európsky superštát považujú za utopickú a najmä konzervatívna časť anglickej populácie je presvedčená, že čím väčšie bude úsilie o vytvorenie takého zoskupenia, tak sa napätie bude zvyšovať, až sa to celé napokon rozpadne. Ale aj dohodnutý zvýšený počet výnimiek pre V. Britániu, s ktorým odišiel D. Cameron z Bruselu, bude vodou na mlyn pre euroskeptikov aj v ďalších krajinách Európy. Ak sa totiž na tých takmer tridsať hodín (pre niektorých zúčastnených lídrov) rokovaní pozrieme očami politikov, ktorí projekt spoločnej Európy považujú za pozitívny trend, tak musia pociťovať prehru, hoci udržanie V. Británie aj za cenu ústupkov označujú za krok pre pokračovanie silnej Európy. A v tejto atmosfére presadzovania rozličných záujmov jednotlivých štátov je to, prirodzene, živná pôda, aby v krajinách rodiacej sa demokracie moc získavali politici, ktorých prvky jej liberálnej podoby s nielen existujúcimi, ale aj správne fungujúcimi kontrolnými mechanizmami pri uplatňovaní moci vyrušujú.

    Z Bruselu je premiér otrávený

    Bolo to vidieť aj na správaní sa slovenského premiéra. O čo viac sa samit venoval zjednoteniu názoru smerom ku Cameronovým požiadavkám a menej migračnej kríze, tak o to viac viet vyslovil R. Fico práve k tejto téme. Domácemu publiku ešte z budovy rokovaní vyslal dva signály. Že minister vnútra vie, čo má robiť, keď by malo rakúske opatrenie o znížení denného počtu prijímaných migrantov spôsobiť ich zvýšený počet na slovenskej hranici. „Spúšťame všetky technické opatrenia na ochranu našej hranice s Rakúskom,“ boli jeho slová. Pritom nič nenasvedčuje, že aj postupné zatváranie hraníc jednotlivými krajinami na balkánskej trase by otvorilo koridor pre utečencov cez Slovensko. Keď sa pozriete na mapu, nemá to logiku jednak z pohľadu geografického, na druhej strane to však nemá logiku ani z pohľadu uvažovania samotných utečencov, ktorí nebudú hľadať riešenie vo vstupe do zložitej administrácie existujúceho azylového systému na Slovensku, v rámci ktorého by čakal žiadateľov len pobyt v zadržovacom zariadení bez voľného pohybu mimo areálu, navyše ešte v drvivej väčšine s očakávaním negatívneho výsledku vybavenia žiadosti.

    Druhým posolstvom R. Fica z Bruselu bola jeho neskrývaná otrávenosť zo samotných rokovaní. „Úplne šialené. Tento režim, ktorý je v Bruseli nastavený,“ reagoval na dlhotrvajúce rokovania a diskusie. Nášho premiéra, zdá sa, uplynulé štyri roky vlády jednej strany totiž namaškrtili neexistenciou iného názoru, s ktorým by musel polemizovať pri prijímaní rozhodnutí, a bruselské rokovania, ktoré mali zjednotiť názor jedného navrhovateľa a dvadsiatich siedmich oponentov, považuje za strácanie času. „Ak bude Slovensko predsedajúcou krajinou a budem súčasťou takýchto rozhodnutí, to je jedna z vecí, na ktoré budeme principiálne tlačiť,“ uviedol R. Fico svoje predstavy o manažovaní budúcich samitov. Nuž dosť dobre si neviem predstaviť, ako chce uplatniť zaužívaný spôsob z manažovania politicky jednofarebnej vlády do diskusie s rozličnými názormi, ktoré sa ešte navyše často odvíjajú nie od racionality argumentov, ale od uspokojovania politickej atmosféry v tej-ktorej krajine. Navyše pravda je taká, že rokovania riadi predseda Európskej rady a nie líder predsedajúcej krajiny Únie. Pritom vo veľkej politike, kde sa zohľadňujú geopolitické záujmy silných hráčov, platí, že významnú úlohu pre úspech rokovaní zohrávajú aj neformálne vzťahy.

    Na bruselských chodbách ako Blúdiaci Holanďan

    Keď si však vyberiete z archívov televízií všetky spravodajské spoty z predchádzajúcich samitov a pozriete si obrázky z rokovacej miestnosti, v ktorej sa stretávajú lídri, budete vidieť skupinky, dvojice či trojice diskutujúcich, v žiadnej z nich však neuvidíte slovenského premiéra.

    Česká televízia už v minulosti ukázala samostatne kráčajúceho R. Fica, keď sa rozchádzali lídri po spoločnom fotografovaní, tentoraz taký obrázok mohli vidieť aj diváci verejnoprávnej televízie, keď kráčali politici, diskutujúc v dvojiciach či trojiciach, ale náš predseda vlády kráčal sám, potom zrýchlil krok, aby obišiel dvojicu A. Merkelová a D. Cameron a následne sa stratil z obrazu. Iný záber ho zachytil v samotnej rokovacej miestnosti, sediac na mieste pre slovenskú delegáciu a hľadiac do podkladov, po pravej strane od neho bol premiér Malty J. Muscat, ktorý tiež listoval vo svojich materiáloch, z druhej strany, čo je miesto pre šéfku európskej diplomacie F. Mogheriniovú, bola stolička prázdna. A v okolí stola vidíte väčšinu politikov rozprávajúcich sa v neformálnych debatách. Jednoducho tie obrázky ukazujú, že v rámci neformálnych vzťahov je premiér slovenskej vlády ignorovaný a tá jeho osamotenosť pri presunoch bruselskými zákutiami pripomína Blúdiaceho Holanďana (tá legenda o lodi, ktorá vyše tristo rokov vraj brázdi moria a prináša smolu a nešťastie každému, koho na svojej nekonečnej púti stretne). Pre jeho postoje v migrácii, lebo v nej nejde iba o finančnú pomoc, nejde iba o vysielanie policajtov či vojakov na hranice iných krajín, ale sú dôležité postoje k samotným utečencom, v ktorých treba vidieť v prvom rade ľudí utekajúcich pred hrôzami vojny a nie potenciálnych teroristov.

    „Ani na princípe dobrovoľnosti tu nebudeme vytvárať ucelené moslimské komunity, pretože nemá šancu sa tento človek prirodzene integrovať. Keď navozíte sem tisícpäťsto či dvetisíc migrantov, na 99 percent sú to moslimovia, nemáte šancu ich prirodzene integrovať,“ zopakoval R. Fico svoju nekonečne opakujúcu sa mantru k utečencom najnovšie v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. A v tom sa R. Fico odlišuje od lídrov západoeurópskych krajín, ktorí sa snažia o prijímanie utečencov a to ho následne dostáva do izolácie, ale tým dostáva do izolácie aj krajinu ako celok. V čom je celý kameň úrazu v prístupe európskych krajín, vyjadril rakúsky kancelár W. Faymann: „Ak by si dal každý štát limit, že vezme ekvivalent 37 500 ľudí prepočítaných na vlastnú populáciu, mohli by sme rozdeliť viac ako dva milióny ľudí. Sme krajina, ktorá vždy myslela európsky. Ponúkli sme pomoc, keď to bolo treba. Minulý rok sme prijali 90-tisíc azylantov, tento rok sme nepovedali, že neprijmeme nikoho, vezmeme 37 500 azylantov, ale je čas, aby sa pridali aj iní,“ boli jeho slová v Bruseli. Z pohľadu prirovnania k Rakúsku teda platí, že ak by sa na prijímaní utečencov podieľali všetci, tak v Európe je ešte niekoľko stotisícová rezerva.

    Rôzne plány vytvárajú deliace čiary

    Evidentná je snaha slovenského premiéra interpretovať výsledky bruselského samitu v časti, ktorá sa týkala utečeneckej krízy, akoby väčšina európskych krajín nasledovala Slovensko a krajiny V4. „Dochádza na naše slová,“ zdôraznil v nedeľu v tejto súvislosti R. Fico, pričom o tzv. variante B, teda zatvorenie hraníc na línii Grécka s Bulharskom a Macedónskom, hovoril ako o variante, o ktorom sa vážne uvažuje. Sledujúc vystúpenia ostatných lídrov, ale aj články novinárov v západných krajinách, pravda je taká, že spomínaný variant nebol ako reálny argument na rokovacom stole. Aj spravodajstvo Českej televízie, na rozdiel od tých slovenských, informovalo jednoznačne: „Česi, Maďari, Poliaci a Slováci narazili so svojím plánom B. Brusel kritizoval všetkých, ktorí si chcú situáciu vyriešiť podľa svojho. Podráždenosť ukázal grécky premiér Tsipras, keď sa stretol s českým premiérom. Podľa gréckej tlače mu vyčítal, že nepovažuje za priateľské, keď Česi s ďalšími krajinami Vyšehradu posielajú pohraničníkov k macedónsko-gréckej hranici.“

    Len ako príklad informovania slovenských televízií spomeniem vetu moderátora TA3, ktorý začal celý vstup vetou, že „závery rokovaní zahŕňajú väčšinu návrhov Vyšehradskej štvorky“, hoci riešenie cez užšiu spolupráca s Tureckom, fungovanie gréckych hotspotov a kooperáciu so Severoatlantickou alianciou presadzovali všetky ostatné krajiny na čele s Nemeckom a skupina štátov V4 ich len podporila. Napokon aj slová predsedu Európskej rady D. Tuska sú k tejto téme jasné: „Musíme sa v prvom rade vyvarovať bitky medzi plánmi A, B a C. Nemá to vôbec zmysel, iba to v Európskej únii vytvára deliace čiary.“ A keď aj na základe rakúskych obmedzujúcich opatrení z piatka prijať denne iba 80 utečencov či po nedeľňajšom rozhodnutí Macedónska nepustiť do krajiny migrantov z Afganistanu, či po inom opatrení jednej z krajín na balkánskej trase sa schengenský priestor uzatvorí, pri posudzovaní toho, kto čo spôsobil a úlohe Slovenska v celom období, ostatní budú posudzovať našu krajinu nie podľa toho, či dodržiavala dublinské kritériá azylového konania a populistických rečí typu „veď my sme to už dávno hovorili“, ale vždy podľa toho, ako vyšla v ústrety samotným utečencom.

    Skôr či neskôr pôjde aj o eurofondy

    Medzi štátmi V4 to zaiskrilo aj po reakcii talianskeho premiéra M. Remziho, ktorý k odmietavým postojom stredoeurópskych krajín k prijímaniu utečencov opätovne pripomenul, že migračná kríza je spoločným problémom všetkých krajín Európskej únie. „Ak vy neprejavíte solidaritu, krajiny, ktoré prispievajú do úniového rozpočtu najviac, môžu prejaviť menej solidarity voči vám,“ poznamenal na spoločnej večeri podľa agentúry Reuters taliansky líder. Treba pripomenúť, že Taliansko je treťou najviac prispievajúcou krajinou do úniového rozpočtu. Aj keď sa štáty stredoeurópskeho regiónu proti takýmto postojom vždy rázne ohradzujú a označujú ich za vydieranie, treba si jasne uvedomiť, že v tomto roku sa bude prehodnocovať rozpočtové obdobie na roky 2014 až 2020 a keďže v schválených kolónkach nie sú žiadne nákladové položky pre zvládnutie utečeneckej krízy, je úplne logické, že 11 krajín, ktoré sa najvýraznejšie podieľajú na počtoch prijímaných utečencov, bude žiadať financie pre túto oblasť.

    Ale dostupnosť k eurofondom sa pri pokračujúcom odmietaní utečencov v strednej Európe môže prejaviť aj zvýšením požiadaviek bruselskej administratívy na splnenie potrebných kritérií na ich čerpanie. Navonok to teoreticky nebude o žiadnom rušení objemu zdrojov, ale o zvýšení komplikácie procesu sa k nim dostať. Napokon dôkaz v zmysle takéhoto postupu Bruselu poskytuje list podpredsedu vlády Ľ. Vážneho jednotlivým šéfom rezortov z polovice januára, v ktorom popisuje výhrady Európskej komisie. Podľa portálu dennikn.sk sa Bruselu nepáči, že význam niektorých projektov je nejasný, niektoré zámery sa zdajú byť nadhodnotené a nie je jasný ich prínos, komisii sa zdá podozrivý aj vysoký počet už schválených 202 zámerov projektov za 3,7 miliardy eur na obdobie do roku 2020. „Ubezpečujem vás, že aj vzhľadom na avizované otvorenie viacročného finančného rámca nie je možné očakávať, že Európska komisia bude naďalej akceptovať z ich pohľadu ‚obchádzanie‘ pravidiel pre národné projekty,“ píše podľa portálu Ľ. Vážny ministrom, pričom zdôrazňuje, že ak nebudú reagovať na výhrady, platby môžu byť pozastavené už hneď na začiatku.

    Zahraničnopolitická pozícia Slovenska mimo pozornosti

    Uvedené aspekty, ktoré veľmi vážne súvisia s ďalšou pozíciou Slovenska v rámci Únie, žiaľ, opozícia v predvolebnom období úplne necháva bokom. Aj nedeľná argumentácia B. Bugára a J. Figeľa sa v debate s lídrom SMER-SD vo verejnoprávnej televízii v zahraničnopolitickej oblasti sústredila len na utečencov a bránenie sa, či príjmu alebo neprijmú tých dvetisíc zo 160-tisíc z Grécka a Talianska (len na margo prístupu Česka: náš západný sused už začal administratívny proces na prijatie prvých 94 utečencov zo schválených viac ako dva a pol tisícky) a slovami „necháte ich sem navoziť“ sa dali R. Ficom zatlačiť do vlastnej pavučinovej pasce, ktorú vytvoril tým odstrašujúcim slovom kvóty. Opoziční lídri úplne bokom nechali celkovú zahraničnopolitickú pozíciu Slovenska, ktorú vytvorila postojom k utečeneckej kríze vláda SMER-SD, nenastolili diskusiu okolo blížiaceho sa predsedníctva Slovenska s logickými otázkami, ako chce SMER-SD viesť celú Úniu, keď výhrady k jeho postojom majú strany socialistickej frakcie v europarlamente, vôbec nepolemizovali s postojom R. Fica, ktorý často vyslovuje pochybnosti, či viacčlenná opozičná vládna koalícia bez SMER-SD je vôbec schopná plniť úlohy predsedníctva.

    V predvolebnej diskusii jednoducho absentuje vážna téma budúceho vývoja v Európe aj po dohode s D. Cameronom, ale stále s možnosťou, že britské referendum sa môže skončiť aj rozhodnutím NIE členstvu v Únii a Slovensko začne týždeň potom zoskupeniu predsedať. Vôbec sa nehovorí o tom, či na prvý pohľad pekne vyzerajúca jednota Vyšehradskej štvorky pri utečencoch nezačne pukať pri postojoch k navrhovaným energetickým projektom, pri prehodnocovaní finančného rámca (eurofondov), ale najmä pri postojoch k rozhodnutiam NATO rozmiestniť jednotky v niektorých východných krajinách aj v súvislosti s pôsobením Ruska, o ktorom šéf NATO J. Stoltenberg konštatoval: „Sme svedkami sebapresadzujúceho Ruska, Ruska, ktoré destabilizuje bezpečnostný poriadok v Európe.“ Tento vážny aspekt v diskusii necelé dva týždne pred voľbami úplne chýba.


    - Reklama -