Aká je skutočná pravda o Šebejovom hrdinstve? Ľubo Lintner analyzuje potemkinovskú koaličnú stavbu

28.3.2016 10:00

SLOVENSKÁ POLITIKA A MÉDIÁ OČAMI ĽUBA LINTNERA Smutný obraz slovenskej politiky sa vytvorením novej koalície a nového parlamentu ešte znásobil, konštatuje vo svojom komentári pre ParlamentnéListy.sk bývalý politik, novinár a mediálny analytik Ľubomír Lintner. Ako to je v skutočnosti s hrdinstvom, o ktorom rozpráva František Šebej?

Aká je skutočná pravda o Šebejovom hrdinstve? Ľubo Lintner analyzuje potemkinovskú koaličnú stavbu
Foto: Archív ĽL
Popis: Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik

Anketa

Koľko vydrží nová vláda Roberta Fica?

11%
hlasovalo: 2254 ľudí

„To, čo urobili Simon a Beblavý, nevnímam ako hrdinstvo, ale ako útek. Dali svoj imidž pred záujem krajiny," sú slová F. Šebeja, ktorý týmto spôsobom odôvodňuje svoje rozhodnutie ísť do vládnej koalície so Smerom-SD. Jeho slová „záujem krajiny“ sa rovnajú argumentácii R. Fica, ktorý sa už dlhodobo pri svojom konaní zaštiťuje slovami štát a Slovensko. Ale stotožňovať seba s krajinou a so stranou je moment, ktorý zaviedol do konania politického lídra vo svojich teoretických dielach K. Marx. Odborné texty, ktoré analyzujú systém liberálnej demokracie, popisujú štát ako vzájomný vzťah inštitúcií a občanov v rámci konkrétneho ústavnoprávneho usporiadania, v rámci ktorého je vláda iba jednou z mnohých inštitúcií. Politické myslenie R. Fica prirodzene inklinuje k tomu, aby stotožňoval stranu, ktorú vedie, so štátom a svoje konkrétne počiny považoval za jediné, ktoré sú prospešné štátu. U F. Šebeja som takéto uvažovanie doteraz nepostrehol, kvalitu politiky štátu videl vždy ako konanie, ktoré nepovyšuje štát a stranu nad občana. Až v uplynulých dňoch začal používať tú Ficovu argumentáciu v snahe nájsť ospravedlnenie pre rozhodnutie ísť do vlády so Smerom-SD. Áno, presne na tom, čo budeme považovať za konanie v zmysle vyššieho princípu morálneho, či Beblavého a Simonovo konanie zostať na pozíciách sľubov pre voliča, alebo dať prednosť Bugárovi, Šebejovi, Žitňanskej a ich, na prvé počutie, akoby vznešenejšiemu záujmu krajiny, na tom sa láme posudzovanie konania jednotlivých politikov v uplynulých dňoch.

Mať rýchlo vládu potreboval najmä Smer-SD

Ak sa totiž uspokojíme s argumentáciou, že je to nevyhnutný kompromis pre dobro Slovenska, lebo predčasné voľby by priniesli ešte niečo horšie, tak sa vlastne uspokojíme s demagógiou strán, ktoré sami vytvorili daný systém, ktorý je, najmä v období po Gorile, vnímaný kriticky. Politické subjekty od volieb v roku 1992 voliča zatlačili do kúta tým, aký si vytvorili systém uplatňovania moci. Veď to išlo od kauzy do kauzy jednej, druhej, tretej a aj tej predchádzajúcej, v poradí už deviatej vlády v histórii samostatného Slovenska. Argumentácia, že predčasné voľby by boli len horším riešením, je veľmi lacná. Politické strany len ukázali, že si už uzurpovali krajinu a riešenie v nej sa nemá odvíjať od toho, čo si myslia ľudia, ale čo si myslia jednotlivci v politických stranách. Veď pri tak rozporuplných výsledkoch volieb vznikol vládny kabinet najrýchlejšie v histórii samostatného Slovenska. Nesledovali sme žiadne polemiky o možnostiach vývoja, ktoré by najviac rešpektovalo rozhodnutie voliča. Lebo ten jednoznačne vyjadril protest. Prejavil sa v nižšom zisku vládnej strany až o 16 percent oproti predchádzajúcim voľbám. (Len na margo toho poklesu: nezaregistroval som v žiadnom hodnotení, že ide o dramatický pokles, na ktorom má podiel výkon politiky premiérom R. Ficom. To médiá spomínaný prívlastok hneď použili pri nemeckej kancelárke Merkelovej, ktorej CDU v krajinských voľbách v Bádensku-Württembersku mala menší zisk o 12 percent.)

Protestom voličov v našich parlamentných voľbách však boli aj nečakane vysoké percentá pre SaS a OĽaNO, Kotlebovu ĽS NS a Kollárovu rodinu. A SNS musí tiež vidieť svoj volebný zisk nielen v tom, že sa v nej opätovne nachádzali voliči, pre ktorých je prioritou termín národný, ale aj voliči protestu voči politike Smeru-SD. Argumentácia lídra Smeru-SD, že Slovensko potrebuje rýchlo stabilnú vládu, bola v danej chvíli politickou argumentáciou, ktorá mala navodiť atmosféru akejsi nedemokratickosti, keď bude verejný priestor zaplnený diskusiami o možných viacerých variantoch riešenia. Príkladom pritom môže byť Belgicko, kde sa napríklad strany po májových voľbách v roku 2014 dohadovali o vláde až do októbra, teda päť mesiacov, po voľbách v roku 2010 to bolo dokonca 18 mesiacov. A nikto to nepovažoval za niečo nedemokratické. Mať rýchlo vládu potreboval najmä Smer-SD. Ak by lídrov Most-Híd a Siete k rýchlosti konania do aktuálnej koalície dotlačilo čokoľvek, čo by len trochu súviselo s krajinou, ľuďmi (v prípade B. Bugára osobitne s tými s maďarskou národnosťou), tak by to predsa nebol dôvod tajiť. Ak počas rokovaní každý z nich viac mlčal, ako hovoril, viac to tlačilo ich osobne. A to sa dá ťažko akceptovať!

Hlúpa Bugárova argumentácia

Ak by sa na Slovensku čo najviac rešpektoval volič a jeho vyjadrenie protestu, aj u nás by politici o vláde diskutovali dlhšie. Tu nešlo iba o možný variant vládneho kabinetu, ktorý by vznikol na základe dohody politických strán naprieč politickým spektrom. My sme ale nepočuli ani diskusie o možnostiach, ktoré mohli ponúknuť aj štyri strany, ktoré sa napokon na vláde dohodli. Čo napríklad možnosť vlády bez straníckych špičiek? Aj niekdajší podpredseda SDKÚ-DS a minister financií v dvoch Dzurindových vládach I. Mikloš na margo koaličných rokovaní pripomína, že boli nezvyčajne krátke a rýchlejšie ako napríklad v roku 2010, keď vládu skladali strany stredo-pravého politického spektra. Tiež je presvedčený, že lídri Most-Híd a Siete mohli vyrokovať viac, pretože R. Ficovi veľmi záležalo na tom, aby táto koalícia vznikla. „Predpokladal som, že prídu s požiadavkou, že vláda bude bez predsedov strán. Ak by Most-Híd a Sieť prišli spolu s takou požiadavkou, Fico by musel ustúpiť a už toto by bolo obrovské víťazstvo,“ poznamenal k povolebnému dianiu.

Líder Most-Híd sa pri možnostiach, ktoré mala jeho strana pri rokovaní, obhajuje tým, že šírku vyjednávacieho priestoru poskytovali iba tie percentá, ktoré získala jeho strana vo voľbách. „Trvať na tom, aby Slovensko stiahlo žalobu podanú na Súdny dvor v Luxemburgu na Radu EÚ pre rozhodnutie o povinných kvótach na prerozdelenie utečencov, sa dá len do 6,5 percenta,“ reagoval B. Bugár na novinársku otázku, či ako koaličný partner SMER-SD bude trvať na stiahnutí žaloby, ktorej podanie pred voľbami kritizoval a argument stiahnutia žaloby pre účasť vo vláde uviedol aj v prvej povolebnej diskusii lídrov zvolených parlamentných strán v televízii Markíza. B. Bugár je príliš dlho v slovenskej politike, aby nevedel, že pri politickom vyjednávaní sa 6,5 % nepočíta ako matematická hodnota, ale odvíja sa od toho, ako veľmi niekto potrebuje tých 6,5 percenta na vytvorenie vlády. A preto týmto typom argumentácie môže ohromiť iba prváčikov, ktorí začínajú spoznávať čísla a ich hodnotu. Pre dospelých voličov je to naivná a priamo povedané hlúpa argumentácia.

Ak by totiž do toho vyjednávania išiel len ako politik, ktorému ide o voličov a krajinu, tak by pre odsúhlasenie vstupu do vlády trval na viacerých veciach, ktoré mu na vládnutí Smeru-SD prekážali, nielen na stiahnutí žaloby ku kvótam. Pretože počet poslancov Smeru-SD (49) + SNS (15) + Sieť (po odchode trojice M. Beblavý, K. Macháčková, S. Petrik už len 7) dáva dovedna iba 71 poslancov, teda väčšina mohla vzniknúť len po súhlase Most-Híd (bez Z. Simona 10 poslancov) ísť do vlády. A od toho sa odvíjajú možnosti politických rokovaní a stanovované požiadavky. A to ešte nespomínam variant, v ktorom by Most-Híd a Sieť vytvorili vyjednávaciu dvojicu, ktorá by mala dovedna 10 + 7 poslancov a tvorila by ešte väčší blok ako SNS s 15 poslancami. A už len dodám slová jeho ešte nedávno straníckeho kolegu Z. Simona: "Zodpovednosť za túto vládu nesie ten, bez ktorého vláda v tejto podobe nemohla vzniknúť, teda strana Most-Híd."

Most-Híd a Sieť majú podiel na potemkinovskej stavbe

A všetci, ktorí teraz na obhajobu dohodnutého koaličného variantu tvrdia, že išlo najmä o Slovensko, akoby úplne zabudli, že imperatívom pre Smer-SD bolo dosiahnuť vládu čo najrýchlejšie a za každú cenu. „Keby obaja predsedovia (rozumej Bugár a Procházka) postupovali ako reprezentanti svojich voličov, tak by nešli s tichou kolenačkovou požiadavkou, aby R. Fico a R. Kaliňák už neboli členmi kabinetu. Požiadavku, že politici stelesňujúci neakceptovateľný spôsob vládnutia musia odísť, lebo Most-Híd a Sieť odmietajú legitimizovať činnosť šéfov Smeru, mali vysloviť verejne a trvať na nej ako na nevyhnutnom predpoklade akejkoľvek debaty o spoločnej vláde,“ konštatuje k povolebnému dianiu komentátor týždenníka Trend M. Leško.

Osobne som bol účastníkom takých rokovaní pri zostavovaní vlády po voľbách v roku 2002 a viem, že čo sa dá a nedá pri takých rokovaniach dosiahnuť. Smer-SD však zo strany Most-Híd a Siete nebol ani len v náznakoch tlačený do nejakej reflexie predchádzajúceho konania, ktoré by vyústilo napríklad v radikálnejšiu zmenu na vládnych postoch. Zo šestnástich členov vlády má SMER-SD deväť, z toho sedem tých istých ako doteraz, v šiestich prípadoch (R. Fico, R. Kaliňák, P. Kažimír, J. Richter, M. Maďarič a M. Lajčák) dokonca na rovnakých postoch ako predtým, jedine P. Žiga sa presunul z rezortu životného prostredia na ministerstvo hospodárstva. Stranícki lídri Most-Híd a Siete svojimi tehličkami, bez snahy jasne verejne preukázať snahu o zmenu vlády, iba prispeli k potemkinovskej stavbe, ktorá sa z prednej strany má javiť ako niečo, čo je predpokladom iného typu vlády, ale za stenou je to všetko prehnité, čo B. Bugár s R. Procházkom pred voľbami kritizovali a ich volič v súhlase s nimi odmietol. Nech sa na dohodu dívam z hocijakého uhla, tak dohoda so cťou sa neuzatvára v podstate za 24 hodín, aj keď do toho započítam celý čas trvania snemu SNS. Dvaja hráči sa vôbec neunúvali svojim voličom vysvetliť, že prečo? Odpovede typu, lebo Slovensko, lebo stabilita sú lacným odvarom na zakrytie záujmov v zákulisí. A môže to F. Šebej nazývať akokoľvek hrdinstvom, je to len, ako hovorí k téme psychiater J. Hašto, „aby si tento krok obhájil pred sebou alebo ostatnými, vykonštruuje si určité ospravedlnenia“.

Ježišov odkaz farizejom a pokrytcom

Čarom nechceného v tých rýchlych rokovaniach, podpise koaličnej zmluvy a vymenovaní novej vlády je fakt, že tie najdôležitejšie akty sa udiali už v predveľkonočných dňoch, ktoré sú v kresťanskej histórii poznamenané takými udalosťami, akými sú v Sivý utorok, keď sa rôzni náboženskí činitelia snažia dostať Ježiša v chráme pred verejnosťou do "slepej uličky" alebo ho vyprovokovať, aby povedal niečo, čo by potom pred rímskou vrchnosťou použili proti nemu. Evanjeliá potvrdzujú, ako sa rôzne skupiny (farizeji, saduceji, herodiáni) - za normálnych okolností navzájom znepriatelené - spájajú do opozície proti Ježišovi. Ten pomocou podobenstiev a otázok však odhaľuje ich pokrytectvo. Podľa Evanjelia svätého Matúša Ježiš hovorí zástupom veriacich a svojim učeníkom: „Na stolici Mojžišovej posadili sa zákonníci a farizeji. Podľa ich skutkov nečiňte, lebo oni hovoria, ale nečinia. Viažu ťažké a neznesiteľné bremená a zvaľujú ich na plecia ľudí, oni však sami nechcú ich pohnúť prstom.“

Anketa

Mala by Európa úplne zastaviť prijímanie utečencov z Blízkeho východu?

98%
1%
hlasovalo: 3426 ľudí

O niečo neskôr sa Ježiš otáča k farizejom, zákonníkom a pokrytcom a adresuje im slová: „Beda vám, pretože čistíte vonkajšok pohára a misy, ale zvnútra sú plné lúpeže a nezdržanlivosti. Podobáte sa hrobom, obieleným vápnom, ktoré sa tak síce zvonka zdajú krásne, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a nečistoty. Tak aj vy, zvonku síce zdáte sa ľuďom, že ste spravodliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.“ V kresťanskej histórii veľkonočného týždňa prichádza potom Škaredá streda a Judášova zrada za tridsať strieborných. Keď si uvedomíme dianie okolo koaličných rokovaní v predchádzajúcich dňoch, ktoré vyvrcholili v utorok podpisom Koaličnej zmluvy a v stredu vymenovaním vlády, sú dni pred Veľkou nocou, ako nám ich vysvetlenie ponúka Evanjelium, naozaj zaujímavou paralelou. Ježiš slovami o vytváraní dojmu o vytváraní vonkajšej krásy a prehnitom vnútrajšku pomenúva vlastne to, čo predostreli štyri strany novou koalícou.

Primitívny pragmatizmus v politike

Objavujú sa hlasy, že tá výrazná kritika konania B. Bugára a R. Procházku je len hecovaním emócií, ktoré nie sú vôbec konštruktívne a začína sa akceptácia novovytvorenej koalície, pritom sa však zabúda, že spôsob jej vytvorenia je len potvrdením, že strany prekročili ďalšiu hranicu k totálnemu ukradnutiu štátu občanom a v prospech potvrdenia oligarchicko-partokraticko-korupčného systému. Mlčanie znamená toto akceptovať. Ak totiž príjmem Šebejovu argumentáciu, že konanie Z. Simona a M. Beblavého nie je hrdinstvom, ale útekom, tak relativizujeme zodpovednosť za vypovedané slovo a sľub voličovi a odsudzujeme ich do pozície nemorálnej.

Ak nám však ide naozaj o úprimnú zmenu charakteru uplatňovania moci, tak s takýmto prístupom veci sa nedá súhlasiť. Bolo by to akceptovanie primitívneho pragmatizmu v politike. Ak sa totiž uspokojíme s argumentáciou, že je to nevyhnutný kompromis pre dobro Slovenska, lebo predčasné voľby by priniesli ešte niečo horšie, tak sa vlastne uspokojíme s demagógiou strán, ktoré samé vytvorili daný systém, a ten je, najmä v období po zverejnení spisu Gorila, vnímaný kriticky. Most-Híd so Sieťou svojím konaním pri vytvorení koalícia vlastne voličovi odkázali, že nič od Gorily cez Hedvigu, falšovanie podkladov pre PPP projekty, IT tendre až po podivné okolnosti okolo vyšetrovania karuselových podvodov s DPH, nediskvalifikuje Smer-SD z pokračovania vládnutia vlastne v rovnakých dimenziách.

Zvláštne vnímanie hrdinstva od F. Šebeja

Hľadať prehru zo strany B. Bugára v I. Matovičovi je naozaj veľmi prvoplánové a v podstate iba nachádzanie zástupného argumentu na zakrytie vlastného zlyhania. Zdôrazňovať neštandardnosť hnutia OĽaNO-NOVA argumentmi, že je to subjekt bez regionálnych štruktúr a tým akoby povyšovať strany, ktoré majú v regiónoch svoje organizačné bunky, je falošným zakrývaním skutočnosti a tou je absolútna strata dôvery v politické strany. Ak sa I. Matovič rozhodol pre výber absolútnej skupiny nestraníkov a volič jeho výber akceptoval viac ako niektoré viac rokov existujúce politické subjekty, ktoré si hovoria štandardné, nie je to Matovičova vina. Tú by si mali priznať tzv. štandardné politické strany. Tie svojím konaním dovolili vytvorenie existujúceho zhubného korupčného systému, v ktorom na Slovensku žijeme.

O čo viac má mať občan dôveru, že záchrana školstva je v tom, keď ten rezort dostala SNS a ministrom sa stal P. Plavčan, človek, ktorý je zviazaný s podozrivými okolnosťami okolo vyplácania odmien za pôsobenie v orgánoch študentských fondov alebo otázkami okolo udelenia miliónových dotácií pre vysoké školy v Sládkovičove a Skalici, pri ktorých musela byť aj jeho asistencia, keďže doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ Sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu na ministerstve školstva, oproti tomu, keby návrh dávalo OĽaNO-NOVA v podobe učiteľa O. Žarnaya, človeka, ktorý upozornil na nehospodárne narábanie s finančnými prostriedkami v škole, kde pôsobil. Má občan viac dôverovať Smeru-SD alebo SNS len preto, že majú stranícke regionálne štruktúry?

Podstatným momentom pri hodnotení povolebného vývoja totiž zostáva nielen fakt, či sa podarilo vytvoriť vládu, ale musí sa naďalej posudzovať aj to, akým spôsobom sa nové vládne zoskupenie tvorilo a či dáva predpoklady aj pre plnenie zmysluplného obsahu vládnutia. F. Šebej, ktorý postoje M. Beblavého a Z.Simona nepodporiť účasť svojich už teraz bývalých strán v koalícii so Smerom-SD označuje ako útek, a to svoje potom vníma vlastne ako hrdinstvo, vyznieva veľmi tristne, keď si uvedomíme, že v rámci deklarovanej podpory proeurópskej orientácie vládnej koalície nemal on osobne a strana, za ktorú je poslancom, aspoň minimalistický cieľ obsadiť pozíciu predsedu výboru pre európske záležitosti, ktorý odsúhlasuje politickú pozíciu pre premiéra na samity lídrov. Ak F. Šebej tvrdí, že pre jeho rozhodnutie bolo „hlavným motívom zabrániť, aby krajina smerovala mimo NATO a EÚ“, tak potom ostať v pozícii predsedu zahraničného výboru, byť v tom európskom len ako náhradný člen a nechať tam vo funkcii predsedu naďalej Ľ. Blahu zo Smeru-SD s jeho pofidérnymi názormi k Únii a aliancii, často používanými slovami súdruh a compaňeros, to nedá považovať za žiadne hrdinstvo, ale ako prehra nielen politická, ale z pohľadu porovnania profesionálnych skúseností aj ľudská.

Rovnako to však platí aj pre P. Kresáka, ktorý sa stal členom ústavnoprávneho výboru, kde bude naďalej predsedom R. Madej. Vo februárovej relácii RTVS O 5 minút 12 v debate o situácii na Ústavnom súde SR a postojoch prezidenta A. Kisku sa prejavili tí dvaja ako ľudia dvoch protikladných svetov. P. Kresák odborne argumentujúci a R. Madej ako mladý zväzák spred roka 1989, ktorý opakuje naučené floskule starších súdruhov, presne v zmysle I. Olbrachtovho Cortésa-Dobyvateľa: Ja myslím za teba, ty nerozmýšľaj a rob len to, čo ti rozkážem a všetko bude dobré. Žiaľ, je to smutný obraz toho, čo v tej koalícii bude Most-Híd znamenať.

Anketa

Myslíte si, že aj na Slovensku môžu zaútočiť teroristi?

89%
11%
hlasovalo: 1679 ľudí

Sulíkova politická nezrelosť

Správnou nohou však nevstúpila do nového volebného obdobia ani opozícia. Ak na jednej strane Sloboda a solidarita považuje nové vládne zoskupenie za „cynický výsmech ľuďom, ktorí od volieb očakávali radikálne zmeny v boji proti korupcii, zásadné zvýšenie kvality vzdelávania a zdravotnej starostlivosti“, tak o nič menej cynicky voči vlastnému voličovi nevyznieva ani konanie predsedu strany R. Sulíka, ktorý najskôr nesmierne agilne inicioval rokovania v prospech vzniku pravicovej koalície, aby sa vzápätí rovnako rýchlo rozhodol, že ostane v europarlamente, hoci voliča získaval ako líder kandidátky do slovenského parlamentu. Rezignoval tým však na lídra opozície a v podstate aj na ovplyvňovanie diania na Slovensku. To je však len dôkaz Sulíkovej politickej nezrelosti. Nový predseda poslaneckého klubu SaS M. Poliačik už počas ustanovujúcej schôdze parlamentu preukázal, ako rýchlo si aj opozícia zvyká na zabehané prvky uplatňovania moci. Pred voľbou podpredsedov parlamentu líder ĽS NS M. Kotleba predložil pozmeňujúci návrh, aby sa ich počet znížil zo štyroch na troch. Z pohľadu voliča racionálne znejúci návrh M. Poliačik v diskusii odmietol odporúčaním, aby noví poslanci nemenili osvedčené zvyklosti.

Hanebný výbor pre ľudské práva

Najdokonalejším obrazom, ako hlboko padla politika na Slovensku, je však zloženie výboru pre ľudské práva. Jeho predsedníčka E. Jurinová z OĽaNO-NOVA hlasovala v predchádzajúcom období za kontroverzný návrh z dielne KDH, v ktorej sa ustanovovali tresty v rozsahu 5 až 12 rokov pre ženy, ktoré by podstúpili umelé oplodnenie. Podľa ďalšej poslankyne OĽaNO-NOVA A. Verešovej, členky Aliancie za rodinu, zasa „neexistuje právo na registrované partnerstvá“. M. Šimkovičová z Kollárovho zoskupenia Sme rodina zasa vstúpila do povedomia verejnosti tým, že na svoj facebookový profil preberala radikálne protiutečenecké statusy a televízia Markíza s ňou ako moderátorkou spravodajstva ukončila pracovný vzťah. M. Janíková zo Smeru-SD počas stretnutia s českými poslancami krátko pred voľbami obnažila svoje uvažovanie, keď Bielorusko označila za inšpiratívnu krajinu a podľa podpredsedníčky TOP 09 M. Adamovej v rámci vzájomnej diskusie o obmedzovaní slobody poznamenala, že „načo je vám dobrá sloboda“.

Ďalší poslanec za Smer-SD Ľ. Želiezka zasa v minulosti čelil obvineniu z brutálneho útoku na seniora. A charakter výboru, ktorý má vytvárať diskusiu k legislatíve pre uplatňovanie ľudských práv, dotvára M. Mazurek z Kotlebovej ĽS NS. Jeho statusy na sociálnej sieti o tom, že holokaust počas II. svetovej vojny bol iba rozprávkou, preveruje polícia. Zviditeľnil sa na demonštrácii proti imigrantom v Bratislave, kde vulgárne nadával moslimskej rodine. Na skupinu moslimov následne iní radikáli zaútočili kameňmi. Ďalší členovia výboru sa v minulosti vôbec nezaoberali ľudskými právami. Za Smer-SD exminister obrany M. Glváč a podpredseda Trnavského samosprávneho kraja A. Hambálek, za SNS lekár z Fakultnej nemocnice v Trenčíne J. Ridoško, za Most-Híd právnička E. Pfundtner, ktorá počas vlády I. Radičovej pôsobila v ústavnoprávnom výbore. A tak jedinou členkou výboru, o ktorej by sa dalo povedať, že sa v profesijnej sfére problematikou zaoberala, je N. Blahová z SaS, bolo to však iba na práva detí. Smutný obraz slovenskej politiky sa vytvorením novej koalície a nového parlamentu ešte znásobil.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľubomír Lintner
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nekalé ovplyvňovanie ľudí! Fico reaguje na Dankov návrh o moratóriu na prieskumy

13:27 Nekalé ovplyvňovanie ľudí! Fico reaguje na Dankov návrh o moratóriu na prieskumy

Predseda Smeru-SD Robert Fico súhlasí s predĺžením zákazu zverejňovania prieskumov pred voľbami na 3…