Slovenskom rezonuje nedávna kauza povýšenia predsedu parlamentu Andreja Danka do hodnosti kapitána, ktorú mu udelil vlani minister obrany Gajdoš, nominovaný práve Dankovou Slovenskou národnou stranou. Čo si myslíte o takomto povyšovaní politikov za údajné zásluhy o rozvoj armády? Len pripomeňme, že Danko preskočil jediným povýšením 8 hodností slovenskej armády, čo sa nikdy nestalo.
Domnieval som sa, že časy revolučných zmien už pominuli. Že časy udeľovaní vojenských vyznamenaní ešte nenastali, ale zrejme sú ľudia, ktorým nielen učarovalo kúzlo uniformy, ale aj vojenské hodnosti a medaily. Navyše je to skoro roztomilé, keď minister obrany udeľuje vyznamenania tomu, kto ho nominoval do funkcie. Hádam mu nakoniec ešte nepostaví nejakú sochu. Zrejme by nemali zabúdať na to, že „všetka sláva, poľná tráva“ a pomníky sa nielen stavajú, ale aj búrajú.
Minister Gajdoš povýšenie odôvodnil tým, že je to jeho rozkaz a „sila rozkazu je viac ako zákon“. Považujete za bežné, že šéf rezortu obrany stavia svoje rozkazy nad legislatívu?
Pánovi Gajdošovi by som odporučil, ak si myslí, že rozkaz je nad zákon, aby si aspoň na chvíľku vypožičal český román Osudy dobrého vojaka Švejka a tam by sa dočítal, že nielen „rozkaz je rozkaz“, ale tiež, že disciplína musí byť, vy chlapci hlúpi, inak by vojaci (dnes členovia parlamentu) liezli po stromoch ako opice. S dodatkom, vy chlapci hlúpi!
V slovenskom parlamente začal platiť nový rokovací poriadok presadzovaný predsedom NR SR Andrejom Dankom, ktorý okrem iného zakazuje poslancom používať v pléne názorné pomôcky, ako sú napríklad transparenty. Čo si myslíte o takomto opatrení?
Možnože si pán Andrej Danko myslí, že Slovenská republika alebo aspoň parlament sú vo vojnovom stave. Preto môže byť rozkaz nad zákon, a preto sa nesmie „transparentovať“. Ide len o transparenty alebo sa môžu aj biť?
Už vlani sa rozvírila kauza okolo údajného napojenia ministra vnútra Roberta Kaliňáka na podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý čelí vyšetrovaniu z daňových podvodov. Je takéto prepojenie podľa vás dôvodom vzdať sa funkcie ministra?
Vidím, že naše republiky sú síce už roky samostatné, ale pomery sú v nich veľmi podobné, ak nie rovnaké. Aj českí politici, podobne ako na Slovensku, majú hrošiu kožu a ako hovoril Jan Werich, „ruža sa hrocha netýka“. Hľadanie spravodlivosti, právny štát, rovnosť pred zákonom – to sú pre našich politikov len posvätené prázdne slová, ktoré sa ako ornamenty dajú zavesiť na čokoľvek. Trebárs aj na demokraciu.
Určite ste zachytili, že premiér Robert Fico je striktne proti migrantom a ich prijímaniu na základe kvót z Bruselu podobne ako Viktor Orbán a ďalší politici z EÚ. Myslíte si, že tento postoj niektorých vlád je prekážkou pri riešení migračnej krízy, ako tvrdí Únia?
Ja si myslím, že veľa ľudí nechápe problém tejto novodobej prisťahovaleckej vlny ako celoeurópsky, ale uvažujú o ňom partikulárne. Preto sa im zdá, že nejde o „prijímanie utečencov“, ale skôr o záujem/nezáujem podriaďovať sa akémusi novodobému „osídľovaniu“ z vôle alebo svojvôle Bruselu alebo Berlína. Nejde o kvóty, ale o to, kto ich nariaďuje, kto rozhoduje o tom koľko, koho, kam, ale aj o to, aby si vlády členských krajín mohli o počte prisťahovalcov rozhodovať samy a bez inštrukcií dnes už nedôveryhodných „bruselských štruktúr“.
Ako sa dnes s odstupom času pozeráte na rozdelenie Československa a na cesty, po ktorých sa vydali Česko a Slovensko? V čom sa líšime a v čom sme, naopak, zostali rovnakí aj po rozdelení?
Dovoľte, aby som odpovedal slovami protestantského pastora z 18. storočia a jeho Modlitby za dar odlišovania: „Bože, daj mi silu zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem! Daj mi trpezlivosť, aby som znášal veci, ktoré zmeniť nemôžem, a daj mi múdrosť, aby som oboje od seba rozlíšil! A neobzeral sa naspäť, ale hľadel skôr dopredu.“
- Reklama -
