“Potom, čo bola schválená časť pozmeňovacích návrhov poslanca Madeja, sa zrazu opozícia otočila o 180 stupňov, začala chváliť náš vládny návrh zákona v pôvodnom znení a rozprávať o tom, že by ho podporila, hoci dovtedy v rozprave vystupovala proti nemu. Pre mňa bolo takéto správanie absolútne nepochopiteľné, čo len dokazuje, že opozícii ide o politikárčenie a nie o samotnú zmenu ústavy k lepšiemu,” uviedol Gál. Fakt, že Kotlebova ĽSNS nehlasovala za pozmeňovací návrh, je podľa neho jasným dôkazom, že so stranou neprebiehali žiadne zákulisné rokovania. “Ja som s fašistami nikdy v živote nerokoval, ani rokovať nebudem,” uzavrel.
Podľa šéfa rezortu spravodlivosti sa dajú dobrí kandidáti na ústavných sudcov voliť aj podľa starého systému. “Sčasti nám však prešla zmena rokovacieho poriadku, ktorá voľbu otvára,” uviedol. Zároveň doplnil, že bude zabezpečené živé vysielanie zo schôdze parlamentného ústavnoprávneho výboru, kde budú mať možnosť klásť kandidátom otázky nielen poslanci, ale aj prezident.
Gál vyjadril ľútosť nad “negatívnou” kampaňou, ktorú podľa neho vyvolali časť nezávislých odborníkov a prezident Andrej Kiska. Myslí si, že aj tým došlo k zablokovaniu dobrého návrhu.
Sudcovia Ústavného súdu SR sa budú voliť tak ako doteraz. V pléne Národnej rady SR v utorok (23. 10.) neprešla novela Ústavy SR, ktorá mala do tohto procesu zaviesť niekoľko noviniek. Za zmenu najvyššieho zákona štátu zahlasovalo len 55 poslancov zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Viacero koaličných poslancov sa zdržalo, nepridala sa ani opozícia.
Ešte predtým sa však počítalo s tým, že ústava sa napokon bude meniť. V pléne totiž prešiel aj s podporou časti opozície 98 hlasmi dôležitý pozmeňujúci návrh Róberta Madeja (Smer-SD). Ten spočíval v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR získa od poslancov aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub. Ak by ich bolo viac, rozhodujúce malo byť poradie podľa počtu získaných hlasov. Naopak, ak by sa takýmto spôsobom neobsadili všetky voľné miesta na ústavnom súde, v druhom kole sa malo pristúpiť k voľbe kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, po dvoch na každý voľný post, z ktorých mal prezident vybrať sudcov.
Už vo februári 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Úlohou poslancov tak bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich sudcov na 12-ročné funkčné obdobie. Na zvolenie kandidáta bude stačiť nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
