Rozhovor z magazínu the Observer, z ktorého cituje aj denník the Guardian, je k dispozícii na oficiálnom blogu Slavoja Žižeka a pre ľudí neznalých filozofovo vyjadrovanie je možno až príliš drsný. „V podstate sme všetci zlí, egoistickí a nechutní. Som realista. Ak by som mal dcéru a niekto by ju uniesol a ja by som našiel priateľa únoscu, nemôžem povedať, že by som ho nemučil,“ priznáva v rozhovore Žižek.
Autor takmer päťdesiatich kníh, ktorý patrí k najuznávanejším filozofom súčasnosti, ďalej priznáva, že časom sa stal agresívnejším, ale odmieta tvrdenia, že by bol viac pravicový. „To absolútne nie som. Pri utečeneckej kríze by sme mali upustiť od toho, že ,sú to vľúdni ľudia‘. Nie, sú medzi nimi vrahovia, rovnako ako medzi nami. Liberálna ľavica zakazuje písať čokoľvek zlé o utečencoch, čo vedie k nárastu antiimigračnej pravice,“ myslí si Žižek.
V rozhovore filozof priznáva, že nie je dobrým otcom a vtipkuje, že ho kamaráti volajú Fidel. Nie však z politických dôvodov, ale preto, že rád a veľa rozpráva.
„Nenávidím politicky korektnú aroganciu. S čiernymi kamarátmi, na rozdiel od politicky korektných belochov, som nadviazal kontakt. Ako? Prostredníctvom sprostých (vulgárnych) historiek a vtipov. Keď idete do cudziny, ako budete skutočne priateľský? Vymeníte si pár malých obscénností,“ vysvetľuje.
Desiatky kníh, ktoré za život napísal a editoval, zachránili Žižekovi podľa jeho vlastných slov život, keď bol v ťažkej situácii. „Písanie mi zachránilo život. Pred rokmi som bol pre osobné problémy s láskou celé týždne v samovražednej nálade a hovoril som sám sebe: ,Môžem sa zabiť, ale mám text na dokončenie. Najprv ho dopíšem a potom sa zabijem‘. Potom prišiel ďalší text, ďalší a ďalší, a tak som stále tu,“ zdôvodňuje Slavoj Žižek.
Celý text v angličtine nájdete TU.
- Reklama -
