Niektorí veria, že politická kríza je spojená so začiatkom ukrajinskej krízy v roku 2013, zatiaľ čo iní veria, že má iné korene siahajúce až 15 rokov do minulosti. Môžeme v tom nájsť údajne súvislosť medzi výmenou na najvyšších postoch v Kremli a rozširovaním EÚ.
Dialóg nepodlieha sankciám
„Existujú názory, že Rusko by malo fungovať oddelene, ale niektorí si myslia, že tieto myšlienky nie sú dobré, pretože všetci žijeme na rovnakom kontinente. Okrem špekulácií o nelegálnej migrácii a terorizme, čo sú kľúčové elementy týchto vzťahov, sú tu aj podobné dôvody na rozdiely vo vzťahoch,“ uviedla profesorka Ivanovská.
„Po prvé sú to sankcie proti Rusku, ktoré boli zavedené až po vstupe USA do ukrajinskej krízy. Sú tu kontrujúce sankcie, ktoré Rusko zaviedlo na rôzne tovary. Dimitrij Orlov, riaditeľ agentúry politických a ekonomických komunikácií, verí, že je zložité nájsť adekvátne odôvodnenie týchto sankcií, pretože Rusko efektívne prispieva k stabilizácii situácie na Ukrajine.
Po druhé plná implementácia dohôd z Minska je kľúčovým elementom dôležitých zmien EÚ a Ruska. Po tretie Sýria. Sú tu dva protichodné pohľady. Spomaľuje sa ďalší vývoj politiky EÚ a Ruska zameranej na Sýriu. A po štvrté pre EÚ sú demokratické tendencie veľmi dôležité, zatiaľ čo Rusko potrebuje vysoký stupeň centralizácie moci. Ale niektorí vysokí politici ako Orlov si myslia, že hoci existuje táto priepasť medzi EÚ a Ruskom, nie je taká veľká, aby neumožňovala plnohodnotný dialóg,“ dodala Ivanovská.
Súťaž v investíciách a obchode: EÚ vyhráva
„Kľúčovým prvkom vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom je Balkán, ktorý leží na hraniciach Únie, sú tu krehké vlády a nestabilná spoločnosť,“ vysvetľuje odborníčka na ekonomické vzťahy a slavistiku z Macedónska.
„Niektoré spoločenstvá majú korene spojené s Ruskom a medzi nimi panuje silné proruské odhodlanie v rámci euroskepticizmu. Hoci má EÚ na Balkáne menší vplyv ako Rusko, obchod s EÚ za ostatných niekoľko rokov predstavuje miliónové objemy, ale s Ruskom tisícové.“
S priamymi investíciami je to podľa profesorky Ivanovskej rovnaké. Dominujú priame investície z Európy, Rusko však zaostáva za Rakúskom, Nemeckom, Talianskom a Holandskom. „Od roku 1991 do dneška súťaží Západ s Východom o kontrolu nad Balkánom. Ruské záujmy na Balkáne sú politika, propaganda, ekonomika a kultúra, čiže ľahká moc. Prepojenie Balkánu s Ruskom funguje na viacerých úrovniach: jednak ide o ekonomický aspekt – nárast Ruska v energetickom sektore, jednak politický aspekt – Rusko je trvalým členom Bezpečnostnej rady OSN. Prepojenie funguje aj napriek ortodoxnej ideológii – rétorický panslavizmus, euroskepticizmus a euroasianizmus, a nezabudnime ani na kultúrno-historické prepojenie Ruska s Balkánom a ortodoxnými ideológiami.“
Druhá strana embarga
Významná osobnosť macedónskeho vysokého školstva potom upozornila na pomerne málo známu vec: slovenské a grécke spoločnosti benefitujú cez spoločnosti v Srbsku. Vzhľadom na sankcie, ale aj z ďalších dôvodov je lepšie exportovať cez Srbsko než priamo zo Slovenska do Ruska.
„Je to príležitosť pre balkánske štáty vytvoriť si svoje výhody, ako to robia krajiny Vyšehradu alebo pobaltské štáty. Pri tomto snažení by mali jednotlivé krajiny rešpektovať dve pravidlá. Po prvé postaviť politiku spoločných záujmov všetkých štátov pred spoluprácu a začlenenie. Po druhé by sa mali snažiť vyhnúť negatívnym elementom dávať jeden druhému väčšiu moc, ako sa to často dialo doteraz.“
EÚ a Rusko = spojenec Balkán
Balkán by mal byť príkladom budúcej spolupráce medzi EÚ a Ruskom. Veľa balkánskych štátov chce vytvárať úspešnú politiku a kultúrnu kooperáciu s Ruskom, ale bez podmienenosti zo strany EÚ. Spolupráca by sa mala týkať aj Európskej únie.
A nakoniec: s príchodom roka 2018 veľa mladých ľudí, ktorí sa narodili v roku 2000, dosiahne plnoletosť. To bol demograficky veľmi významný rok. „Dúfam, že táto generácia bude schopná dosiahnuť stabilný most medzi EÚ a Ruskom a spojitosť a prosperitu týchto balkánskych štátov,“ uviedla vo svojom príspevku na konferencii s láskavým dovolením pre Parlamentné listy profesorka Medzinárodnej slavistickej univerzity G. R. Deržavina Šekerinka Ivanovská.
