Aj Stalin s Titom boli migranti a bývali v tom istom meste ako Hitler, keď chcel byť ešte umelcom

    0
    Vosková figurína Adolfa Hitlera v Múzeu Madame Tussaud v Berlíne (Autor: TASR)
    V januári 1913 pricestoval z Krakova do Viedne muž s pasom na meno Stavros Papadopoulos. Nešlo o žiadneho gréckeho migranta, ale o budúceho diktátora a vodcu Sovietskeho zväzu Josifa Visarionoviča Džugašviliho, ktorého vraj priatelia prezývali Koba, ale svet ho pozná pod menom Stalin. 
     
    Na stretnutie so Stalinom vo svojich zápiskoch spomínal aj ďalší známy ruský disident a editor radikálneho denníka Pravda Lev Trockij, ktorý tiež žil v roku 1913 pred vypuknutím prvej svetovej vojny vo Viedni. 
     
    Trockij a Stalin boli však len dve mená, ktoré mali v budúcnosti ovplyvniť Európu. Dvaja revolucionári boli na úteku, ale Sigmund Freud bol v tom čase dobre zabezpečený psychológ obdivovaný davmi priaznivcov ako muž, ktorý dokáže odhaľovať tajomstvá ľudskej mysle a vo viedenskej spoločnosti mal svoje stále miesto. 
     
    Na zozname historicky významných osobností žijúcich v roku 1913 vo Viedni nechýba ani Josip Broz, ktorý sa neskôr preslávil ako líder dnes už bývalej Juhoslávie. V tom čase pracoval v automobilke Daimler vo viedenskej štvrti Neustadt a pseudonym Tito začal používať až počas pôsobenia v Komunistickej strane Juhoslávie. 
     
    Medzi viedenskou predvojnovou spoločnosťou nechýbal ani Adolf Hitler, vtedy 24-ročný študent snívajúci o kariére maliara, ktorého na Viedenskej akadémii umenia dvakrát odmietli. Namiesto umeleckej vysokej školy Hitlera povolali do prvej svetovej vojny, kde len o vlások unikol smrti a v 30. rokoch minulého storočia odštartoval svoju politickú kariéru, ktorá z neho spravila jedného z najobávanejších diktátorov v histórii Európy. 
     
    V roku 1913 bola Viedeň dá sa povedať multikultúrnejšia než dnes. V rakúskej metropole, ktorá bola centrom rakúsko-uhorskej monarchie, žilo v tom čase viac cudzincov než Rakúšanov, ale je fakt, že Rakúsko-Uhorsko malo 50 miliónov obyvateľov a združovalo 15 národov. „Menej ako polovica obyvateľov dvojmiliónovej Viedne boli rodáci a približne štvrtina pochádzala z Bohémie (Česka) a Moravy, takže češtinou sa hovorilo popri nemčine,“ tvrdí Dardis McNamee, šéfeditor Vienna Review, jediného rakúskeho mesačníka v angličtine. 
     
    Celý text v angličtine nájdete TU
     
    - Reklama -