Podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky sa Donald Trump drží na čele republikánskych uchádzačov o prezidentský úrad stále s prehľadom. Pred druhým v poradí, senátorom Tedom Cruzom, má momentálne už dvadsaťpercentný náskok. Trump však v žiadnom prípade nehrá na istotu a vo svojich vyhláseniach sa rozhodne nedrží na uzde. V reakcii na teroristické útoky v Paríži a predovšetkým masaker v San Bernardine, kde americký moslimský pár zastrelil štrnásť ľudí, Trump navrhuje zakázať možnosť vstupu do krajiny nielen moslimským žiadateľom o azyl, ale dokonca aj turistom. Navyše hovorí o zatváraní niektorých mešít.
Jeho kontroverzné výroky mu však vraj v očiach voličov neublížia. Aspoň to si myslí napríklad známa konzervatívna komentátorka Laura Ingrahamová. „Každý, kto si myslí, že to nejakým spôsobom zníži jeho kredit u voličov, vôbec nepozná naturel americkej populácie,“ tvrdí Ingrahamová a spoločne s ďalšími konzervatívcami poukazuje na to, že jeho názory oveľa viac odrážajú postoje bežných voličov než oficiálnych predstaviteľov republikánov. Tradične zdržanlivý je v kritike Trumpa senátor Cruz, ktorému podľa prieskumov aktuálne patrí druhá priečka medzi republikánmi. Na otázku médií sa výslovne odmietol pripojiť ku kritikom a naopak Trumpa pochválil za to, že vďaka jeho výrokom sa pozornosť celej krajiny viac sústredí na ochranu hraníc.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Okrem Cruza, ktorý sa zameriava na rovnakú cieľovú skupinu voličov ako Trump, vyjadruje voči výrokom lídra republikánskej kandidátky viac pochopenia aj bývalý senátor Rick Santorum. „Navrhol som mnoho úprav súčasného imigračného zákona. Síce by som nezakázal vstup do krajiny plošne všetkým moslimom, ale rozhodne som za zrušenie udeľovania víz pomocou lotérie. Týmto spôsobom sa totiž dostáva do Spojených štátov veľa radikálnych moslimov,“ podotkol Santorum. Predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan si však voči Trumpovi nedáva servítky pred ústa. Tvrdí, že jeho komentáre na adresu moslimov nemajú nič spoločné s konzervativizmom a republikáni s tým nemôžu súhlasiť. „Drvivá väčšina moslimov zastáva idey pluralizmu, slobody, demokracie a ľudských práv.“
Ďalší z republikánskych kandidátov na prezidenta Jeb Bush dokonca reagoval na výroky Donalda Trumpa prostredníctvom polminútového „videoinzerátu“. Tvrdí v ňom, že Trump je príliš impulzívny a prostoreký na to, aby mohol zasadnúť do Bieleho domu. Okrem Trumpa však Bush kritizuje aj Teda Cruza a Marca Rubia za to, že by na rozdiel od neho neboli schopní zabezpečiť americkému obyvateľstvu bezpečie. V závere videa sa Bush „chváli“ tým, že ho podporuje dvadsaťsedem generálov a admirálov. Na podpore voličov sa to však neodráža. Napríklad v kľúčovom štáte Iowa by Bushovi odovzdali hlas len štyri percentá voličov a na celonárodnej úrovni to nie je o nič lepšie. V prvej polovici kampane pritom Bush dosahoval aj dvojcifernú voličskú podporu.
Kritika Trupových návrhov, ktoré súvisia s moslimami, z tábora demokratických rivalov je podľa očakávaní neľútostná. „Povedzte niekto Donaldovi Trumpovi, že nenávisť rozhodne nepatrí medzi základné hodnoty našej krajiny,“ reagoval líder medzi demokratickými uchádzačmi o prezidentský úrad a bývalá ministerka zahraničia Hillary Clintonová. Demokratický senátor Reid zase lakonicky podotkol, že Trump len povedal nahlas to, čo si väčšina republikánov aj tak myslí. Viceprezident Joseph Biden potom v utorok pre Bloomberg News poznamenal, že ak Trump získa republikánsku nomináciu, tak ho Hillary Clintonová pre jeho výroky porazí v priamom súboji „ľavou zadnou“.
Olej do ohňa prilial tiež hovorca Bieleho domu Josh Earnest, podľa ktorého Trumpa jeho nedávne výroky úplne diskvalifikujú z možnosti stať sa prezidentom. V rozhlasovom rozhovore sa k aktuálnej kauze vyjadril aj bývalý viceprezident Dick Cheney. „Ak cítime potrebu hovoriť niečo o tom, že tu nechceme moslimov, a chceme snáď aj zakazovať islam, potom búrame všetko, v čo veríme a na čom stojí táto krajina,“ vyhlásil Cheney, ktorý bol v Bushovej vláde považovaný za najväčšieho „vojnového jastraba“ a podľa mnohých práve on presvedčil bývalého amerického prezidenta, aby vyslal amerických vojakov do Iraku. To všetko na základe falošných dôkazov o údajnej existencii zbraní hromadného ničenia v Iraku, ktoré sa nikdy nenašli.
