Jadrový program v Iráne spustil ešte posledný šach Rezá Pahlaví. Keď ho moslimskí radikáli zvrhli, jadrový program po ňom zdedili. Rozdiel bol však v tom, že posledný šach bol jasne prozápadne orientovaný politik. O nových náboženských vodcoch Iránu sa to povedať rozhodne nedá. Preto majú Spojené štáty alebo Izrael obavy, že Irán kdesi v ústraní pracuje na jadrových zbraniach.Trump preto oznámil, že odstúpi od dohody a namiesto nej môže siahnuť na použitie sankcií voči Iránu.
Ak Trump skutočne siahne k sankciám, na trhu vzrastú ceny ropy, pretože Irán je jedným z veľkých producentov čierneho zlata.
Už teraz je jasné, že sa prejaví istý nesúlad medzi EÚ a USA. Predstavitelia EÚ dávajú najavo, že dohodu s Iránom považujú za dôležitú a radi by ju udržali pri živote.
„Ak zavedú Spojené štáty nový balík sankcií proti Iránu, postihnú tým všetky podniky, ktoré by s Iránom robili obchody. To sa týka najmä európskych bánk, ktoré sú v USA dosť exponované. Nikto ich natvrdo nezavrie, ale budú nútené platiť až miliardové pokuty, ktoré by pre nich boli neúnosné. Európske vlády to môžu riešiť tak, že im pokuty preplatia z peňazí daňovníka, čo je však drahé a dosť nepopulárne opatrenie. Nemci by si to ešte mohli dovoliť, ale Francúzsko určite nie, aspoň nie politicky,“ napísal Kechlibar na svojom webe Kechlibar.net.
Celý komentár nájdete TU.
Druhá vec, o ktorú EÚ ide, je zachovanie tváre. Brusel rád hovorí, že jednotlivé národné štáty by v globalizovanom svete nemali šancu obstáť a že až spojenie do veľkého komplexu EÚ im dáva dostatočnú vyjednávaciu silu; to je tiež argument eurofederalistov pre ďalšiu integráciu (Barroso, Verhofstadt, Juncker).
Keby teraz Brusel pred Trumpom kapituloval, bola by to pre jeho protivníkov žatva: na čo vás tam živíme, keď pri prvých problémoch ohnete chrbát. Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia a možnosť (pre Brusel hrozba), že by v nich posilnili euroskeptické strany, je dosť veľká na to, aby súčasný EP uvažoval o kampani proti nim. To znamená, že sa musia Trumpovi nejako postaviť aj za cenu finančných či ekonomických strát,“ pokračoval matematik.
Podľa Kechlibara, bohužiaľ, tiež nemožno vylúčiť, že dôjde k vojne. Izrael, ale aj sunnitská Saudská Arábia sa obávajú, že šiítsky Irán skutočne vyrobí vlastnú jadrovú bombu. Šiíti a sunniti vedú odveký boj o to, kto bude hrať prím v islamskom svete. Saudská Arábia preto zrejme nebude chcieť pripustiť, aby Irán získal v tomto zápase navrch. Ak to nepôjde inak ako zbraňami, Saudi k nim podľa Kechlibara môžu siahnuť.
- Reklama -
