Zahynula vtedy veľká časť arménskeho obyvateľstva v Anatólii. Príčinou boli deportácie, hlad, perzekúcie, zlé podmienky počas pochodu bez potravín a vody, masové vyvražďovanie zo strany Osmanskej ríše. Terčom vraždenia však neboli len Arméni, ale aj Asýrčania, Gréci a arabskí kresťania, ktorí žili na východe a juhu Osmanskej ríše.
Predseda parlamentu Andrej Danko v príhovore povedal, že v kontexte týchto tragických udalostí je stále aktuálna otázka – ako sa súčasný svet z odkazov minulosti poučil. „Verím, že každý vnímavý návštevník tejto výstavy sa stotožní s tým, že jednou z našich úloh je zabrániť tomu, aby európsky kontinent ohrozoval vojnový konflikt a zopakovali sa akékoľvek zločiny proti ľudskosti. Aby sme neboli svedkami humanitárnych kríz a dokázali sme im účinne predchádzať. Aby uznanie svojho prehrešku voči ľudskosti nebolo hriechom, ale morálnou satisfakciou.“
V prípade Arménov ide o nesmierne bolestivé udalosti, ktoré rezonujú v pamäti tohto národa aj dnes. Práve Národná rada Slovenskej Republiky v novembri 2004 prijala uznesenie o uznaní genocídy Arménov v roku 1915. Slovensko tým prejavilo záujem o osud iných národov, pričom k uznaniu udalostí v Osmanskej ríši v roku 1915 ako arménskej genocídy, dalo v rôznej podobe svoje vyhlásenie 14 členských štátov Európskej únie.
Výstava je pre verejnosť prístupná v priestoroch NR SR až do konca júna.
