„Zabudli však dodať, že iba niektorým. Navyše, až po tomto oznámení zverejnia ďalšie zložky ceny, ako je napríklad tarifa v ktorej sa skladáme na podporu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, či obnoviteľných zdrojov,“ uvádza Galek s tým, že práve táto cena má na budúci rok opäť vzrásť.
Pri pohľade na konkrétne cenové rozhodnutia uvádza Galek viacero anomálií. Kým napríklad odberatelia s veľkou spotrebou elektriny majú šancu naozaj finančne ušetriť, na druhej strane obeťami sa stanú domácnosti, alebo prevádzky, kde sa rozhodli ísť cestou zníženia spotreby. „Nové nastavenie cien totiž trestá práve tých, ktorí majú dlhodobo nízku spotrebu, no z pohľadu prevádzky si nemôžu dovoliť znížiť hodnotu ističa. Práve vďaka tejto zmene dôjde napríklad v bytových domoch, kde majú silnejšie ističe trebárs kvôli výťahom, k takmer 7 násobnému nárastu platieb za elektrinu,“ upozorňuje poslanec.
Lepšie na tom nebudú ani prevádzky, kde si kúria tepelným čerpadlom. Iba platba za 80 A istič sa im zvýši zo 115 eur ročne na viac ako 2 500 eur. „Rovnako dopadnú chalupári, či domácnosti s nízkou spotrebou. Takto nastavenou cenou sa stráca motivácia ľudí šetriť,“ hovorí Galek, podľa ktorého kým vo zvyšku Európy stále platí, že najlacnejšou má byť elektrina, ktorú nespotrebujeme, podľa nových cenových rozhodnutí u nás to bude presne naopak.
Opakujeme, že ÚRSO na čele s Jozefom Holjenčíkom je za nesystémovú a netransparentnú reguláciu dlhodobo kritizované zo strany Európskej komisie, ale aj domácich aktérov na trhu s energiami. Nedávno sa k tejto kritike pripojilo aj ministerstvo financií, keď hlavnou obhajobou obnovenia a zdvojnásobenia odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach má byť podľa Petra Kažimíra práve nedokonalosť regulácie. K stabilne privysokým cenám energií sa zase v rámci billboardovej kampane priznal aj premiér, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou na nezávislé fungovanie regulačného úradu. „Pokiaľ teda výsledkom činnosti ÚRSO sú zvýšené ceny energií, ku ktorým sa hlási sám Robert Fico, a voči netransparentnej a nesystémovej regulácii musí zasahovať ministerstvo financií, potom je na mieste otázka, načo nám je tento úrad za 3,6 milióna eur zo štátneho rozpočtu,“ pýta sa Galek.
