Podľa Amnesty International (AI) boli utečenci a žiadatelia o azyl premiestňovaní do záchytných centier, kde boli niektorí týraní a potom násilím vrátení späť do Sýrie alebo Iraku. Práve tam však vyčíňa Islamský štát, ktorý vyháňa ľudí z ich zničených domovov.
V rozpore s medzinárodným právom
„Máme zdokumentované svojvoľné zadržiavanie niektorých z najviac ohrozených osôb na tureckom území. Vyvíjať nátlak na utečencov a žiadateľov o azyl, aby sa vrátili do krajín ako Sýria a Irak, je nielen neprimerané, ale je to aj v priamom rozpore s medzinárodným právom,“ povedal John Dalhuisen, riaditeľ AI pre Európu a Strednú Áziu.
Údajné správanie sa Turecka voči utečencom nie je dobré ani pre samotnú Európu, ktorá požaduje od Turecka zlepšenie situácie pre sýrskych utečencov. Podľa AI by však mala byť európsko-turecká spolupráca pozastavená, kým sa porušovanie ľudských práve nevyšetrí a nezastaví.
Len minulý mesiac sa pritom Ankara a EÚ dohodli na tom, že Turecko dostane 3 miliardy eur na spomínané zlepšenie situácie. AI však kritizuje EÚ za to, že jej fondy čiastočne financujú stavbu detenčných zariadení, kde sa utečenci majú zle. „Je šokujúce, že finančné prostriedky EÚ sa používajú na neoprávnené zadržiavanie a návratový program. EÚ musí zabezpečiť, aby jej financovanie a imigračná spolupráca s Tureckom nepodkopávali práva utečencov,“ rozhorčil sa Dalhuisen.
Sedem dní v putách
Podľa AI boli utečenci najprv vo väzbe v západných provinciách Turecka, potom boli premiestnení na juh. Väčšina z nich však priznala, že mali v pláne nelegálne sa presunúť do Európy. Títo ľudia však mali byť zadržiavaní bez vysvetlenia, a to až dva mesiace. Nemali vraj dokonca ani spojenie s vonkajším svetom, rodinou či právnikmi. Komunikovať mohli len prostredníctvom mobilných telefónov, pokiaľ ich mali schované.
AI zdokumentovala aj tri prípady fyzického zneužívania vo väzenských zariadeniach, ale neoficiálnych správ o zlom zaobchádzaní je nespočetné množstvo. Istý 40-ročný Sýrčan sa mal až sedem dní nachádzať na samotke so spútanými končatinami. Všetkými. „Keď vám dajú putá okolo rúk a nôh, cítite sa ako otrok, ako keby ste ani nemali byť človekom,“ povedal.
Jedinou možnosťou ako opustiť zariadenia hrôzy, bolo podľa utečencov súhlasiť s tým, že sa vrátia do Sýrie a Iraku. Podľa ďalšieho Sýrčana, 23-ročného, muselo dokonca trojročné dieťa poskytnúť svoje odtlačky prstov ako dôkaz jeho súhlasu s návratom do Sýrie.
Hoci pracovníci AI zdokumentovali viac ako sto násilných návratov do Sýrie a Iraku z Turecka, obávajú sa, že im mohlo byť omnoho viac vrátane deportácií do Afganistanu. Dalhuisen trvá na okamžitom vyšetrení týchto „postupov“. AI zároveň vyzýva Turecko, aby ukončilo protiprávne zatýkanie a deportácie. EÚ a Turecko by mali zriadiť nezávislé mechanizmy, ktoré by mali dohliadať na dodržiavanie ľudských práv a fondov z EÚ.
