Zisk z predaja emisií by mal smerovať na podporu energetických zariadení na výrobu elektriny a tepla prevádzkovaných vo všeobecnom hospodárskom záujme. Vláda tak namiesto rozvoja zelených pracovných miest v regiónoch, kde sa ťaží nekvalitné hnedé uhlie, podporuje špinavé a ekonomicky nevýhodné energetické technológie. V samotnom vládnom materiáli sa píše: „Ťažba uhlia z týchto ložísk a výroba elektriny z tohto uhlia v Elektrárni Nováky nie je komerčne životaschopná a v súčasnosti je možná len cez podporný mechanizmus všeobecného hospodárskeho záujmu.“
Tento krok vlády ide proti celej logike medzinárodného obchodovania s emisiami a hlavne nemá s trvalou udržateľnosťou a rozvojom zelených pracovných miest, ktoré sa tak často spomínajú v programovom vyhlásení vlády, nič spoločné. Vláda sa namiesto svojho strategického smerovania k tzv. zelenému hospodárskemu rastu rozhodla ísť cestou zvyšovania emisií skleníkových plynov a ďalšieho zhoršovania zdravia obyvateľov hornej Nitry.
Peniaze od znečisťovateľov patria do úspory energie
Verejnosť na rozdiel od firiem a štátnych inštitúcií nemá možnosť žiadať prostriedky z eurofondov a obciam sú zase výrazne škrtané ich rozpočty. Poplatky od znečisťovateľov sú tak ideálnym a logickým zdrojom na podporu úspor energií, znižovania emisií, zlepšenia ekonomickej situácie tisícov rodín a tvorbu reálnych zelených pracovných miest, o ktorých sa toľko hovorí v programovom vyhlásení vlády. Posledné aktivity zodpovedných štátnych orgánov však poukazujú na to, že vláda chce utopiť tieto peniaze od znečisťovateľov v štátnom rozpočte ako neadresný príjem, alebo sa väčšia časť týchto peňazí vráti znečisťovateľom na ich investície. Vláda už v minulosti rozhodla o tom, že chce podporiť ťažbu a spaľovanie nekvalitného slovenského hnedého uhlia. Na druhej strane, ak by tieto prostriedky využila rozumne, a to podporou úspor energií a obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a verejných budovách, vytvorenie dotačného programu pre tieto účely by tak mohlo Slovensku priniesť okolo 10 000 nových a udržaných pracovných miest v oblasti úsporných technológií, inštalatérskych a stavebných firiem a v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Vďaka takémuto využitiu peňazí od znečisťovateľov by sme dokázali znížiť emisie CO2 o takmer 5 %, približne 200 000 domácností by výrazne znížilo výdavky na energie a zlepšilo by tak svoju toľko spomínanú sociálnu situáciu. V Čechách dokázal program Zelená úsporám len v roku 2010 zamestnávať viac ako 19 000 ľudí, v Nemecku podobný program zamestnáva viac ako 200 000 ľudí.
Postupné odstavenie elektrárne Nováky je na mieste
V Novákoch sa spaľuje nekvalitné hnedé uhlie a lignit. To má následky nielen na životné prostredie, ale aj na zdravie ľudí. V súčasnosti spôsobia uhoľné elektrárne na Slovensku okolo 552 predčasných úmrtí ročne, čo je viac ako u nás zomrie ľudí pri dopravných nehodách za rok. Slovenská vláda aj napriek týmto vysokým číslam plánuje naďalej podporovať ťažbu a následné spaľovanie uhlia. Táto podpora nemá s deklarovanou „sociálnou ťažbou“ nič spoločné, keďže za 10 rokov spôsobí predčasné úmrtie rovnakému počtu ľudí ako je pracovne závislých na ťažbe a spaľovaní uhlia. Odstavenie 220 MW v nováckych uhoľných blokoch neohrozí ani energetickú bezpečnosť Slovenska, keďže už v súčasnosti je Slovensko čistým vývozcom elektriny. Len za prvý polrok prevažoval vývoz elektriny nad dovozom o viac ako 3 %. Pomocou ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, pokračujúcim dlhodobým trendom poklesu spotreby energií a po prípadnom spustení tretieho a štvrtého bloku v JE Mochovce bude Slovensko vyvážať 25 až 30 % výroby elektriny do zahraničia. Takže ani odstavenie všetkých blokov v Novákoch by podľa environmentalistov zo Slovenska čistého dovozcu elektriny neurobilo.
Ani za 2 roky nedokázal Ficov kabinet spustiť dotačný program pre obnoviteľné zdroje energie.
Organizácia Greenpeace Slovensko toto leto žiadala o urýchlené spustenie dotačného programu pre domácnosti na podporu malých obnoviteľných zdrojov. Vláda nie je schopná už viac ako dva roky spustiť schválený program. Ďalšie odďaľovanie spustenia programu zbytočne oberá ľudí o peniaze, ktoré by mohli ušetriť. Zároveň ohrozuje výrobcov, predajcov a inštalatérov obnoviteľných zdrojov. Stovky ušetrených eur ročne pre domácnosť vďaka výrobe vlastnej elektriny a tepla. Tak by mohol vyzerať scenár, ktorý by mohol reálne pomôcť 50 až 70 tisíc domácnostiam na Slovensku. Stopätnásť miliónov eur z eurofondov by tak mohlo reálne pomôcť až 280 tisíc ľuďom. Z dotačného programu na podporu obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach, ktorý vláda schválila už pred dvoma rokmi, však ešte nikto nedostal ani cent. Viac ako dva roky každý, kto má záujem o obnoviteľné zdroje, čaká na spustenie dotačného programu. Výrobcom aj inštalatérom tak klesajú objednávky a príjmy o desiatky percent. Z programu, ktorý mal podporiť obnoviteľné zdroje a domácnosti, sa tak stáva ďalšia bariéra jediných udržateľných domácich zdrojov. Dotačný program pre malé obnoviteľné zdroje schválila vláda už v júli 2013. Doposiaľ ho však nedokázala uviesť do praxe. Zodpovedné štátne orgány sa neustále vyhovárajú na rôzne problémy ako je napríklad schválenie nového operačného programu. Všetky sa však dali už dávno vyriešiť. Pokiaľ dokáže vláda rozdávať regiónom z vládnej rezervy milióny eur schvaľovať miliónové dotácie a úľavy pre konkrétne firmy, tak by určite dokázala nájsť zdroje aj pre tento program bez toho, aby musela čakať na eurofondy. Je však otázne, či nejde o ďalší účelový krok na obmedzenie podpory obnoviteľných zdrojov energie a politicky motivované spustenie programu až tesne pred voľbami. Greenpeace Slovensko žiada, aby sa dotačný program spustil čo najskôr. Jeho fungovanie by zároveň nemalo byť zbytočne zaťažené prehranými administratívnymi a byrokratickými bariérami, akými sú napríklad potvrdenia zo sociálnej poisťovne či o bezúhonnosti žiadateľov. Program sa musí dostať k ľuďom, musia o ňom vedieť a byť schopní zapojiť sa do procesu.
