Kedysi sa ľuďom žilo dosť ťažko. Matky umierali pri pôrodoch, otcovia sa upracovali na poli, v lese, čelili zmrzačeniu v lese, keď na nich mohol spadnúť strom pri rúbaní, a podobne. Ako šiel čas, lekári dokázali pri živote udržať stále viac rodiacich žien, dokázali vyliečiť celý rad zranených mužov, a keď už niekto bol natoľko zmrzačený, že sa vyliečiť nemohol, štát mu prisľúbil, že sa o neho postará prostredníctvom sociálnych dávok.
A tu sa to začína komplikovať. Rad ľudí si totiž začína myslieť, že sa o nich má štát postarať v každej situácii. Ženám už podľa Šichtařovej nestačí, že pôrod prežijú. Želali by si pôrod bezbolestný. Mužom zasa nestačí, že už sa nemusia upracovať na smrť. Od štátu teraz požadujú, aby sa o nich postaral, keď sa zrania pri extrémnych športoch. Spoliehajú sa na to, že ich štát vylieči, namiesto toho, aby sa zamysleli nad tým, že niektoré veci naozaj robiť nemajú, pretože ich prvoradou povinnosťou je uživiť rodinu. Ľuďom sa zdá, že už žiadne povinnosti nemajú.
Stará sa o nich štát. Vyberá stále viac peňazí na daniach, ktoré prerozdeľuje za pomoci čoraz väčšieho počtu úradníkov. Ľudia v podstate žijú v zlatej klietke.
„Aby všetky tie nároky boli financovateľné, museli sa zvýšiť dane. Muselo sa pribrať viac štátnych zamestnancov. A zvýšiť ich platy. Aby tá ľudská čeľaď dostatočne usilovne využívala všetky výhody, ktoré jej politici začali ponúkať, museli sa založiť komisie a regulačné orgány a dohľady, ktoré začali kontrolovať, či sú všetky výdobytky štátu blahobytu dostatočne intenzívne využívané. Beda, ak by sa stratená ovečka chcela vzdať svojich sociálnych práv a starať sa o seba sama! Takéto podvracanie morálky nebudeme tolerovať!“ napísala Šichtařová.
V takomto svete však Šichtařová žiť nechce. Chce niesť zodpovednosť za svoj život.
„Dalo by sa to všetko zhrnúť jediným slovom: sebectvo. Áno, štát blahobytu, ktorý sa vymkol spod kontroly, vypestoval v spoločnosti neuveriteľné sebectvo. Každá minca má dve strany. Niekedy mi ľudia hovoria: Prečo toľko útočíš na Európsku úniu a jej výdobytky? Veď sme sa nikdy od vojny nemali tak dobre. Ja ale štát, ktorý sa vymkol spod kontroly a plodí len sebectvo a nároky, za až taký slávny výdobytok nepovažujem,“ uzavrela ekonómka.
