Po internete sa začal šíriť manifest „Obrana demokracie pred liberálnou demokraciou“, ktorý vydal inštitút druhého českého prezidenta Václava Klausa. V manifeste sa hovorí, že dnešné elity používajú palicu liberálnej demokracie na svojich odporcov, čím vlastne demokraciu ničia.
„Aby nedošlo k omylu. Liberálna demokracia je niečo úplne iné ako liberálna spoločnosť. Pokrokárske elity usilujúce sa o pretrvanie svojho dnešného mocenského monopolu pochopili, že hlavnou prekážkou v ich snahe neobmedzene vládnuť je volič a slobodná politická súťaž. Strašia občanov, že hrozí diktatúra a že najväčšou hrozbou pre dnešnú slobodu sú autoritatívni a populistickí politici súčasnosti. Preto sa snažia z politickej súťaže aj z verejnej spoločenskej debaty vylúčiť všetko, čo sa do ich ,liberálnej demokracie‘ nevojde,“ uvádza IVK v manifeste.
Tzv. liberálna demokracia podľa IVK v podstate ničí súťaž tradičných ideovo jasne zakotvených politických strán. Práve vďaka oslabeniu súťaže klasických politických strán sa vraj držia pri moci súčasné západné elity, ktoré nálepkujú každého, kto s nimi nesúhlasí, ako populistu.
„Občianska verejnosť sa udržiava v pocite, že k žiadnej zmene nedošlo, že na Západe, a teda aj u nás, je existujúci politický systém tou ,starou dobrou‘ demokraciou, ako ju človek intuitívne chápe a o ktorej sa písavalo v učených knihách minulosti. Tvrdí sa nám, že bolo potrebné, aby bola pôvodná parlamentná demokracia v dôsledku nezastaviteľného pokroku nutne – oni hovoria len – ,obohatená‘ o doktrínu ľudských práv a o ochranu prírody a menšín. Nedodáva sa, že to predpokladá nemalé obmedzenia pôvodných, s demokraciou spojených občianskych slobôd, akými sú sloboda slova, nedotknuteľnosť súkromia a vlastníckych práv. Toto ,obohatenie‘ sa nemôže uskutočniť bez paralelného zavádzania tvrdých regulácií aj takých stránok života ľudí, ktoré sa v demokratickej spoločnosti nikdy a nikým v minulosti neregulovali. To všetko sa deje v záujme akéhosi nejasne definovaného, skôr len tušeného či automaticky predpokladaného dobra, ktorého majiteľmi (a jedinými legitímnymi vykladačmi) majú byť samotné dnešné politické a intelektuálne elity,“ pokračujú autori manifestu.
Západné elity považujú model liberálnej demokracie za jediný správny a majú pocit, že sú povolané šíriť ho po celom svete. Napríklad aj s pomocou rôznych farebných revolúcií, tvrdí IVK. Odmietajú však priznať, že liberálna demokracia sa od demokracie bez prívlastkov značne odkláňa. Demokracia bez prívlastkov totiž západné elity brzdí v šírení povestného „dobra“. Demokracia je vraj totiž vládou väčšiny, zatiaľ čo liberálna demokracia je podľa IVK vládou menšiny, ktorá chce určovať smer. Kto o tom pochybuje, môže si spomenúť, že komunisti svoj autoritársky režim označovali za ľudovú demokraciu. S liberálnou demokraciou je to vraj to isté v bledomodrom.
„Voliči našťastie začínajú postupne zisťovať, že s demokraciou a liberálnou demokraciou je to podobné ako s demokraciou a ,ľudovou demokraciou‘. Začínajú si uvedomovať, že pojem liberálna demokracia je eufemisticky znejúcou zásterkou pre veľmi netolerantnú nadvládu ľavicových progresivistov nad celou spoločnosťou a pre snahu o vyradenie možnosti, ako tento systém demokratickými prostriedkami zmeniť. Že je to úsilie o udržanie mocenského statusu quo za akúkoľvek cenu,“ uvádzajú ďalej v manifeste.
„Progresivistická ideológia súčasnosti má za cieľ politický ľud-démos rozbiť a zabrániť presadeniu vôle väčšiny, ktorá by bola v rozpore so záujmami dnešnej, za avantgardu sa považujúcej mocenskej garnitúry. Tej sa podarilo zneužiť demokraciu na vytvorenie svojej autoritatívnej vlády. Pretože démos môže existovať len v rámci národných štátov, stávajú sa tieto národné štáty hlavným predmetom pokrokárskeho ataku. To platí predovšetkým pre Európu a Európsku úniu, ktorá je voči svojim základným článkom – voči členským národným štátom a voči národným spoločenstvám ich obyvateľov – vyslovene nepriateľská. A je nepriateľská čoraz viac,“ pokračujú autori.
To, o čo ide liberálnej demokracii, je podľa autorov dobre vidieť aj na Európskom parlamente. Parlament je jedným zo základných kameňov demokracie, lenže Európsky parlament je v podstate len paródiou na skutočný parlament, pretože tento parlament nemá zákonodarnú iniciatívu, nestoja tu proti sebe koalícia a opozícia s alternatívnymi návrhmi na smerovanie spoločenstva.
Práve preto sa vraj politické elity snažia rozbiť národný štát. Nehodí sa im do krámu. Z obyvateľov národných štátov sa snažia vytvoriť nových Európanov – bez koreňov a tradícií. Ľudia sa vraj dnes v tomto smere prevychovávajú. S pomocou migrácie a multikulturalizmu dochádza k zmene štruktúry tradičnej spoločnosti.
„V mene ľudskoprávneho moralizovania je budovaná spoločnosť k nesvojprávnosti – a preto k nezodpovednosti – vedených jedincov. Tí sú potom nutne závislí od štátu, ktorý má zaistiť ich domnelé, stále sa rozširujúce umelo vykonštruované práva. Z občanov sa stávajú klienti štátu, ľudia vykorenení, ovládaní a regulovaní, permanentne vychovávaní (to znamená indoktrinovaní) avantgardou aktivistov a s nimi spojených médií,“ páli nekompromisne IVK do dnešných elít.
V závere obsiahleho manifestu si autori kladú otázku, ako z tohto marazmu, ktorý okolo seba vidia, vyjsť von. Bude to vraj beh na dlhú trať. Jednou z možností je ísť cestou referend, ale aj táto cesta nie je ideálna.
„Musíme brániť všetkým ďalším pokusom o posilňovanie bruselského centra a o pokračovanie prenosu kompetencií z národných štátov. Prvým veľkým stretom bude súboj o revolúciu v azylovej legislatíve (Dublin IV), o odobratie kompetencií členských štátov v tejto oblasti. Musíme zrušiť automatickú nadradenosť úniovej legislatívy nad národnou. Jedine tak ľud znovu získa kontrolu nad svojou vládou. Na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné podrobiť všetky oblasti verejného života demokratickej kontrole občanov, t. j. netolerovať ,nezávislé‘ orgány a inštitúcie, ktoré disponujú verejnou mocou bez zodpovednosti. Rozhodovanie musíme vrátiť orgánom s demokratickým mandátom. Musí nastať spriechodnenie politického systému tak, aby uľahčoval vytváranie funkčných vlád. Nefunkčné vlády sú nie náhodou jedným z cieľov liberálnej demokracie. Na prvé miesto v poradí princípov, ktorými sa riadi spoločnosť, musíme znovu zaradiť slobodu pred falošnou rovnosťou,“ zdôrazňujú autori textu na záver.
Celý text nájdete na webe Klaus.cz.
